Švajčiarsky CERN zaujala mladá slovenská študentka

  • Elena je študentkou Fakulty informatiky a informačných technológií STU
  • To, že mala možnosť stážovať v Európskej organizácii jadrového výskumu (CERN), považuje za obrovský úspech, dostáva sa sem totiž len vybrané množstvo uchádzačov
  • Prezradila nám, ako to v CERN-e vyzerá aj ako sa cíti ako mladá žena v odbore, ktorému dnes stále vládnu muži
zdroj: Archív Elena Štefancová
  • Elena je študentkou Fakulty informatiky a informačných technológií STU
  • To, že mala možnosť stážovať v Európskej organizácii jadrového výskumu (CERN), považuje za obrovský úspech, dostáva sa sem totiž len vybrané množstvo uchádzačov
  • Prezradila nám, ako to v CERN-e vyzerá aj ako sa cíti ako mladá žena v odbore, ktorému dnes stále vládnu muži

Ahoj Elena, predstavíš sa nám prosím? Čo študuješ? Kde študuješ? V koľkom si ročníku?

Som študentkou Slovenskej technickej univerzity, konkrétne Fakulty informatiky a informačných technológií. Avšak, aktuálny ročník zatiaľ trávim vrámci Erasmus pobytu v Nemecku na jednej z technických univerzít. V júni by som mala skončiť inžiniersky stupeň v rámci odboru „Inteligentné softvérové systémy“, čo je kombinácia softvérového inžinierstva a umelej inteligencie.

Ako si sa k tejto oblasti vlastne dostala? Dievčatá častejšie inklinujú k humanitným či menej technickým odborom.

Neviem, či dievčatá inklinujú len k humanitným odborom, pokiaľ viem aj v medicíne, ekonómii či v architektúre je ich celkom dosť. V IT síce pomenej, ale to sa časom mení, myslím že búraním stereotypov v spoločnosti. Počula som mnohé spolužiačky v minulosti povedať, že ich odhovárala rodina alebo učitelia, hoci školu zvládajú s prehľadom. Ja som mala vždy rada matematiku, aj maturitu som robila z nej a z fyziky a zameranie na technické odbory som si vybrala pomerne skoro. Najprv som začala študovať pozemné stavby, ale rýchlo som pochopila, že ma to viac ťahá k počítačom a odbor som zmenila.

Zobraziť celú galériu (5)
zdroj: Archív, Elena Štefancová

Aké je to teda byť ženou vo svete informačných technológií, ktorému dnes ešte stále vládnu muži?

Má to svoje výhody aj nevýhody, ako všetko. Najradšej pracujem v zmiešanom, vyváženom tíme.

Čo musí študent vedy na Slovensku robiť pre to, aby počas školy získal potrebnú prax?

V oblasti informačných technológií získať prax až taký problém nie je, dopyt je vysoký aj po študentoch. Otázkou je kvalita tejto skúsenosti – ak sa chce človek venovať skutočne výskumu, nebodaj ešte v konkrétnej oblasti, nájsť takú brigádu je ťažké, niekedy priam nemožné.

Spýtal sa ťa už niekto na to, „čím budeš, keď vyrastieš“? Ako funguje uplatnenie mladých vedcov na Slovensku? Skončíš v nejakom laboratóriu?

Samozrejme, tento posledný rok sa to pýta snáď každý. Je otázne, či sa tým vedcom predsa len stanem. Zatiaľ mám ponuky zo Slovenska aj zahraničia, ale na finálne rozhodnutie mám našťastie ešte trochu času. Neviem hovoriť za iné odbory, ale u nás na fakulte môže výskum prebiehať priamo v laboratóriu – napr. ja som v jednom takom počas bakalárskej práce merala ľuďom EEG – alebo na diaľku cez svoj laptop a s využitím hardvéru či softvéru, ktoré sú mu poskytnuté, napríklad niektorý z výkonnejších počítačov. Nebránim sa ani jednej možnosti, ak téma bude zaujímavá.

Zobraziť celú galériu (5)
zdroj: Archív, Elena Štefancová

Si študentkou univerzity, ktorá je na Slovensku považovaná za jednu z najlepších. Patrí tvoj odbor medzi tie náročnejšie alebo tie ľahké?

Rozdelenie na ľahké či ťažké je vcelku subjektívne, ale je pravda, že ja sa stretávam skôr s reakciou ľudí, že môj obor je jedným z najťažších. Myslím, že technický smer má také meno všeobecne. Ja by som povedala, že určite to nie je jednoduché, ale ani nemožné, ak človek poctivo pracuje. Ja som pri príchode nemala ani maturitu z informatiky a prežila som bez opakovania predmetov alebo iných zásadných problémov.

Voľného času mi veľa neostáva, lebo mimo školy veľa času trávim rôznymi dobrovoľníckymi aktivitami. Ak mám pár dní voľna, rada cestujem. Minulý rok bol obzvlášť zaujímavý, v rámci jedného školenia som navštívila Áziu, čo bolo mojím snom.

Vieme, že si sa zúčastnila odbornej stáže v Európskej organizácii pre jadrový výskum CERN. Prezraď nám, ako si sa sem dostala a čomu si sa tu venovala?

CERN hľadá stážistov zo svojich členských krajín každý rok. Zo Slovenska je ich však len pár, pokiaľ viem, boli sme traja – ja a dvaja fyzici. Beriem to teda ako obrovské šťastie, že som mala možnosť pracovať v tej istej budove, kde vznikli základy dnešného WWW, či absolvovať prednášky brilantných vedcov v rovnakých priestoroch, kde bolo oznámené objavenie Higgsovho bozónu (pozn. redakcie – prezývaný aj božská častica, môže zničiť vesmír; častica, ktorá dáva ostatným časticiam hmotnosť).

Ja som pracovala na oddelení databáz a v dátovom centre. CERN je jeden z najväčších producentov dát na svete a ja som sa zaoberala spôsobmi, ako ich čo najlepšie skladovať. Porovnávala som dva konkrétne, technicky veľmi rozdielne prístupy.

Na CERN-e sa mi páčil aj všadeprítomný zmysel pre humor, ale taký ten „iný“. Napríklad pred našou budovou stál útulok pre bývalé laboratórne myši, čo boli v našom prípade samozrejme tie počítačové a za „chvosty“ viseli zo stromu.

Zobraziť celú galériu (5)
zdroj: Archív, Elena Štefancová

Ako to vlastne v CERNe vyzerá? Je to také, ako sme zvyknutí z filmov?

Myslím, že neexistuje iné také miesto. Priateľská atmosféra, ľudia z celého sveta, kvalitná technika. Nie je to jedna budova, ale niekoľko komplexov pozdĺž urýchľovačov, ktoré sú pod zemou. Ten najväčší, hlavný a najstarší areál je dlhý dva kilometre a okrem obrovského počtu labákov a kancelárií zahŕňa reštaurácie, ubytovacie komplexy, škôlku či priestor na grilovanie, ale aj rozsiahlu spleť podzemných tunelov.

Moja stáž mi umožňovala absolvovať exkurziu na mnohé verejnosti neprístupné miesta a práve na jednom z nich, ktoré sa zaoberá antihmotou, nám sprievodca so smiechom vravel, prečo by jej krádež, tak ako prebiehala vo filme Anjeli a démoni, nebola možná. Zhodou okolností som ten film videla práve v CERN-e počas filmového večera a všetci fyzici naokolo vkuse vzdychali nad nepresnosťou voči realite, takže nejaké rozdiely tam určite budú.

Švajčiarsko je jednou z najnáročnejších krajín na financie vôbec. Aké je vlastne stážovať tu? Ako si riešila financie?

Hoci CERN poskytuje stážistom isté štipendium, dá sa trochu šetriť aj vďaka blízkosti francúzskych hraníc. Najviac mi však pomohla Nadácia Tatra banky a jej grant Študenti do sveta, ktorý mi pomohol zaplatiť ubytovanie, a preto som mohla použiť svoj „plat“ na iné bežné veci – napríklad bez starostí ísť na obed s kolegami, keďže aj len taký bežný jedálenský obed vo Švajčiarsku stojí aspoň 15 eur.

Odporučila by si aj ďalším, aby sa o podobný grant uchádzali?

Určte áno. Najmä v tejto dobe, keď mnohé najzaujímavejšie stáže sú úplne neplatené alebo je cena cesty na miesto výkonu pre študenta pridrahá.

Zobraziť celú galériu (5)
zdroj: Archív, Elena Štefancová

Všimla si si nejaký rozdiel v prístupe k študentom v zahraničí vs. tým, na ktorý si zvyknutá u nás doma?

Čo sa týka štúdia, vnímam menšie rozdiely skôr teraz na Erasme v Nemecku. V CERN-e som hlavný rozdiel videla v atmosfére ako takej – ani jeden krát sa mi nestalo, že by bol niekto nepríjemný bez zjavného dôvodu, a to ani od kolegov, ani od HR, dokonca ani od zamestnancov jedálne. Tiež bolo úžasné pracovať s technikou, ktorá na Slovensku nemá obdobu, absolvovať školenia od ľudí, ktorí skutočne vedia, o čom hovoria – ja sa nevenujem počítačovej bezpečnosti, ale workshop na túto tému patrí k najprínosnejším, aké som kedy absolvovala.

Slovensko v súčasnosti trápi odliv mozgov. Aké sú tvoje plány?

Ako som už spomínala, zatiaľ sú otvorené všetky možnosti. Samozrejme, našu krajinu mám rada a sú tu takmer všetci moji blízki, takže aj v prípade, že odídem, verím, že len pozbierať nejaké skúsenosti, a potom by som sa vrátila. Najradšej by som ale bola, keby zaujímavá príležitosť prišla z domova.

Máš svoje vysnívané miesto, kde by si sa v budúcnosti chcela zamestnať?

Nemám vysnívanú spoločnosť, skôr náplň práce. Aby som sa mohla hrať s dátami a ideálne mať aj dobrú atmosféru v tíme, ktorá napríklad v CERNe bola výborná.

Článok bol vytvorený v spolupráci s Nadáciou Tatra banky.