Mladá Slovenka sa po rokoch vrátila domov, pomáha utečencom integrovať sa u nás

  • Študovala vojnové štúdiá a medzinárodnú bezpečnosť v Anglicku, pôsobila v Holandsku aj v Jordánsku
  • Nakoniec sa vrátila na rodné Slovensko a stála pri vzniku občianskeho združenia Mareena
  • Od roku 2017 združenie pomáha cudzincom a utečencom integrovať sa na Slovensku
zdroj: Archív Michaela Pobudová
  • Študovala vojnové štúdiá a medzinárodnú bezpečnosť v Anglicku, pôsobila v Holandsku aj v Jordánsku
  • Nakoniec sa vrátila na rodné Slovensko a stála pri vzniku občianskeho združenia Mareena
  • Od roku 2017 združenie pomáha cudzincom a utečencom integrovať sa na Slovensku

Na vysokej škole si študovala zaujímavý odbor Vojnové štúdia a medzinárodnú bezpečnosť, čo ťa viedlo k takémuto zameraniu?

Keď som chodila na strednú školu, mojím najobľúbenejším predmetom bol dejepis a konkrétne najviac ma zaujímala téma konfliktov, to ako vznikajú a ako sa riešia. V tom čase som s učiteľom konzultovala, kam ďalej na vysokú. Bol to Angličan, ktorý mal celkom dobrý prehľad o britských univerzitách a povedal mi, že predmet, ktorý by ma bavil asi najviac sa volá Vojnové štúdiá a mohla by som ho študovať na King’s College v Londýne. Po absolvovaní bakalárskeho štúdia som sa prihlásila na magisterské, ktoré bolo zamerané na medzinárodnú bezpečnosť a šírenie zbraní hromadného ničenia.

Rozmýšľala si, že by si si v tomto odbore aj našla zamestnanie?

Zo začiatku som sa v tejto oblasti pohybovala. Po ukončení štúdia som stážovala v jednom holandskom inštitúte, ktorý si najímal ministerstvá, aby im poradili, ako majú zareagovať na nejaký vojenský konflikt, napríklad v Iraku, Sýrii alebo v Afganistane, či ako sa orientovať v téme nedostatku prírodných zdrojov.

Keďže téma konfliktov, aj vnútroštátnych, ma veľmi zaujímala, v čase „Arabskej jari” som odišla na jeden rok do Jordánska, kde som cestovala a pracovala. Na nejaký čas som sa zamestnala v jednom medzinárodnom kníhkupectve a spolupracovala som na výskume o možnostiach vytvorenia zóny bez zbraní hromadného ničenia na Strednom východe na jordánskej univerzite v Ammáne.

Neskôr som sa vrátila na Slovensko a pracovala som pre jednu z najväčších medzinárodno-bezpečnostných konferencií na svete. Chýbalo mi však, že som nevidela reálny dopad svojej činnosti na spoločnosť a na ľudí.

Zobraziť celú galériu (9)
zdroj: Archív Michaela Pobudová

Teraz pôsobíš ako predsedníčka občianskeho združenia Mareena, ako si sa k tomu dostala?

V podstate som bola v správnom čase na správnom mieste. Témy nútenej migrácie, cudzincov na Slovensku a integrácie ma zaujímali už predtým, aj vďaka skúsenostiam z Jordánska a prišla príležitosť zapojiť sa do niečoho, v čom som hneď videla priamy pozitívny zásah do spoločnosti. Pridala som sa k projektu, ktorý sa pomaly vyvinul do bodu, kedy sme založili Mareenu.

Aké sú základné ciele Mareeny?

Naším poslaním je pomôcť cudzincom v procese integrácie na Slovensku a robíme to prostredníctvom troch menších, špecifickejších cieľov. Jedným z nich je poskytnúť príležitosti na aktívne začlenenie sa cudzincov do spoločnosti. Ďalším, vytvárať priestor, kde majú Slováci a cudzinci možnosť sa spoznať. A taktiež šíriť povedomie o téme migrácie a integrácie na Slovensku.

Zobraziť celú galériu (9)
zdroj: Archív Michaela Pobudová

Akým spôsobom ich realizujete?

V súčasnosti máme štyri hlavné piliere aktivít, prvý je dobrovoľnícky program. Hľadáme a školíme ľudí, z ktorých sa stanú dobrovoľníci. Tí sa utečencom, teda dospelým ženám, mužom alebo deťom, venujú individuálne, doučujú slovenčinu, školské predmety, trávia spolu voľný čas, alebo im nejako inak pomáhajú, aby sa úspešne začlenili do spoločnosti.

Druhý program je zameraný na vzdelávanie a profesionálny rozvoj. V rámci neho prebiehajú intenzívne kurzy slovenského jazyka, kurz angličtiny a kurz arabského jazyka pre verejnosť. Ponúkame aj kariérne poradenstvo a mentoringový program pre cudzincov.

V komunitnom programe vytvárame priestor, kde sa môžu cudzinci a Slováci stretávať. V Bratislave máme na Jakubovom námestí malé komunitné centrum, kde organizujeme zhruba 6 až 7 akcií mesačne. Prebiehajú tu napríklad filmové večery, diskusie, komunitná kuchyňa, brunch, a podobne. Na konci leta organizujeme aj multižánrový Mareena fest.

Posledný je program zameraný na zvyšovanie povedomia o téme migrácie a integrácie na Slovensku. V rámci neho chodíme prednášať do škôl či do rôznych organizácii, kde majú záujem sa o našej práci dozvedieť viac.

Zobraziť celú galériu (9)
zdroj: Archív Michaela Pobudová

Ako vznikalo združenie a koľko ľudí je v ňom momentálne zakomponovaných?

Mareena začala v roku 2015 ako iniciatíva Kto pomôže a občianskym združením sme sa oficiálne stali až v roku 2017. Úplné začiatky siahajú do Spoločenstva Ladislava Hanusa, kde vznikol nápad na iniciatívu Kto pomôže. Išlo o projekt, ktorý chcel konštruktívne prispieť k zmierneniu dopadu nepokojov v Iraku a v Sýrii. Hľadali sme 1000 dobrovoľníkov ochotných pomôcť pri integrácii utečencom, aby Slovenská republika mohla tieto rodiny u nás prijať. V priebehu pár mesiacov sa tisícka ľudí naozaj našla a zistili sme, že Slováci majú záujem pomáhať. Po vyzbieraní tohoto počtu sme oslovili vládu, aby presídlila 100 rodín zo Sýrie a Iraku, no dostali sme negatívnu odpoveď.

Nechceli sme celý tento projekt nechať iba tak zaniknúť, preto sme sa rozhodli, že sa tejto práci budeme venovať ďalej. Začali sme pomáhať utečencom, ktorí už na Slovensku žili. V tom čase asistovala utečencom v integrácii Slovenská katolícka charita (SKCH). Začali sme s nimi komunikovať a zistili sme, že by o našu pomoc mali záujem.

Na začiatku roku 2015 tento nápad riešilo iba pár ľudí, dva mesiace potom, ako som začala celý projekt koordinovať, sa ku mne pridal kamarát, ktorý teraz pracuje v SKCH a po lete nám začali pomáhať aj dobrovoľníci. Rozrastať sme sa začali v roku 2016, kedy sme už do konkrétnej pomoci utečencom a utečenkám zapojili aj dobrovoľníkov z Košíc, Žiliny a Nitry. V súčasnosti pre Mareenu pracuje v rôznom rozsahu asi 12 ľudí a máme zhruba 50 dobrovoľníkov a stážistov.

Čo ťa najviac napĺňa na práci s utečencami a cudzincami?

Určite to, že viem, že táto práca má priamy pozitívny dopad na konkrétnych ľudí, ktorých poznám – malé aj väčšie deti, mladých, rodiny, mamičky aj starších ľudí. Vnímam, že verejné služby a spoločnosť ešte nie sú dostatočne inkluzívne a títo ľudia potrebujú určitý druh podpory, aby mali podobnú štartovaciu čiaru ako ostatní. Zároveň ma teší fakt, že máme v práci relatívnu slobodu nastavovať a prispôsobovať naše služby tak, aby mali čo najväčšiu pridanú hodnotu pre ich prijímateľov.

Archív Michaela Pobudová Zobraziť celú galériu (9)
zdroj: Archív Michaela Pobudová

Ako dlho trvá približne proces integrácie cudzincov?

