Monika robí z jedla doslova „porno“ na tanieri, vďaka tomu ju pozná polovica Slovenska

Marianna Mikešová / 5. januára 2019 / Food biznis

  • Jedlo je jej naj­väč­šia vá­šeň, o ktorú sa pro­stred­níc­tvom La­Pe­tit delí s ce­lým on­line sve­tom
  • Bra­ti­slav­čanka Mo­nika Kó­ňová je dnes jed­nou z na­jús­peš­nej­ších slo­ven­ských food blo­ge­riek, na konte má aj vlastnú ku­chár­sku knihu
  • Vďaka svojmu ku­li­nár­skemu umu a zmyslu pre de­tail sa však do­stala až k pro­fe­si­onál­nemu fo­od­sty­lingu a o kli­en­tov nemá nú­dzu
zdroj: Monika Kóňová
  • Jedlo je jej naj­väč­šia vá­šeň, o ktorú sa pro­stred­níc­tvom La­Pe­tit delí s ce­lým on­line sve­tom
  • Bra­ti­slav­čanka Mo­nika Kó­ňová je dnes jed­nou z na­jús­peš­nej­ších slo­ven­ských food blo­ge­riek, na konte má aj vlastnú ku­chár­sku knihu
  • Vďaka svojmu ku­li­nár­skemu umu a zmyslu pre de­tail sa však do­stala až k pro­fe­si­onál­nemu fo­od­sty­lingu a o kli­en­tov nemá nú­dzu

Ahoj, Mo­nika. Na úvod tra­dičná otázka – ako si sa do­stala k va­re­niu a kedy pri­šiel ten mo­ment, že si sa roz­hodla z neho spra­viť viac než len zá­ľubu?

Ahojte, k va­re­niu som sa do­stala cel­kom pri­ro­dzene. Dobré jedlo mi veľmi chu­tilo, a ešte pred pár rokmi vô­bec ne­bolo sa­moz­rejmé dobre sa na­jesť len tak v re­štau­rá­cii, čo ma pri­nú­tilo za­čať va­riť viac doma. A tiež k tomu pris­pel môj te­raz už man­žel Ro­man, ktorý ma v tom pod­po­ro­val. Roz­hod­nu­tie ve­no­vať sa tomu na­plno prišlo mi­nulý rok, kedy som mala do­sta­tok spo­lu­prác, aby som sa tým mohla ži­viť.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (14)
zdroj: Mo­nika Kó­ňová

Máš food blog, ktorý po­zná tak­mer po­lo­vica Slo­ven­ska. Koľko ro­kov už blog má a ako by si pred­sta­vila jeho fi­lo­zo­fiu?

Blog som za­lo­žila veľmi spon­tánne, a na za­čiatku som sa chcela po­de­liť len o re­cepty na moje ob­ľú­bené jedlá. V čase, keď som za­čí­nala, sa o kva­lite su­ro­vín ešte len za­čalo ho­vo­riť, a tak sa zo za­čiatku zhá­ňali ťaž­šie. Preto me­dzi mo­jimi pr­vými re­cep­tami náj­dete zá­kladný re­cept na ces­to­viny alebo vý­var. Me­dzi tým sú už na­prí­klad bežne do­stupné čerstvé ces­to­viny rôz­nych tva­rov, čo ma veľmi teší, a ja si ich s ra­dos­ťou kú­pim v ob­chode. Čo sa však od za­čiatku ne­zme­nilo je, že mám rada se­zónne su­ro­viny. Tejto fi­lo­zo­fie sa dr­žím od za­čiatku. Na jar med­vedí ces­nak, špar­gľa, po­tom prvé ja­hody, hrá­šok, v lete slo­ven­ské ovo­cie a ze­le­nina, na je­seň tek­vice a v zime ko­re­ňová ze­le­nina a ob­ľú­bené exo­tické ovo­cie.

Nie si však len blo­gerka, ale tiež fo­od­sty­lis­tka a fo­od­fo­to­grafka a do­konca to ro­bíš na plný úvä­zok. Spý­tam sa rovno – ako sa ti toto po­da­rilo? 

