Monika robí z jedla doslova „porno“ na tanieri, vďaka tomu ju pozná polovica Slovenska

  • Jedlo je jej najväčšia vášeň, o ktorú sa prostredníctvom LaPetit delí s celým online svetom
  • Bratislavčanka Monika Kóňová je dnes jednou z najúspešnejších slovenských food blogeriek, na konte má aj vlastnú kuchársku knihu
  • Vďaka svojmu kulinárskemu umu a zmyslu pre detail sa však dostala až k profesionálnemu foodstylingu a o klientov nemá núdzu
zdroj: Monika Kóňová
  • Jedlo je jej najväčšia vášeň, o ktorú sa prostredníctvom LaPetit delí s celým online svetom
  • Bratislavčanka Monika Kóňová je dnes jednou z najúspešnejších slovenských food blogeriek, na konte má aj vlastnú kuchársku knihu
  • Vďaka svojmu kulinárskemu umu a zmyslu pre detail sa však dostala až k profesionálnemu foodstylingu a o klientov nemá núdzu

Ahoj, Monika. Na úvod tradičná otázka – ako si sa dostala k vareniu a kedy prišiel ten moment, že si sa rozhodla z neho spraviť viac než len záľubu?

Ahojte, k vareniu som sa dostala celkom prirodzene. Dobré jedlo mi veľmi chutilo, a ešte pred pár rokmi vôbec nebolo samozrejmé dobre sa najesť len tak v reštaurácii, čo ma prinútilo začať variť viac doma. A tiež k tomu prispel môj teraz už manžel Roman, ktorý ma v tom podporoval. Rozhodnutie venovať sa tomu naplno prišlo minulý rok, kedy som mala dostatok spoluprác, aby som sa tým mohla živiť.

Zobraziť celú galériu (14)
zdroj: Monika Kóňová

Máš food blog, ktorý pozná takmer polovica Slovenska. Koľko rokov už blog má a ako by si predstavila jeho filozofiu?

Blog som založila veľmi spontánne, a na začiatku som sa chcela podeliť len o recepty na moje obľúbené jedlá. V čase, keď som začínala, sa o kvalite surovín ešte len začalo hovoriť, a tak sa zo začiatku zháňali ťažšie. Preto medzi mojimi prvými receptami nájdete základný recept na cestoviny alebo vývar. Medzi tým sú už napríklad bežne dostupné čerstvé cestoviny rôznych tvarov, čo ma veľmi teší, a ja si ich s radosťou kúpim v obchode. Čo sa však od začiatku nezmenilo je, že mám rada sezónne suroviny. Tejto filozofie sa držím od začiatku. Na jar medvedí cesnak, špargľa, potom prvé jahody, hrášok, v lete slovenské ovocie a zelenina, na jeseň tekvice a v zime koreňová zelenina a obľúbené exotické ovocie.

Nie si však len blogerka, ale tiež foodstylistka a foodfotografka a dokonca to robíš na plný úväzok. Spýtam sa rovno – ako sa ti toto podarilo? 

Tiež niekedy neverím. :) Je to pre mňa samú také trochu neuveriteľné a vôbec som si svoju budúcnosť takto nepredstavovala. Ale postupom času som sa do stylovania a fotenia jedla tak zamilovala, že keď jeden deň niečo neodfotím, tak som nesvoja. :) Možno trochu preháňam, pretože niekedy treba vyvetrať hlavu a načerpať novú inšpiráciu, ale viac ako pár dní to naozaj nevydržím.

A cesta bola taká celkom prirodzená. Blog, veľa veľa varenia a fotenia, prvé spolupráce so značkami, prví klienti, a za posledné dva roky to bolo už tak časovo náročné, že som sa rozhodla opustiť klasickú kanceláriu, a rozhodla som sa postaviť sa na vlastné nohy. Myslím si, že aby sa s tým človek dokázal uživiť, okrem tvrdej práce je potrebný aj dobrý time management, schopnosť komunikovať s rôznymi ľuďmi, a správne nastavenie cien. Preto, ak by mi táto práca neprinášala aj finančnú slobodu, nemohla by som ju robiť. Keď to porovnám s klasickou prácou, kde som zatvorila dvere a neriešila som, teraz som v práci skoro stále. Ibaže robím to, čo ma naozaj baví.

Ako by si laikovi popísala prácu foodstylistu? Čomu všetkému sa venuješ, s akými ľuďmi spolupracuješ?

Práca foostylistu sa skladá z množstva “jobov” od rešeršov, skúšania receptov, až po nákupy, varenie, výber dekorácií či hranie “rúk” vo videu. Tých činností je celkom dosť, vždy záleží od konkrétneho klienta a zadania. Niekdy robím iba finálnu úpravu na obrázok alebo kameru, inokedy zastrešujem celú produkciu od nákupu až po umývanie riadu. :)

V rámci spoluprác sa stretávam s množstvom ľudí od klientov, členov produkcie, štábu, rekvizitárov, či režisérov. Ešte stále som v nastavení, že hoci by sa mi niekdy zišiel asistent, stále mám pocit, že to jablko na kameru musím ísť vybrať ja, alebo že kým niekomu vysvetlím, ako správne vybrať mrkvu, skočím to urobiť sama. A celkom zábavné je aj také balenie potravín, ktoré je tiež umenie. Často si musím dávať pozor, aby som nepomačkala balenie produkov, croissanty viem vyberať aj hodinu a striehnem na každý detail. Ak niekedy stretnete v obchode človeka, čo si obzerá zeleninu z každej strany, som to pravdepodobne ja. :)

Zobraziť celú galériu (14)
zdroj: Monika Kóňová

Si v podstate freelancerka a svoj čas si manažuješ podľa seba, čo je snom mnohých ľudí. Ako vyzerá tvoj typický pracovný deň? 

Je to pre mňa nové, ale túto voľnosť mám na svojej práci najradšej. Tým, že som mala kancelársku prácu a určitý počet dní dovolenky, veľmi som sa tešila, že si čas budem môcť zadeliť podľa seba. Teraz si môžem dovoliť cez pracovný deň na zber jahôd alebo sa vybrať na výlet a nazbierať si v sade jablká na ďalšie fotenie, či skočiť do Viedne na nákup rekvizít.

Väčšinu času trávim u nás doma, kde mám aj štúdio. Vtedy sa môj typický deň začína kávou a takou chvíľkou pre seba. Pozriem si Instagram, prelistujem Pinterest pre inšpiráciu a naplánujem si deň. Väčšinou vytiahnem diár a zapíšem si nápady, čo a kedy chcem uvariť a nafotiť, aby som stíhala deadliny aj blog. Potom píšem maily a okolo 11-tej začínam variť, aby som mala dostatok času všetko odfotiť.  Neskôr editujem foto, píšem recepty a okolo takej piatej si dám prestávku. Večer chodievam nakupovať na ďalší deň. A potom ešte moja asi nejneobľúbenejšia časť dňa – upratovanie kuchyne, aby bolo na druhý deň všetko ready. :)

Ak mám nejakú produkciu mimo domu, deň vopred sa pripravujem, či už brainstromingom nad zadaním alebo výberom a balením rekvizít. Cestujem do Bratislavy, kde potom všetko vybalím, nachystám, a všetci sa môžeme pustiť do práce.

Zobraziť celú galériu (14)
zdroj: Monika Kóňová

Môže sa zdať, že práca s jedlom je v podstate zábavka a neexistujú tu negatíva. Spomínaš si aj na nejaké zlé zážitky či nepodarky? 

Jedlo má tú výhodu, že nikam neutečie, na druhej strane je veľmi háklivé a rýchlo stráca lesk, farbu a sviežosť. Preto, keď je jedlo uvarené a pripravené na stage, musíme už postupovať veľmi rýchlo. To znamená mať prichystanú scénu, rekvizity, nastavené svetlo a podobne. A je to vždy individuálne, niekedy to ide ako po masle, všetko funguje ako má, a niekdy nie a nie uvariť správne vajíčko alebo opiecť tekvicu. Vtedy treba zachovať chladnú hlavu a začať odznova. Zlé zážitky nemám, možno som skôr super náročná a zvyknem hodnotiť svoju prácu aj s odstupom času. V tomto som dosť kritická a veľmi si to beriem, na druhej strane ma to neustále núti zlepšovať sa, vzdelávať a skúšať nové veci.

Úprimne, tvoje fotky sú priam perfektné. Kde si sa to všetko naučila a čo podľa teba tvorí dokonalú food fotografiu?

Ďakujem za pochvalu. Mňa osobne teší pokrok, ktorý sa mi podaril od založenia blogu. Začínala som ako úplný amatér, ktorý o fotení a stylovaní jedla nič nevedel. Na druhej strane viem, že je ešte stále čo zlepšovať, či už je to fotografické remeslo alebo napríklad foodstyling do reklamy. Ale všetko to išlo veľmi postupne. Dlho som ani nevlastnila zrkadlovku. Na prvom kurze fotografovania na mňa pozerali ako na blázna, ktorý prišiel s kompaktom, ale na svoj Olympus som nedala dopustiť.

Kúpila som si prvý lepší objektív a o dva roky mi už bolo tesno, tak som konečne prešla na lepší fotoaparát. Medzitým som bola na niekoľkých kurzoch v zahraničí, absolvovala som tiež pár online kurzov, sledujem fotografov a stylistov v zahraničí, k tomu odborná literatúra, Google a neustále skúšanie. Tiež je to o sebadisciplíne. Sama si dávam osobné výzvy a snažím sa na nich pracovať a posúvať sa. Len si musím dať aj deadline, aby som ich splnila. :)

A čo sa týka dokonalej fotografie, skôr ako nejaká technologická dokonalosť, je to pre mňa pocit, ktorý fotografia vyvoláva. Z fotografie musí ísť nálada a pocit, že by si si to jedlo hneď dal.

