Slovenka pracuje v pitevni: Osamotených ľudí, ktorých úmrtie si nikto nevšimol, nachádzame celoročne

Jej prácou je okrem iného stanovenie faktorov, ktoré ovplyvňujú rýchlosť dekompozície pozostatkov. Hovorí, že asi najabsurdnejší zážitok bol, keď bola privolaná na obhliadku na miesto za dostihovou dráhou a vysvitlo, že ide o kostru koňa.

• Kedy a kde v našej krajine nachádzajú experti najviac pozostatkov?
• Ako sa mení populácia Slovákov v dôsledku genetickej pestrosti?
• Čo všetko môžu o nás prezradiť odtlačky prstov?

Náplňou forenzných antropológov je predovšetkým identifikácia biologického materiálu, najmä rozpoznávanie ľudských pozostatkov. To pre bežného človeka neznie ako príliš lákavá práca. Prečo si sa rozhodla venovať práve tejto profesii, čo ťa k nej priviedlo?

Možno to tak na prvý pohľad nevyzerá, ale je to mimoriadne zaujímavá práca, už len preto, že je od prípadu k prípadu iná. Čo ma k tomu priviedlo – ani neviem, bol to skôr  proces. Od malička ma zaujímajú ľudia a príroda a ešte tam bola potreba pátrať po niečom, úplne jedno po čom. Prírodovedné odbory sú krásne už len preto, že vždy je čo skúmať a nikdy neviete všetko. Práca na súčasných kostrových nálezoch má ešte tú pridanú hodnotu, že poskytnete odpovede na niečo, čo sa aktuálne rieši a niekomu to možno pomôže.

Aké boli tvoje pocity pri prvej prehliadke ľudských pozostatkov, ktorú si absolvovala? 

Divoké, ale prevládalo nadšenie a ešte aj tréma, že na niečo zabudnem, niečo prehliadnem. Teda ako pri všetkom, čo robíte prvýkrát a nechcete to pokaziť. Ale v celku som sa cítila vo svojom živle, rovnako ako v pitevni a v laboratóriu.

Je dôležité cítiť sa niekde na správnom mieste, inak to nemôžete robiť. Hlavne to nie je práca, ktorú si len tak vyskúšate na nejakú dobu a uvidíte, čo sa naskytne ako ďalšie. Pre tieto odbory treba byť rozhodnutý, pretože do toho investujete nenormálne veľa vzdelania, času a aj nervov.

Mladý Slovák si prestaval lodný kontajner na ukážkové celoročné bývanie. Podarilo sa mu to vďaka niekoľkým trikom

Keď si po prvýkrát videla mŕtve ľudské telo, bolo náročné brať už od začiatku takýto zážitok len čisto profesionálne? Pripravuje škola študentov na takýto zážitok, ktorý je vlastne pre bežných ľudí celkom nepredstaviteľný? 

Prvýkrát som videla „naozajstné“ pozostatky bez nalíčenia a odevu, teda v skutočnom podaní, až v pitevni – paradoxne až keď som išla analyzovať kostrový nález. V skratke to funguje tak, že antropológia ako odbor zahŕňa rôzne smery, nie je to výlučne o kostrách alebo telách. Každý študent si síce prejde cvičeniami, kde sa učí anatómiu kostry na skutočných kostiach, občas (ak sa podarí) majú možnosť ísť na pitvu, ale nie je to pravidlo ani podmienka k ukončeniu štúdia.

Forenzná antropológia alebo presnejšie kriminalistická antropológia sa v rámci prírodovedeckej fakulty nevyučuje, ale naopak – všetko, čo potrebujete o kostiach vedieť, sa naučíte na kostrových zbierkach, čo sú väčšinou kosti zo stredovekých pohrebísk.

Neviem, či to len mne tak prišlo, ale taká suchá kosť bez mäkkých tkanív nie je nič hrôzostrašné, ani na dotyk. Ani ako študentka, ani ako pedagóg som sa nestretla s tým, že by niekto mal problém chytiť kosť a manipulovať s ňou. Po prvej skeptickej otázke, či „to je živé“ (teda nie atrapa), si študenti veľmi rýchlo zvyknú.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

---

Dočítať zadarmo

Prihlásiť sa Ponuka predplatného

V článku sa po odomknutí dozvieš

• Prečo nie je forenzný výskum v našej krajine na takej úrovni, na akej by mohol?
• Ako vyzerá práca antropológa a čo je v kriminálnych seriáloch vykresľované scestne?
• Ako je to v našej krajine s platmi univerzitných pracovníkov s doktorátom v porovnaní so zahraničím?
• Ako prebieha obhliadka miesta činu?

Po odomknutí tiež získaš

• Články bez reklám
• Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom