Mladí verzus starší: Po čom túžia a čo ľutujú?

  • Prešli sme pešo Bratislavu a spovedali ľudí.
  • Pýtali sme sa ich, o čom snívajú a či si svoje sny plnia.
  • Ich príbehy vás dostanú svojou úprimnosťou.
r
Poštová banka
  • Prešli sme pešo Bratislavu a spovedali ľudí.
  • Pýtali sme sa ich, o čom snívajú a či si svoje sny plnia.
  • Ich príbehy vás dostanú svojou úprimnosťou.

Začínam deň tancom

„Tancujem každé ráno. Môj muž sa vtedy ešte prevaľuje z boka na bok. Keď sa raz zobudí skôr, bude asi dosť prekvapený,“ smeje sa Zuzana z bratislavskej Dúbravky a veselo pokračuje ďalej: „Zapnem si rádio a tancujem tak, že skôr ako vypijem prvú rannú kávu, som úplne spotená a môžem ísť do sprchy. Toto ma, samozrejme, okrem mojich detí a muža, napĺňa obrovskou energiou a šťastím. A môžem smelo povedať, že si tým plním svoj sen o tom, že pretancujem celý život“.

Koľko by ste tipovali žene, ktorá nám toto odpovedala na jednoduchú otázku  ´splnili ste si niekedy nejaký sen´? Nie, nemá tridsať, ani štyridsať, dokonca ani päťdesiat, ale rovných sedemdesiat tri. Áno, aj viac ako sedemdesiatnici vedia naplniť svoj život šťastím a plniť si sny. A možno viac ako tí oveľa mladší. „Veď keď som šťastná a usmiata ja, potom je šťastný aj môj drahý manžel!“ hovorí veselo bývalá učiteľka na základnej škole.

„Viete, ja mám niekedy pocit, že tí mladí umierajú viac, ako my starí. Čo im bráni v tom, aby si ráno zatancovali? Alebo poriadne od srdca zaspievali? No, vidíte, to ja môžem len v sprche. V električke by sa ľudia čudovali. Ale keby som chodila denne autom, ako iní, celý čas by som si spievala.“ Na záver Zuzana ešte dodáva, že:

„Okrem tanca pred rannou kávou ma teší, keď sa moje ročníky bavia s mladými a naopak. Veď zábava a hudobný vkus nepoznajú vek. Keď je príležitosť, aj my si radi vyhodíme z kopýtka.

O splnených aj plánovaných snoch

Čo je pre jedného vrcholom šťastia, to pre iného nemá cenu. Opýtali sme sa preto viacerých, aký sen si už splnili, alebo len plánujú splniť. Prešli sme kvôli tomu kus mesta, hovorili s mnohými ľuďmi. Mladšími aj staršími, mužmi aj ženami. Kvôli prehľadnosti sme sny z „bratislavských ulíc“ rozdelili na viac kategórií.

Jedni snívajú o kope peňazí v akomkoľvek stave a tvare. O domoch, autách, účtoch plných peňazí a tiež voľných dňoch. Už na prvý pohľad náročná kombinácia… Držíme im v tom však palce. Tejto skupine kraľujú mladí okolo dvadsiatky. O splatených hypotékach a úveroch a tiež dovolenkách či cestovaní po celom svete snívajú najmä tridsiatnici.

Dámska časť tejto skupiny aj o rodine a deťoch. „Čo najskôr chcem stretnúť muža svojich snov!“ „Chcem nájsť správneho kandidáta na otca môjho dieťaťa!“ „Snívam o mojom kolegovi!“  – tak zneli najčastejšie odpovede.

Mužská časť uvažuje skôr v krátkodobejších horizontoch: „Ja míňam peniaze na cestovanie, tie určite netreba ľutovať. A plním si tak sny o cestovaní. Veď na čo iné by som ich míňal? Auto nepotrebujem, do práce chodím na bicykli. A vďaka tomu som zdravý a mám kopu kamarátov po celom svete. Pred dvoma týždňami som sa vrátil z Holandska a teraz sa už vytešujem na letné festivaly,“ hovorí spokojný „singlista cyklista“ tridsaťročný marketingový manažér Peter.

Ďalšia skupina sníva a plní si sny o veľkej rodine, pokojnej atmosfére doma, aj o uprataní vzťahov či obnovení tých pokazených. Neverili by ste, čo všetko by si ľudia priali , keby im v ceste nestálo ego, alebo keby chytili zlatú rybku, čo by im to vedela splniť. Rovnako ako pán Milan: „Keby mi mohol niekto splniť nejaký sen, určite by som nechcel nič hmotné. Stačili by mi kvalitné vzťahy s najbližšími, tie sa zaplatiť nedajú a často sú pre nás menej dôležité ako práca.“

A čo štyridsiatnici?

O vzťahoch, dovolenkách s najbližšími, potrebe nájsť si viac času na deti a rodinu hovorila najmä kategória štyridsiatnikov. Mimochodom, poväčšine boli uponáhľaní a zaskočení otázkou. Jeden nám však utkvel v pamäti viac ako ostatní: „Ja som nikdy nemal nijaké zvláštne túžby, len som si tak žil a chcel som byť dobrý v tom, čo robím. Časom sa mi to ale vymklo spod kontroly. Uvedomil som si, že som neustále za počítačom a že neviem nadviazať vzťah inak ako cez klávesnicu.

Vôbec som nevedel hovoriť s ľuďmi. Potom som raz počul v telke Adelu Banášovú, ktorá hovorila o nejakých mladých, ktorí sa učia bozkávať na jablkách, aby to raz vedeli aj v reáli. Keď som sa prichytil v obchode pri myšlienke, že si kúpim jablká, aby som si nacvičil bozkávanie, uvedomil som si, že žijem katastrofálne. Mal som 36 a dovtedy nijaké dievča.“

Milan svoju prácu nechal a za peniaze, ktoré zarobil a dovtedy nemal kde minúť, urobil kino s európskymi filmami. V kine stretol aj Natáliu, ktorú držal za ruku, keď sme ho stretli my. Na rozlúčku nám ešte stihol povedať, že toto je to, po čom túžil. Žiť nezávisle a držať za ruku správne dievča.“

Po čom túžite vy? Plníte si svoje sny? Nie? Na čo čakáte? Sny treba žiť a nielen snívať. Nečakajte s tancovaním po kuchyni, kým budete mať sedemdesiat. Začnite už teraz. Čo tak najlepšie hneď aj s videoklipom od tancujúcej učiteľky Zuzky?

zdroj: Poštová banka

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá