Mladí Slováci odmietnu peniaze aj iPhone, uprednostnia duševné zdravie pred prácou. Starší to nedokážu pochopiť

  • Dôvod ich odchodu z práce je pre staršie ročníky nepochopiteľný
  • Spoločnosti, firmy, no najmä trh ich odchodom z práce veľa stráca
  • Ich spokojnosť je, zdá sa, otázkou budúcnosti, mnohé spoločnosti už pracujú na zlepšení podmienok
  • Mladé generácie opúšťajú prácu kvôli nepriaznivej firemnej kultúre
 srcset
Unsplash/ Sebastian Herrmann, Priscilla Du Preez
  • Dôvod ich odchodu z práce je pre staršie ročníky nepochopiteľný
  • Spoločnosti, firmy, no najmä trh ich odchodom z práce veľa stráca
  • Ich spokojnosť je, zdá sa, otázkou budúcnosti, mnohé spoločnosti už pracujú na zlepšení podmienok
  • Mladé generácie opúšťajú prácu kvôli nepriaznivej firemnej kultúre

V súčasnosti sú na trhu práce štyri generácie. Najmladšie generácie Z a Y na rozdiel od svojich predchodcov presne vedia, čo chcú a aj to, ako si to vypýtať. Generácia mladých ľudí z 80. a 90. rokov a generácia Z, ktoré vstupujú na trh práce, žiadajú viac osobnej slobody, využívajú nové technológie a postupy.

Na jednom mieste nevydržia dlho, keď sa pre nich práca stane menej atraktívnou alebo nezaujímavou a nudnou, opustia ju. Od zamestnávateľov očakávajú väčšiu voľnosť pri vykonávaní svojej práce a aj viac voľného času. A ich duševné zdravie je dôležitejšie ako to, či im mesačne na účte zapípa výplata. 

Iné štandardy ako v minulosti

Y a Z sa na rozdiel od generácie X narodenej v 70. rokoch, známej aj ako Husákove deti, málokedy usadia do desiatich rokov od ukončenia školy. Chcú si užívať, cestovať, experimentovať, objavovať smery, ktoré ich napĺňajú a bavia. 

Aj preto dostali nálepku Generation Me. Trh práce ponúka dostatok možností, ktoré mileniálov a generáciu Y motivujú k častejším zmenám zamestnania. Jednoducho vedia, že môžu odísť z práce, ktorá ich prestala baviť alebo v ktorej majú problémy.

Oproti minulosti sú technicky gramotnejší, mobilní, ovládajú niekoľko cudzích jazykov a nie sú utiahnutí či bojazliví. Ak nedostávajú priestor na osobnostný rast a nájdu atraktívnejšiu ponuku, zmenia zamestnanie. Sú sebaistejší, optimistickejší, cieľavedomejší, no popri tom všetkom chcú mať čas aj na osobný život a svoje hobby.

zdroj: Unsplash/ Erik Brolin

Iné požiadavky

Pre generáciu mladých ľudí je dôležité dostať možnosť spolurozhodovať o plánovaní svojej práce tak, aby popri nej stíhali žiť aj súkromný život. Flexibilný čas je pre nich dôležitou podmienkou pri hľadaní zamestnania a zároveň ho považujú za prejav dôvery od zamestnávateľa.

Ďalej hľadajú aj pozície, kde ponúkajú dovolenku navyše či prácu z domu. Ich želania sa však nie vždy zhodujú s ponukami firiem na Slovensku. Tie medzi najčastejšie benefity zaraďujú firemné akcie, kávu, mobilný telefón či notebook. 

Aj keď je to zrejme ešte beh na dlhé trate, tieto požiadavky pomaly firmy pretláčajú a ponuka benefitov zo strany zamestnávateľov postupne rastie. Stále tu však ostávajú problémy, pre ktoré veľké množstvo ľudí z týchto dvoch generácií odchádza. Slováci sa najčastejšie sťažujú na striktný pracovný čas, malý alebo dokonca žiadny priestor na vzdelávanie, obmedzený prístup k zdravému stravovaniu.

Najväčším problémom a najčastejším dôvodom, prečo zamestnanci dávajú dobrovoľnú výpoveď, je zbytočný stres a nedostatočná pozornosť venovaná duševnému zdraviu.

zdroj: Unsplash/Christian Erfurt

Duševná rovnováha

Podľa reportu Mental Health at Work 2019 uprednostní generácia Z a mileniáli svoje duševné zdravie pred prácou. Uviedlo to až 50 % generácie Y a 75% generácie Z. 

Problémom je, že spoločnosti a ich vedúce osobnosti len ťažko alebo nedostatočne vytvárajú firemnú kultúru, ktorá ich zamestnancov dostatočne podporuje. Nepozornosť voči duševnému zdraviu zamestnancov vedie k strate produktivity.