Tiež nie­kedy ne­ve­rím. :) Je to pre mňa samú také tro­chu ne­uve­ri­teľné a vô­bec som si svoju bu­dúc­nosť takto ne­pred­sta­vo­vala. Ale po­stu­pom času som sa do sty­lo­va­nia a fo­te­nia jedla tak za­mi­lo­vala, že keď je­den deň niečo ne­od­fo­tím, tak som ne­svoja. :) Možno tro­chu pre­há­ňam, pre­tože nie­kedy treba vy­vet­rať hlavu a na­čer­pať novú in­špi­rá­ciu, ale viac ako pár dní to na­ozaj ne­vy­dr­žím.

A cesta bola taká cel­kom pri­ro­dzená. Blog, veľa veľa va­re­nia a fo­te­nia, prvé spo­lu­práce so znač­kami, prví kli­enti, a za po­sledné dva roky to bolo už tak ča­sovo ná­ročné, že som sa roz­hodla opus­tiť kla­sickú kan­ce­lá­riu, a roz­hodla som sa po­sta­viť sa na vlastné nohy. Mys­lím si, že aby sa s tým člo­vek do­ká­zal uži­viť, ok­rem tvr­dej práce je po­trebný aj dobrý time ma­na­ge­ment, schop­nosť ko­mu­ni­ko­vať s rôz­nymi ľuďmi, a správne na­sta­ve­nie cien. Preto, ak by mi táto práca ne­pri­ná­šala aj fi­nančnú slo­bodu, ne­mohla by som ju ro­biť. Keď to po­rov­nám s kla­sic­kou prá­cou, kde som za­tvo­rila dvere a ne­rie­šila som, te­raz som v práci skoro stále. Ibaže ro­bím to, čo ma na­ozaj baví.

Ako by si lai­kovi po­pí­sala prácu fo­od­sty­listu? Čomu všet­kému sa ve­nu­ješ, s akými ľuďmi spo­lu­pra­cu­ješ?

Práca fo­os­ty­listu sa skladá z množ­stva “jo­bov” od re­šer­šov, skú­ša­nia re­cep­tov, až po ná­kupy, va­re­nie, vý­ber de­ko­rá­cií či hra­nie “rúk” vo vi­deu. Tých čin­ností je cel­kom dosť, vždy zá­leží od kon­krét­neho kli­enta a za­da­nia. Nie­kdy ro­bím iba fi­nálnu úp­ravu na ob­rá­zok alebo ka­meru, ino­kedy za­stre­šu­jem celú pro­duk­ciu od ná­kupu až po umý­va­nie riadu. :)

V rámci spo­lu­prác sa stre­tá­vam s množ­stvom ľudí od kli­en­tov, čle­nov pro­duk­cie, štábu, rek­vi­zi­tá­rov, či re­ži­sé­rov. Ešte stále som v na­sta­vení, že hoci by sa mi nie­kdy zi­šiel asis­tent, stále mám po­cit, že to ja­blko na ka­meru mu­sím ísť vy­brať ja, alebo že kým nie­komu vy­svet­lím, ako správne vy­brať mrkvu, sko­čím to uro­biť sama. A cel­kom zá­bavné je aj také ba­le­nie po­tra­vín, ktoré je tiež ume­nie. Často si mu­sím dá­vať po­zor, aby som ne­po­mač­kala ba­le­nie pro­du­kov, cro­is­santy viem vy­be­rať aj ho­dinu a strieh­nem na každý de­tail. Ak nie­kedy stret­nete v ob­chode člo­veka, čo si ob­zerá ze­le­ninu z kaž­dej strany, som to prav­de­po­dobne ja. :)

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (14)
zdroj: Mo­nika Kó­ňová

Si v pod­state fre­e­lan­cerka a svoj čas si ma­na­žu­ješ podľa seba, čo je snom mno­hých ľudí. Ako vy­zerá tvoj ty­pický pra­covný deň? 

