[Hacker Zdravia] Prekonal množstvo operácií a nevzdal to. Ak chceš byť lepší, musíš pokoriť svoje ego

[Podcast s Romčom] V kryptomenách je už 500 miliárd dolárov. Cez koronu narástli o šialených 40 percent

[Diskusný Klub] Jakub Ptačin: Odrbávať na Slovensku už nemôže byť jednoduchšie

Mladej Slovenke práca v pitevni nevadí. Na Slovensku je veľa nálezov pozostatkov ľudí spájaných s podsvetím, tvrdí

  • Tridsiatnička Klaudia Kyselicová študovala v odbore Antropológia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
  • Od roku 2015 pôsobí ako konzultantka v odbore kriminalistická antropológia
  • Prácou mladej Slovenky je okrem iného stanovenie faktorov, ktoré ovplyvňujú rýchlosť a charakter dekompozície ľudských pozostatkov
Klaudia Kyselicová
  • Tridsiatnička Klaudia Kyselicová študovala v odbore Antropológia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
  • Od roku 2015 pôsobí ako konzultantka v odbore kriminalistická antropológia
  • Prácou mladej Slovenky je okrem iného stanovenie faktorov, ktoré ovplyvňujú rýchlosť a charakter dekompozície ľudských pozostatkov
  • Prečo nie je forenzný výskum v našej krajine na takej úrovni, na akej by mohol?
  • Ako vyzerá práca antropológa a čo je v kriminálnych seriáloch vykreslované scestne?
  • Ako je to v našej krajine s platmi univerzitných pracovníkov s doktorátom, v porovnaní so zahraničím?
  • Ako prebieha obhliadka miesta činu?
  • Kedy a kde v našej krajine nachádzajú experti najviac pozostatkov?
  • Ako sa mení populácia Slovákov v dôsledku genetickej pestrosti?
  • Čo všetko môžu o nás prezradiť odtlačky prstov?

Náplňou forenzných antropológov je predovšetkým identifikácia biologického materiálu, najmä rozpoznávanie ľudských pozostatkov. To pre bežného človeka neznie ako príliš lákavá práca. Prečo si sa rozhodla venovať práve tejto profesii, čo ťa k nej priviedlo?

Možno to tak na prvý pohľad nevyzerá, ale je to mimoriadne zaujímavá práca, už len preto, že je od prípadu k prípadu iná. Čo ma k tomu priviedlo – ani neviem, bol to skôr  proces. Od malička ma zaujímajú ľudia a príroda a ešte tam bola potreba pátrať po niečom, úplne jedno po čom. Prírodovedné odbory sú krásne už len preto že vždy je čo skúmať a nikdy neviete všetko. Práca na súčasných kostrových nálezoch má ešte tú pridanú hodnotu, že poskytnete odpovede na niečo, čo sa aktuálne rieši a niekomu to možno pomôže.

Aké boli tvoje pocity pri prvej prehliadke ľudských pozostatkov, ktorú si absolvovala? 

Divoké, ale prevládalo nadšenie a ešte aj tréma, že na niečo zabudnem, niečo prehliadnem. Teda ako pri všetkom, čo robíte prvýkrát a nechcete to pokaziť. Ale v celku som sa cítila vo svojom živle, rovnako ako v pitevni a v laboratóriu. Je dôležité cítiť sa niekde na správnom mieste, inak to nemôžete robiť. Hlavne to nie je práca, ktorú si len tak vyskúšate na nejakú dobu a uvidíte čo sa naskytne ako ďalšie. Pre tieto odbory treba byť rozhodnutý, pretože do toho investujete nenormálne veľa vzdelania, času a aj nervov.

Keď si po prvýkrát videla mŕtve ľudské telo, bolo náročné brať už od začiatku takýto zážitok len čisto profesionálne? Pripravuje škola študentov na takýto zážitok, ktorý je vlastne pre bežných ľudí celkom nepredstaviteľný? 

Prvýkrát som videla „naozajstné“ pozostatky bez nalíčenia a odevu, teda v skutočnom podaní až v pitevni – paradoxne až keď som išla analyzovať kostrový nález. V skratke to funguje tak, že antropológia ako odbor zahŕňa rôzne smery, nie je to výlučne o kostrách alebo telách. Každý študent si síce prejde cvičeniami, kde sa učí anatómiu kostry na skutočných kostiach, občas (ak sa podarí) majú možnosť ísť na pitvu, ale nie je to pravidlo ani podmienka ku ukončeniu štúdia.