Aj keď niektoré firmy už ponúkajú benefity v tejto oblasti, napríklad platené voľno alebo dni duševného pokoja, samotná firemná kultúra sa nemení. A to je pre mladé generácie najväčší problém. Sprevádza ich syndróm vyhorenia. 

Aj o tejto téme sa v posledných rokoch začína čoraz viac hovoriť, väčšinou sú jej však otvorení predstavitelia väčších, svetových firiem, ktorí rozprávajú svoje vlastné príbehy. Medzi nich patrí aj marketingový riaditeľ G2 Ryan Bonnici, prehovoril pre NBC News v minulosti o svojom probléme v práci.

Makyta je Made In Slovakia a svetová extratrieda, šije šaty za stovky až tisíce eur pre Pradu a iné luxusné značky

 „Problémy som držal v tajnosti pred všetkými ľuďmi, s ktorými som spolupracoval. Bol som presvedčený, že by sa na mňa ľudia pozerali ako na poškodený kus. Že by som prišiel o povýšenia. Že by konkurenti mohli túto informáciou použiť proti mne. Až keď som na zlepšení svojho duševného zdravia začal skutočne pracovať, uvedomil som si, že ostatní ľudia môžu cítiť rovnakú hanbu a strach.

Okrem svojich úspechov na sociálnych sieťach často hovorí aj o terapii, na ktorú chodí. Pre mnohých vysoko postavených predstaviteľov firiem a spoločností by mohol byť vzorom toho, čo znamená mať pod kontrolou svoje duševné zdravie, byť úspešným a popritom to dopriať aj iným.

zdroj: Unsplash/Austin Distel

Firemná kultúra ako dôležitý element

Zamestnávatelia zrejme najlepšie porozumejú svojim zamestnancom, ak sami zažijú, aké to je byť na pokraji vyhorenia v práci, neustále meniť zamestnanie alebo nebyť spokojný so svojim výkonom, netešiť sa do práce a cítiť sa nekomfortne. 

Joel Gascoigne z platformy Buffer v minulosti poskytol  rozhovor  Mind Share Partners. Otvorene rozprával o svojich skúsenostiach s vyhorením, ktoré v priebehu dvoch rokov takmer zničili jeho pracovný ale aj súkromný život. O tomto probléme hovorí otvorene.

Najdôležitejšia zmena, ktorú vo svojej firme urobil, bolo vytvorenie pracovné prostredie, ktoré podporuje duševné zdravie. Od základu prekopal firemnú kultúru. Zaviedol flexibilnú prácu, preplácanie nákladov času stráveného v coworkingových priestoroch, svojim zamestnancom prepláca online nástroj na správu úzkosti a depresie. 

Jednou z vecí, ktorú sme urobili, aby sme predišli vyhoreniu, je zavedenie skutočnej sabbatical politiky.“ Ide o šesť týždňov plateného voľna za každých päť rokov práce v Bufferi. Dnes je spokojný on aj jeho zamestnanci a partneri. 

Nemusíš byť ticho

Generácie, ktoré sa narodili po 80. rokoch minulého storočia žijú odlišný život, na aký sú staršie generácie zvyknuté. Aj preto sa v spoločnosti často stretávajú s neporozumením, nezmyselným nátlakom.

Prípadov, kedy sa rozhodnú zmeniť prácu alebo jednoducho iba dať výpoveď pribúda a to je dôvod na zamyslenie sa pre tých, ktorí ich zamestnávajú. Chyba nemusí byť v práci ako takej. Z veľkej časti robí chybu osoba, ktorá má chod firmy alebo oddelenia na starosti. 

Je pre nich dôležitejšie ako pre predchádzajúce generácie vedieť, že im ich šéf dôveruje, že im rozumie a podporuje ich. Uprednostia pohodové prostredie, uvoľnenú atmosféru a priaznivú firemnú kultúru pred ostatnými benefitmi, pretože tieto elementy najviac vplývajú na ich duševné zdravie a spokojnosť ako takú.

zdroj: Unsplash/Austin Distel

Keď v júli 2018 spáchali dvaja mladí ľudia samovraždu kvôli svojmu zamestnaniu, svetom práce to zatriaslo a predstavitelia spoločností okamžite reagovali. 

Chuck Robbins zo spoločnosti Cisco odoslal v priebehu týždňa 75 000 emailov svojim zamestnancom.Povzbudil ich, aby si medzi sebou navzájom vytvárali vzťahy, podporovali sa a počas celého roka viedol otvorené rozhovory o duševnom zdraví. „Všetci poznáme priateľov, rodinných príslušníkov a kolegov, ktorí bojujú s duševnými ochoreniami alebo možno zažívate problémy vy sami,“ stálo v jeho e-maili.  

Zdroje: hnonline.sk, forbes.sk, ekonomika.sme.sk, aktuality.sk

Najnovšie video