Je to pre mňa nové, ale túto voľ­nosť mám na svo­jej práci naj­rad­šej. Tým, že som mala kan­ce­lár­sku prácu a ur­čitý po­čet dní do­vo­lenky, veľmi som sa te­šila, že si čas bu­dem môcť za­de­liť podľa seba. Te­raz si mô­žem do­vo­liť cez pra­covný deň na zber ja­hôd alebo sa vy­brať na vý­let a naz­bie­rať si v sade ja­blká na ďal­šie fo­te­nie, či sko­čiť do Viedne na ná­kup rek­vi­zít.

Väč­šinu času trá­vim u nás doma, kde mám aj štú­dio. Vtedy sa môj ty­pický deň za­čína ká­vou a ta­kou chvíľ­kou pre seba. Po­zriem si Ins­ta­gram, pre­lis­tu­jem Pin­te­rest pre in­špi­rá­ciu a na­plá­nu­jem si deň. Väč­ši­nou vy­tiah­nem diár a za­pí­šem si ná­pady, čo a kedy chcem uva­riť a na­fo­tiť, aby som stí­hala de­ad­liny aj blog. Po­tom pí­šem maily a okolo 11-tej za­čí­nam va­riť, aby som mala do­sta­tok času všetko od­fo­tiť.  Ne­skôr edi­tu­jem foto, pí­šem re­cepty a okolo ta­kej pia­tej si dám pre­stávku. Ve­čer cho­die­vam na­ku­po­vať na ďalší deň. A po­tom ešte moja asi nej­ne­ob­ľú­be­nej­šia časť dňa – upra­to­va­nie ku­chyne, aby bolo na druhý deň všetko re­ady. :)

Ak mám ne­jakú pro­duk­ciu mimo domu, deň vo­pred sa pri­pra­vu­jem, či už brain­stro­min­gom nad za­da­ním alebo vý­be­rom a ba­le­ním rek­vi­zít. Ces­tu­jem do Bra­ti­slavy, kde po­tom všetko vy­ba­lím, na­chys­tám, a všetci sa mô­žeme pus­tiť do práce.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (14)
zdroj: Mo­nika Kó­ňová

Môže sa zdať, že práca s jed­lom je v pod­state zá­bavka a ne­exis­tujú tu ne­ga­tíva. Spo­mí­naš si aj na ne­jaké zlé zá­žitky či ne­po­darky? 

Jedlo má tú vý­hodu, že ni­kam ne­ute­čie, na dru­hej strane je veľmi hák­livé a rýchlo stráca lesk, farbu a svie­žosť. Preto, keď je jedlo uva­rené a pri­pra­vené na stage, mu­síme už po­stu­po­vať veľmi rýchlo. To zna­mená mať pri­chys­tanú scénu, rek­vi­zity, na­sta­vené svetlo a po­dobne. A je to vždy in­di­vi­du­álne, nie­kedy to ide ako po masle, všetko fun­guje ako má, a nie­kdy nie a nie uva­riť správne va­jíčko alebo opiecť tek­vicu. Vtedy treba za­cho­vať chladnú hlavu a za­čať od­znova. Zlé zá­žitky ne­mám, možno som skôr su­per ná­ročná a zvyk­nem hod­no­tiť svoju prácu aj s od­stu­pom času. V tomto som dosť kri­tická a veľmi si to be­riem, na dru­hej strane ma to ne­us­tále núti zlep­šo­vať sa, vzde­lá­vať a skú­šať nové veci.

Úp­rimne, tvoje fotky sú priam per­fektné. Kde si sa to všetko na­učila a čo podľa teba tvorí do­ko­nalú food fo­to­gra­fiu?

Ďa­ku­jem za po­chvalu. Mňa osobne teší po­krok, ktorý sa mi po­da­ril od za­lo­že­nia blogu. Za­čí­nala som ako úplný ama­tér, ktorý o fo­tení a sty­lo­vaní jedla nič ne­ve­del. Na dru­hej strane viem, že je ešte stále čo zlep­šo­vať, či už je to fo­to­gra­fické re­meslo alebo na­prí­klad fo­od­sty­ling do re­klamy. Ale všetko to išlo veľmi po­stupne. Dlho som ani ne­vlast­nila zrkad­lovku. Na pr­vom kurze fo­to­gra­fo­va­nia na mňa po­ze­rali ako na blázna, ktorý pri­šiel s kom­pak­tom, ale na svoj Olym­pus som ne­dala do­pus­tiť.

Kú­pila som si prvý lepší ob­jek­tív a o dva roky mi už bolo tesno, tak som ko­nečne pre­šla na lepší fo­to­apa­rát. Me­dzi­tým som bola na nie­koľ­kých kur­zoch v za­hra­ničí, ab­sol­vo­vala som tiež pár on­line kur­zov, sle­du­jem fo­to­gra­fov a sty­lis­tov v za­hra­ničí, k tomu od­borná li­te­ra­túra, Go­ogle a ne­us­tále skú­ša­nie. Tiež je to o se­ba­dis­cip­líne. Sama si dá­vam osobné vý­zvy a sna­žím sa na nich pra­co­vať a po­sú­vať sa. Len si mu­sím dať aj de­ad­line, aby som ich spl­nila. :)

A čo sa týka do­ko­na­lej fo­to­gra­fie, skôr ako ne­jaká tech­no­lo­gická do­ko­na­losť, je to pre mňa po­cit, ktorý fo­to­gra­fia vy­vo­láva. Z fo­to­gra­fie musí ísť ná­lada a po­cit, že by si si to jedlo hneď dal.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (14)
zdroj: Mo­nika Kó­ňová

Nie­ktorí fo­od­sty­listi a fo­to­grafi vraj majú svoje tajné fígle, ako spra­viť jedlo na fotke kraj­ším či aby za­mas­ko­vali jeho ne­dos­tatky. Máš aj ty ne­jaký ta­kýto ul­ti­mátny tip?

Tých tri­kov je viac, ale taká bežná pro­duk­cia, na­prí­klad do ča­so­pi­sov alebo kníh, si ne­vy­ža­duje nič umelé alebo syn­te­tické. V re­klame je to tro­chu už o ča­ro­vaní so su­ro­vi­nami, ale bežne po­u­ží­vame na­prí­klad alo­bal na pod­lo­že­nie mi­siek, pe­ká­čov alebo de­zer­tov. Ob­čas je to na­prí­klad far­bivo, ak po­tre­bu­jem zvý­raz­niť niečo, čo na­prí­klad va­re­ním stratí farbu. Ale žiadne WD 40, ani nič po­dobné sa už ne­pou­žíva.

Pri fo­tení po­u­ží­vaš rôzne rek­vi­zity, na­prí­klad sta­ro­dávne pô­so­biace prí­bory či kva­litnú ke­ra­miku. Máš svoje ob­ľú­bené kúsky, ktoré by si ani za nič ne­dala? 

Po­ve­dala by som, že mám ot­vo­rené oči, kade cho­dím. Možno to bude znieť čudne, ale pre mňa je zá­bava ísť do od­chodu s po­tra­vi­nami alebo do­má­cimi po­tre­bami a len tak sa pre­chá­dzať a po­ze­rať si veci. Nie­žeby som to ro­bila každý deň, ale mám tak lepší pre­hľad na jed­not­livé fo­te­nia a sty­lingy. V za­hra­ničí je to pre mňa do­slova nut­nosť. Ne­stane sa, že by som si z ciest nič ne­pri­niesla.