Forenzná antropológia alebo presnejšie kriminalistická antropológia sa v rámci prírodovedeckej fakulty nevyučuje, ale naopak – všetko čo potrebujete o kostiach vedieť sa naučíte na kostrových zbierkach, čo sú väčšinou kosti zo stredovekých pohrebísk. Neviem, či to len mne tak prišlo, ale taká suchá kosť bez mäkkých tkanív nie je nič hrôzostrašné, ani na dotyk. Ani ako študentka ani ako pedagóg som sa nestretla s tým, že by niekto mal problém chytiť kosť a manipulovať s ňou. Po prvej skeptickej otázke či „to je živé“ (teda nie atrapa), si študenti veľmi rýchlo zvyknú.

zdroj: Klaudia Kyselicová

Keď si bola v tomto odbore ešte len nováčikom, stretla si sa s niečím, čo ťa naozaj prekvapilo a v škole ste sa s tým nestretli?

Tým, že sme na katedre nemali pitevňu a v zásade sa tam neriešia ani súčasné nálezy, len historické, tak som sa s takou autentickou kosťou so zvyškami mäkkých tkanív a iných pozostatkov stretla naozaj až v rámci expertízy. Spájala sa s tým tona ďalších informácií, ktoré som si musela sama naštudovať, aby som vedela ako prebieha dekompozícia (rozklad) mäkkých tkanív a nie len kostí. K tomu sa na prehliadkach vyskytli ďalšie faktory, ktoré boli pre moju expertízu rozhodujúce – študovať podmienky prostredia a ako ovplyvňujú rozklad mäkkých tkanív a kostí. Čo tým chcem povedať je, že sa musíte neustále vzdelávať a niekedy aj zájsť za hranice vlastného odboru, inak sa nepohnete ďalej.

Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň?

Asi ako u bežného akademického pracovníka s tou výnimkou, že si občas odskočím na obhliadku aj do pitevne. Väčšina antropológov na Slovensku funguje na univerzite, na rôznych ústavoch, majú pedagogickú a výskumnú činnosť a forenznej antropológii sa venujú ako konzultanti, čiže nie sme viazaní fixným pracovným časom.

Ako prebieha obhliadka miesta činu? Čo všetko si musíš pri príchode všímať? 

Sú tam prítomní príslušníci policajného zboru, súdny lekár a ak je potrebné tak antropológ (nie je to pravidlo). Ak ide o náročne dostupný terén, využíva sa pomoc hasičského zboru, prípadne tam sú prítomní rôzni iní odborníci, kynológovia so psami a podobne. V tom horšom prípade sú niekde v diaľke aj novinári. Každý si robí svoju prácu a popri tom sa dohadujeme na niektorých postupoch, až kým je telo prevezené do pitevne.

Akékoľvek detailnejšie analýzy sa vykonávajú až po tom, teda nie na mieste obhliadky. Za seba môžem povedať, že odoberiem vzorky z prostredia, v ktorom sa telo nachádzalo, dohliadam na to, aby na mieste nezostala žiadna kosť a ak sú prítomné mäkké tkanivá, prípadne nejaké ich produkty, tak beriem vzorky aj z nich. Zapíšem si všetky okolnosti nálezu, ktoré sa v tom momente dajú zistiť – vyslovene spíšem všetko, čo v prostredí vidím a počujem, teplotu prostredia a tak ďalej.

Čo sa dá určiť len vďaka zápachu pri obhliadke?

Pozostatky majú špecifický zápach v závislosti od stupňa rozkladu, sú to chemické procesy, ktoré zahŕňajú rôzne baktérie, v tele sa hromadia plyny a toto všetko prispieva k tomu, že pozostatky majú špecifický pach. Mŕtve telo produkuje až 30 rôzne páchnucich zlúčenín, ktoré sa dajú rozlíšiť. Takže zápach spolu s vzhľadom pozostatkov slúži napríklad na posúdenie stupňa rozkladu, ktorý je kľúčový pri stanovení doby smrti (posmrtnéno intervalu, PMI – post-mortem interval). 

zdroj: Klaudia Kyselicová

Prišlo už tebe alebo niekomu z tímu pri obhliadke nevoľno?