Zobraziť celú galériu (14)
zdroj: Monika Kóňová

Niektorí foodstylisti a fotografi vraj majú svoje tajné fígle, ako spraviť jedlo na fotke krajším či aby zamaskovali jeho nedostatky. Máš aj ty nejaký takýto ultimátny tip?

Tých trikov je viac, ale taká bežná produkcia, napríklad do časopisov alebo kníh, si nevyžaduje nič umelé alebo syntetické. V reklame je to trochu už o čarovaní so surovinami, ale bežne používame napríklad alobal na podloženie misiek, pekáčov alebo dezertov. Občas je to napríklad farbivo, ak potrebujem zvýrazniť niečo, čo napríklad varením stratí farbu. Ale žiadne WD 40, ani nič podobné sa už nepoužíva.

Pri fotení používaš rôzne rekvizity, napríklad starodávne pôsobiace príbory či kvalitnú keramiku. Máš svoje obľúbené kúsky, ktoré by si ani za nič nedala? 

Povedala by som, že mám otvorené oči, kade chodím. Možno to bude znieť čudne, ale pre mňa je zábava ísť do odchodu s potravinami alebo domácimi potrebami a len tak sa prechádzať a pozerať si veci. Niežeby som to robila každý deň, ale mám tak lepší prehľad na jednotlivé fotenia a stylingy. V zahraničí je to pre mňa doslova nutnosť. Nestane sa, že by som si z ciest nič nepriniesla.

Z New Yorku som pred pár rokmi prepašovala syr cheddar, ktorý sa tu vtedy nedal kúpiť. V batohu som opatrovala keramiku z Vietnamu a naposledy so mnou prišli aj taniere a príbory z Nového Zélandu. Tiež sledujem internetové obchody, rada navštevuje bazáre či burzy starožitností. Vždy si poviem, že toho mám dosť, ale aj v tejto sfére sú určité trendy, takže svoju kolekciu neustále dopĺňam. Na staré kolená si potom asi otvorím ten bazár ja. :)

Zobraziť celú galériu (14)
zdroj: Monika Kóňová

Ako si už spomenula, práca foodblogera a foodstylistu je aj o surovinách. Aká je tvoja filozofia v tomto smere a kde tie správne suroviny najradšej nakupuješ?

To je niečo, čo tiež považujem za svoje know – how. Nie každé maliny sú dobré a je rozdiel, či niekde použijete mlieko za jedno alebo dve eurá. Takže sa snažím používať tie najlepšie suroviny, aké sú dostupné. Samozrejme, aj tu platí, že “hero” surovina musí byť tip top, ale ak robím napríklad malinovú omáčku, kde je jedno, ako tie maliny vyzerajú, použijem mrazené. Je to ekonomickejšie a nikto nevidí ten rozdiel. A zvyčajne nakupujem v Bratislave. Nie je to síce Londýn, ale dostupnosť surovín je už lepšia. Často nakupujem aj v Rakúsku. Ak ste boli niekedy v Merkure v Hainburgu, tak tam by som vedela stráviť hodiny. Majú tam asi 29 druhov soli, ryže, aj divokú špargľu či thajské suroviny.

Zdá sa, že robíš to, čo miluješ a veľmi sa ti darí. Aké sú tvoje ďalšie vízie a sny?

Mojím snom je robiť veci ešte lepšie. Sledujem blogy a fotografov v zahraničí a tam sú o kúsok ďalej, čo sa týka celkovej produkcie aj spoluprác. U nás ešte stále fungujú settingy s jedlom na tanieri a odfotené na nejakom podklade. Mňa fascinuje, ak je k tomu vidieť stôl, celé stoličky, veľké priestory a celkovo viac príbehov. Snažím sa to prinášať aj na blogu, napríklad recept na jablkový koláč som fotila 3 rôzne dni. Raz v jablkovom sade, potom v štúdiu a nakoniec v exteriéri.

Budúci rok sa chcem pohrať aj so štúdiom a konečne nabrať odvahu a namaľovať steny, kúpiť poriadny mramor a zrekonštruovať pár stolov. A tiež mám pláne pripraviť pár worskhopov o stylovaní a fotení jedla. Sama viem, ako mi tieto informácie z prvej ruky a možnosť vyskúšať si veci naostro, pomohli v tom, čo robím. Tak by som rada pár týchto informácii posunula ďalej. A zvyšok uvidíme. Hlavne, aby sme boli zdraví a šťastní. Ostatné si nás už nájde.

Viac čarovných fotografií aj recepty nájdeš na blogu LaPetit. Rovnako tu zakúpiš aj Monikinu kuchársku knihu Spolu pri stole. 

Zobraziť celú galériu (14)
zdroj: Monika Kóňová