Z New Yorku som pred pár rokmi pre­pa­šo­vala syr ched­dar, ktorý sa tu vtedy ne­dal kú­piť. V ba­tohu som opat­ro­vala ke­ra­miku z Viet­namu a na­po­sledy so mnou prišli aj ta­niere a prí­bory z No­vého Zé­landu. Tiež sle­du­jem in­ter­ne­tové ob­chody, rada nav­šte­vuje ba­záre či burzy sta­ro­žit­ností. Vždy si po­viem, že toho mám dosť, ale aj v tejto sfére sú ur­čité trendy, takže svoju ko­lek­ciu ne­us­tále do­pĺňam. Na staré ko­lená si po­tom asi ot­vo­rím ten ba­zár ja. :)

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (14)
zdroj: Mo­nika Kó­ňová

Ako si už spo­me­nula, práca fo­odb­lo­gera a fo­od­sty­listu je aj o su­ro­vi­nách. Aká je tvoja fi­lo­zo­fia v tomto smere a kde tie správne su­ro­viny naj­rad­šej na­ku­pu­ješ?

To je niečo, čo tiež po­va­žu­jem za svoje know – how. Nie každé ma­liny sú dobré a je roz­diel, či nie­kde po­u­ži­jete mlieko za jedno alebo dve eurá. Takže sa sna­žím po­u­ží­vať tie naj­lep­šie su­ro­viny, aké sú do­stupné. Sa­moz­rejme, aj tu platí, že “hero” su­ro­vina musí byť tip top, ale ak ro­bím na­prí­klad ma­li­novú omáčku, kde je jedno, ako tie ma­liny vy­ze­rajú, po­u­ži­jem mra­zené. Je to eko­no­mic­kej­šie a ni­kto ne­vidí ten roz­diel. A zvy­čajne na­ku­pu­jem v Bra­ti­slave. Nie je to síce Lon­dýn, ale do­stup­nosť su­ro­vín je už lep­šia. Často na­ku­pu­jem aj v Ra­kúsku. Ak ste boli nie­kedy v Mer­kure v Hain­burgu, tak tam by som ve­dela strá­viť ho­diny. Majú tam asi 29 dru­hov soli, ryže, aj di­vokú špar­gľu či thaj­ské su­ro­viny.

Zdá sa, že ro­bíš to, čo mi­lu­ješ a veľmi sa ti darí. Aké sú tvoje ďal­šie ví­zie a sny?

Mo­jím snom je ro­biť veci ešte lep­šie. Sle­du­jem blogy a fo­to­gra­fov v za­hra­ničí a tam sú o kú­sok ďa­lej, čo sa týka cel­ko­vej pro­duk­cie aj spo­lu­prác. U nás ešte stále fun­gujú set­tingy s jed­lom na ta­nieri a od­fo­tené na ne­ja­kom pod­klade. Mňa fas­ci­nuje, ak je k tomu vi­dieť stôl, celé sto­ličky, veľké pries­tory a cel­kovo viac prí­be­hov. Sna­žím sa to pri­ná­šať aj na blogu, na­prí­klad re­cept na ja­bl­kový ko­láč som fo­tila 3 rôzne dni. Raz v ja­bl­ko­vom sade, po­tom v štú­diu a na­ko­niec v ex­te­ri­éri.

Bu­dúci rok sa chcem po­hrať aj so štú­diom a ko­nečne na­brať od­vahu a na­ma­ľo­vať steny, kú­piť po­riadny mra­mor a zre­kon­štru­ovať pár sto­lov. A tiež mám pláne pri­pra­viť pár wor­sk­ho­pov o sty­lo­vaní a fo­tení jedla. Sama viem, ako mi tieto in­for­má­cie z pr­vej ruky a mož­nosť vy­skú­šať si veci na­os­tro, po­mohli v tom, čo ro­bím. Tak by som rada pár týchto in­for­má­cii po­su­nula ďa­lej. A zvy­šok uvi­díme. Hlavne, aby sme boli zdraví a šťastní. Os­tatné si nás už nájde.

Viac ča­ro­vných fo­to­gra­fií aj re­cepty náj­deš na blogu La­Pe­tit. Rov­nako tu za­kú­piš aj Mo­ni­kinu ku­chár­sku knihu Spolu pri stole. 

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (14)
zdroj: Mo­nika Kó­ňová
Pridať komentár (0)