Ešte som nezažila, že by niekto zvracal, nie na obhliadke. Ale v rámci stáží sa môže stať, že príde študentom nevoľno, potom sa môžu sami rozhodnúť či zostanú alebo to idú rozdýchať na chodbu. Nie som psychológ, ale myslím si, že prevažuje emočný stres nad skutočnou fyzickou nevoľnosťou.

Na aké miesta ťa zväčša privolávajú? Nachádzaš veľa pozostatkov napríklad v lesoch?

Áno aj nie. Ak máme nálezy vonku, teda v prírode, je to tak trochu podmienené aj ročným obdobím. V lete, keď prebieha stavebná činnosť, ľudia nahlasujú kostrové pozostatky, ktoré odkryjú pri výkopových prácach, pri opravách kanalizácie a podobne. Pri veľkých projektoch sa často nájdu celé pohrebiská, v Bratislave je veľa starých cintorínov, ktoré boli postupne zrušené a kostry zostali nedotknuté. Tieto historické nálezy však nejdú na pitvu. Na jeseň, keď je hubárska sezóna sú nahlasované nálezy v lesoch.

Po zime, keď idú opäť ľudia do prírody, nájdu pozostatky ešte spred zimy, ktoré mohli byť ukryté pod snehom a ľadom, vo väčšine prípadov ide o nešťastné úmrtia umrznutých bezdomovcov, či už v prírode alebo v rôznych prístreškoch. Trochu inak to je s kostrami v interiéri, často ide o osamotených ľudí bez príbuzných a známych, ktorých úmrtie nikto nespozoroval. Takéto prípady sú hlásené celoročne. Úplne inú kategóriu tvoria skeletizované pozostatky členov podsvetia a ľudí spájaných s podsvetím, na Slovensku máme v rámci Európy doposiaľ asi najväčší súbor takýchto nálezov.

Na akých najnevhodnejších miestach si už musela analyzovať pozostatky? 

Pozostatky sa vždy analyzujú až po tom, čo sú prevezené do pitevne. Na mieste nálezu sa s nimi manipuluje čo najmenej. Niekedy je však náročné sa ku pozostatkom fyzicky dostať, ak ich podmýva voda z nejakého vodného zdroja v blízkosti alebo máte iné prekážky v teréne. Asi najabsurdnejší zážitok bol, keď som bola privolaná na obhliadku na miesto za dostihovou dráhou a vysvitlo, že ide o kostru koňa.

Klaudia Kyselicováantropologička„Pokiaľ robíte niečo s radosťou, nie je šanca, že zlyháte. Úspech nie je ani číslo na…

Gepostet von Petra Toth am Freitag, 27. März 2020

S akým najhorším prípadom si sa stretla?

Každý prípad je niečím špecifický, nedá sa to opísať ako hrozné. Pri niektorých okolnostiach úmrtí sa chytáte za hlavu, lebo ste netušili, že aj toto je možné. Smutné je každé úmrtie, ktorému sa dalo predísť.

Koľko obhliadok miesta činu musíš absolvovať v priebehu jedného mesiaca?

Nedá sa to takto prepočítať na mesiac, pretože je tých obhliadok veľmi málo. Súdni lekári síce vykonávajú obhliadky každý deň, ale o skeletizované pozostatky ide zriedka kedy. Naozaj to nefunguje ako v amerických seriáloch, už len preto, že Bratislava a okolie je relatívne malý obhliadkový rajón a ako som už spomínala, nie každá kostra čo sa nájde musí ísť na pitvu, v prípade že viem napríklad z fotografie usúdiť, že ide o zvieracie a nie ľudské pozostatky, tak nie je obhliadka potrebná.

Koľko hodín denne pracuješ? Čoho sa v tvojej práci týkajú deadliny?

Na univerzite sa pracovná doba prispôsobuje výučbe a výskumu, takže to je relatívne flexibilné. Čo sa týka obhliadok, tie môžu byť o ktoromkoľvek čase a nikdy neviete vopred koľko času vám to zaberie. Deadliny sa týkajú najmä posudkov a potom ešte takých bežných vecí, ktoré výskumníci riešia – podávanie žiadostí o grant, písanie správ, submitovanie článkov, účasť na konferenciách a iných podujatiach a podobne.

Vedela by si porovnať platové ohodnotenie forenzného antropológa na Slovensku a napríklad v Rakúsku?

V Rakúsku fungujú antropológovia rovnakým spôsobom ako u nás – sú zamestnaní na univerzite, a vo forenznej sfére figurujú len ako konzultanti. Plat univerzitného pracovníka s doktorátom je v krajinách západnej Európy tak 3 až 6x vyšší, ale je to veľmi individuálne, a vo veľa prípadoch je váš plat hradený z konkrétneho projektu.

zdroj: Klaudia Kyselicová

Si spokojná s pracovnými podmienkami, ktoré máš na Slovensku? Čo by sa mohlo zlepšiť?

Rozhodne by sa mohla väčšia pozornosť venovať výskumu v tejto oblasti. Môžeme si za to ale sami, sme limitovaní jednak zákonom a jednak rôznymi smernicami. Forenzný výskum ako taký, nie je na takej úrovni, na akej by mohol byť.

Čo ťa na tvojej práci najviac baví? Čo je naopak tou menej zaujímavou časťou?

Veľmi rada pracujem manuálne, teda samotná analýza materiálu je pre mňa asi tá najzáživnejšia časť. Naopak zbytočná byrokracia je tá menej zaujímavá časť.

Pociťuješ niekedy pri tvojej práci aj psychický tlak?

Niekedy, ak ide o medializované prípady. Celkovo ak sa do vyšetrovania začnú montovať médiá, môže to mať naozaj zlé následky ako napríklad v prípade nezvestnej Nadeždy Ondejkovej. Vo februári tohto roka boli v blízkosti Rusoviec nájdené kostrové pozostatky a keďže nezvestná matka troch detí pochádzala z Rusoviec, začali médiá tento nález okamžite spájať s jej zmiznutím. Drzosť bulvárnych plátkov zašla tak ďaleko, že kontaktovali osoby, ktoré s prípadom nemali nič spoločné a „výpovede“ takýchto samozvaných odborníkov bez váhania pustili von.

Takéto situácie sú prinajmenšom nepríjemné nie len pre nás, ale aj pre rodinných príslušníkov, ale bohužiaľ nemáme tomu ako zabrániť. Takýchto prípadov je veľa, o tom ako sa postupovalo pri obhliadke zavraždeného Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa na rozdiel od tých menej známych prípadov dozvedela aj verejnosť. Takéto veci by sa jednoducho nemali diať, mám nulovú toleranciu voči „odborníkom“, ktorí stratili akékoľvek morálne zábrany a ešte aj robia vážne chyby.

zdroj: Klaudia Kyselicová

Postrehla si v obľúbených kriminálkach nejaká chyby, pri ktorých sa ako odborníčka chytáš za hlavu? 

Asi najčastejšou chybou je anatomicky nesprávne vyskladaná kostra – prehodená pravá a ľavá končatina, najmä na hornej končatine – vretenná a lakťová kosť bývajú prehodené, to si hneď všimnem. No a potom sú to komicky skomolené odborné názvy či už kostí alebo ak sa opisuje nejaká lézia alebo zranenie na kostiach. Je to vtipné, lebo hneď viete, že prekladateľ vychádzal z anglického termínu, ktorý sa ale nemusí zhodovať s tým latinským pôvodným názvom.

Ale to sú len detaily, v princípe vyzerá práca antropológa úplne inak ako to čo vidíte v seriáloch – v seriály sa na mieste činu objaví odborník a z fleku podáva polícii správu o tom o aké pozostatky ide – vek, pohlavie, etnickú príslušnosť, niekedy dokonca príčinu a čas smrti. Toto sú veci, ktoré na mieste činu nemôžete vedieť, určite nie z kostí. Samozrejme, už na mieste máte nejaký predpoklad o koho a o čo ide, ale potvrdiť to môžete jedine po dôkladnej analýze.

Sníva sa ti niekedy o práci? 

O telách ani o kostrách nie, ale stáva sa že si v hlave premieľam niektoré okolnosti úmrtí a nemám pokoj kým nedôjdem ku jednoznačnému záveru.