Je to vysoko individuálne a takisto záleží na tom, čo očakávame od integrácie. Na toto sa pohľady líšia. Vo všeobecnosti však rozprávame o schopnosti dorozumieť sa v slovenčine, byť formálne integrovaný do spoločnosti, mať prácu, bývanie, poistenie, vedieť, ako vyhľadať lekára, ako sa prepravovať a orientovať v meste, či na koho sa obrátiť v prípade potreby. Dôležitou súčasťou integrácie, na ktorú sa niekedy zabúda, je potreba mať vybudované vzťahy a priateľstvá s ľuďmi v novej spoločnosti, len vtedy sa začnú ľudia naozaj cítiť ako súčasť komunity.

Ponúkate utečencom aj nejakú finančnú podporu a bývanie?

Po príchode na Slovensko utečenci a utečenky najprv žiadajú o azyl a ako žiadatelia sú väčšinou ubytovaní v táboroch až do bodu než im je udelený azyl alebo doplnková ochrana a môžu na Slovensku zostať. Až vtedy hľadajú bývanie. S týmto im asistujú naše partnerské organizácie ADRA a Marginal. My sa do hľadania zapojíme, až keď nás táto organizácia osloví o pomoc. Už niekoľkokrát sa nám podarilo nájsť ubytovanie napríklad cez naše kontakty z čias Kto pomôže? a cez sociálne siete.

Čo sa týka finančnej pomoci, Mareena ju priamo neposkytuje. Poskytujeme však niekoľko možností sa u nás angažovať a občasne si zarobiť. Do budúcna máme plány rozbehnúť sociálne podnikanie, vďaka ktorému by sme mohli niekoľko ľudí zamestnať a umožniť im už po príchode na Slovensko nadobudnúť istú ekonomickú stabilitu.

Zobraziť celú galériu (9)
zdroj: Archív Michaela Pobudová

Ako sa o vás utečenci väčšinou dozvedia?

Ako som už spomínala, dozvedia sa o nás vďaka organizáciám, ktoré poskytujú integračné služby. V minulosti to bola SKCH, aktuálne Adra a Marginal. Posielajú k nám ľudí, o ktorých si myslia, že by mohli potrebovať našu pomoc. Od roku 2015 sa o nás už dozvedelo veľa ľudí, takže už si častokrát aj medzi sebou o nás povedia a veľkú silu majú aj sociálne siete.

Na Slovensku sú dve skupiny ľudí, jedna tvrdí, že u nás utečenci skoro vôbec nie sú a nemajú o našu krajinu záujem a druhá, ktorá straší s tým, že je ich tu veľa a ešte viac príde. Kde je pravda?

Bližšie k pravde má určite skôr prvá skupina. Od roku 1993 sme udelili azyl asi 850 ľuďom a zhruba 750 jednotlivcov získalo doplnkovú ochranu, ktorá umožňuje imigrantom zostať v krajine na rok (s možnosťou predĺženia o 2 roky). V rokoch 2015 až 2017, kedy boli počty ľudí migrujúcich do Európy najväčšie, Slovensko obdržalo iba zopár stoviek žiadostí o azyl.

Koľkí z nich vyhľadali pomoc v Mareene?

To je naozaj ťažko povedať, najmä, čo sa týka ľudí, ktorí dostali medzinárodnú ochranu pred rokom 2015, keď sme ešte neexistovali. Odhadujem však, že sa na nás v Bratislave obrátilo asi 50 ľudí, podobné je to v Košiciach a o niečo viac v Nitre, ktorým sme jednorazovo alebo kontinuálnejšie poskytli podporu formou našich horeuvedených služieb.

Okrem toho sa ale venujeme aj iným cudzincom, ktorí prišli na Slovensko napríklad za prácou alebo štúdiom z krajín mimo EÚ, ktorí u nás vyhľadávajú kariérové poradenstvo, chodia na naše kurzy a komunitné aktivity. Za rok poskytneme v Mareene služby cca 150 cudzincov.

Zobraziť celú galériu (9)
zdroj: Archív Michaela Pobudová

Aké etnické skupiny a národnosti prichádzajú na Slovensko najčastejšie?

Najviac cudzincov na Slovensku za rok 2018 je z Ukrajiny, Česka, Srbska, Maďarska a Rumunska.

Čo sa týka špecifickej kategórie utečencov, ktorých je rádovo menej, tak sú to najčastejšie ľudia z Afganistanu a Iraku. Prichádzajú k nám ale aj občania bývalej Juhoslávie, Ruska či afrických štátov ako Kamerun alebo Somálsko.

Ako reagujú utečenci na Slovensko?

Je to zmiešané, niektorí zo začiatku ani nevedia, kde sa ocitli a nepoznajú Slovensko, pretože len utekali nejakým smerom a zrazu ich policajti chytili na našom území. Samozrejme, sú aj takí, čo mali skúsenosť s diskrimináciu, dokonca s tým, že ich niekto zbil, či im vynadal. Celkový dojem z krajiny je dosť ovplyvnený tým, aké povahy sú oni sami. Napríklad poznám niekoľko obdivuhodných a odolných ľudí, ktorí sú veľmi milí a vďační a hodnotia Slovensko pozitívne, aj napriek tomu, že mali objektívne nepríjemné skúsenosti, a niektorí zase naopak, sú oveľa citlivejší a aj relatívne maličkosti sa ich viac dotýkajú a ovplyvňujú ich vnímanie Slovenska. Úlohu v tom môže zohrávať aj kultúra, z ktorej pochádzajú, niekde skrátka nezvyknú o veciach hovoriť negatívne aj keď majú zlú skúsenosť, pretože nechcú uraziť hostiteľa.

Zobraziť celú galériu (9)
zdroj: Archív Michaela Pobudová

Pokiaľ k nám prídu kvalifikovaní ľudia, majú šancu uplatniť sa vo svojom obore a robiť prácu zodpovedajúcu ich znalostiam a schopnostiam?

Na Slovensku máme problém s uznávaním zahraničných vysokoškolských diplomov z krajín mimo EÚ. Najväčšiu šancu majú ľudia s technickým zameraním a najmä odborníci z oblasti IT. Horšie to však je v prípade lekárov, či učiteľov. Tým vo väčšine prípadov nezostáva nič iné, len štúdium ešte raz absolvovať na Slovensku, čo môže byť pre dospelých alebo starších ľudí, ktorí sa musia starať o rodinu veľmi ťažké.

O Slovensku sa často hovorí ako o xenofóbnej krajine, stretávajú sa tu cudzinci často s prejavmi rasizmu a diskriminácie?

Stretávame sa s tým, že si cudzinci, ktorých poznáme takéto prejavy zažili, ale nemyslím si, že Slovensko by bolo špeciálne xenofóbna krajina. Na jednej strane vnímam, že nám štatistiky neprajú a Slováci nemajú radi susedov, ktorí sú moslimovia, či migranti, no na druhej strane si myslím, že je to spôsobené nedostatočnou skúsenosťou takéhoto spolužitia a taktiež negatívnym vyjadrovaním sa vrcholových politikov na témy súvisiace s migrantmi a cudzincami. Najviac rasovo motivovaných útokov sa stalo práve v období, kedy vládni predstavitelia rozprávali o tom, ako tu nechcú utečencov a nedovolia, aby sa tu formovali ich ucelené komunity. V Mareene však vidíme aj presný opak, ľudia sú veľmi ochotní angažovať sa v pomoci cudzincom.

Zobraziť celú galériu (9)
zdroj: Archív Michaela Pobudová

V súčasnosti organizujete v Mareene novú kampaň, vedela by si nám o nej povedať niečo bližšie?

Chceli sme urobiť niečo, aby sme povzbudili zblíženie Slovákov a cudzincov a odkomunikovali myšlienku, že keď si miestni a cudzí rozumejú, môže z toho vzniknúť niečo veľmi dobré a netreba sa toho báť. Tohtoročnú kampaň sme postavili na téme gastronómie, pretože práve tam prieniky a fjúžny veľmi dobre fungujú. Kto už dnes nemá rád kebab, pho-čko alebo čínske nudle. Okrem toho pripravujeme krátke video a kvalitný merch, ktorý predstavíme prvý krát na Dobrom trhu na Jakubáku v sobotu 27.apríla. Srdečne pozývame!

O autorovi
Soňa Otajovičová