Slovenská vedkyňa pôsobí na univerzite v Štokholme. Dosahuje tu skvelé vedecké úspechy v oblasti liečby rakoviny

Líši sa v niečom kostry Slovákov od kostier ľudí z iných kútov sveta?  Dá sa vôbec zovšeobecniť opis kostry Slovákov a Sloveniek? 

Ak chceme vychádzať z takej trochu zastaralej klasifikácie, na základe ktorej sa ľudia delia do troch veľkých skupín (z hľadiska biologických znakov), tak sú Slováci typickými europoidmi, teda to, čo sa kedysi označovalo ako „biela rasa“. V súčasnosti už odborná spoločnosť takéto pomenovanie odmieta, má to totiž rasistický podtón. Takže sme v podstate typickými eurázijcami – v rámci Európy máme priemernú telesnú výšku, priemernú telesnú stavbu, a v porovnaní s ostatnými dvoma varietami máme napríklad výraznejšiu profiláciu tváre ako mongoloidi (typický Ázijci) a napríklad užší a vyšší koreň nosa ako negroidi.

Nie je žiaden znak, ktorý by bol pre slovenskú populáciu vyslovene špecifický a vyskytoval sa iba v našej populácii, aj keď slovanské národy majú výraznejšie lícne kosti, tiež to nie je pravidlo. Pri dnešnej migrácii sa už mnohé z týchto typických čŕt vytrácajú. V praxi pozorujeme, že sú aj dnešné deti v porovnaní s predošlými populáciami odlišné – majú inak tvarovanú lebku, dosahujú vyššiu telesnú výšku ako predošlé generácie, a ku tomu sa pridávajú rôzne patologické stavy ako deformity chodidiel a chrbtice. Slováci sa menia tak ako každá iná populácia nie len v dôsledku genetickej pestrosti, ale aj v dôsledku zlého životného štýlu.

zdroj: Klaudia Kyselicová

Zaúčaš ty alebo tvoji kolegovia nových mladých foréznych antropológov priamo v teréne?

Priamo v teréne nie. V rámci stáží učím študentov všeobecného lekárstva o čom vlastne tá „forenzná“ antropológia je, používam pritom veľa príkladov z reálnych kazuistík, fotografie, vysvetľujem ako fungujú metodiky. Tieto základy sa vyučujú v rámci predmetu súdne lekárstvo, takže sú to budúci lekári, ktorí by tiež mali vedieť čo robiť ak sú privolaní ku obhliadke a náhodou ide o kostrové pozostatky.

Ty sa vyznáš aj v daktyloskopii, čo zaujímavé môžu o nás prezradiť odtlačky prstov a mnoho ľudí to netuší?

V rámci Akademického centra výskumu autizmu sa venujem výskumu odtlačkov prstov detí s poruchou autistického spektra. Skúmame, či sú odtlačky ľudí s neurovývinovou poruchou odlišné od neurotypickej populácie, zatiaľ sa ukazuje že áno. Neurovývin a formovanie odtlačkov sú úzko spojené procesy, pretože prebiehajú simultánne. Odlišnosti boli preukázané aj u ľudí trpiacich schizofréniou, bipolárnou poruchou a mentálnou retardáciou a samozrejme pri rôznych genetických syndrómoch tiež nachádzame odlišnosti v utváraní papilárneho terénu (nie len na prstoch aj na dlaniach).

Denne pracuješ s pozostatkami ľudských tiel, mnohých by v tejto súvislosti zaujímalo či si veriaca a ak áno, ako a či vôbec to vplýva na tvoju prácu?

Nepracujem s nimi denne, ale keď tak je to naozaj detailná analýza. Považujem sa za veriaceho človeka, ale v súčasnosti sa nedokážem stotožniť s niektorými postojmi cirkvi (ani evanjelickej ani katolíckej). Ale vždy som verila v posmrtný život a moja práca ma v tom len utvrdila. Už pri prvej takejto expertíze máte nepopierateľný pocit, že pracujete naozaj len s telesnou schránkou, ktorá nemá nič spoločné s človekom, ktorým bola zaživa. Cítite, že sa z pozostatkov vytratila tá esencia, ktorá robí človeka človekom, alebo ak chcete duša. Možno práve preto nemám problém robiť to, čo robím.

Najnovšie video

Najnovší podcast

[Podcast s Romčom] V kryptomenách je už 500 miliárd dolárov. Cez koronu narástli o šialených 40 percent

Najnovšie