Ekonomickí migranti
Vietnamská reštaurácia. Vietnamci

Na Slovensku pracujú desaťtisíce migrantov. Jedlo nám pripravuje Aziat. V taxíku odvezie Ukrajinec a večer obsluhuje Arab

  • Nebyť ich, výroba by sa spomalila či zastavila
  • Alebo by ťa niektorých miestach nemal kto liečiť
  • Z ktorých krajín k nám najviac prichádzajú ľudia hľadať prácu?
  • Nebyť ich, výroba by sa spomalila či zastavila
  • Alebo by ťa niektorých miestach nemal kto liečiť
  • Z ktorých krajín k nám najviac prichádzajú ľudia hľadať prácu?

Dievča za barom je Slovenka, druhá Bulharka a tretia až z Brazílie. Taxikára nám robí akýsi Arab. V potravinách obslúži Poliak – „Dzień dobry.“ A na klinike ošetruje Filipínec. Úplne bežná súčasť každého dňa trebárs v takom Londýne, ale aj v iných mestách a krajinách západnej Európy.

Alebo stačí sa ísť pozrieť k našim susedom do Viedne či do Álp. Keď sme tam večer dostali pozvanie na párty, kde sa zišli najmä kuchári, čašníci, upratovačky a personál z miestnych hotelov, mohli to rovno premenovať na slovensko-maďarskú párty, ktorú ešte dopĺňala hŕstka Rumunov či iných zahraničných zamestnancov. Alebo čo také Brno či Praha s desiatkami tisíc pracujúcich Slovákov?

Čo by tam bez nás, či bez tých prisťahovalcov robili? Kto by to tam robil?,“ možno si si už sám položil či niekde aspoň počul túto opodstatnenú otázku.

zdroj: Unsplash/ Kyryll Ushakov

No podobné časy, kedy firmy i podnikatelia potrebujú a naberajú cudzincov, lebo to nemá kto robiť, už nejaký čas trvajú aj na samotnom Slovensku. Pracujú ich tu desiatky tisíc a keby tu neboli, mnohí by u nás nemohli naplno vyrábať, či možno vôbec prežiť, a niekde by ťa ani nemal kto ošetriť.

Aj u nás je už teda pomerne bežné, že ti jedlo pripraví napríklad Aziat, následne ťa v taxíku odvezie chlap z Ukrajiny a večer, keď si pôjdeš dať pivko so svojim novým, balkánskym kolegom, vás príde obslúžiť chlapík z Palestíny – skutočný priebeh dnešného dňa.

Odkiaľ je tu najviac ekonomických migrantov

Ľudí zo zahraničia, ktorí sem prišli pracovať, môžeme rozdeliť na tých z krajín Európskej únie a na tých, ktorí ku nám prišli spoza jej hraníc – z takzvaných tretích krajín, ako sa tomu hovorí. Tú druhu skupinu ľudí je pochopiteľne ťažšie zamestnať, čaká vás viac byrokracie i poplatkov. No aj tak sú niektoré firmy nútené hľadať ľudí až za hranicami únie.

Ak sa pozrieme na tých, ktorí k nám prišli pracovať z iných krajín EÚ, tak prvé miesto majú na Slovensku Rumuni. Tento rok ich u nás pracuje vyše 8 000 – začiatkom roka to bolo skoro 8 500. Na druhom mieste sú naši bratia z Českej republiky, ktorých u nás pracuje takmer 6 000. Počet pracujúcich Čechov u nás stúpa, no pre porovnanie: Slovákov pracuje v Českej republike až cez 200 000. A na bronzovej priečke z krajín EÚ sú u nás Maďari, s počtom takmer 5 500.

No číslo jedna zahraničných zamestnancov na Slovensku tvorí iná krajina, ktorú nájdeme už na druhom zozname krajín, teda spoza hraníc Európskej únie. Podľa tabuľky zamestnaných štátnych príslušníkov tretích krajín na Slovensku, ktoré pre Startitup poslalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovalo u nás v auguste tohto roka takmer 16 000 Ukrajincov.

zdroj: TASR/ Lukáš Grinaj

Na druhom mieste s počtom vyše 5 000 sú Srbi. Z Balkánu tu taktiež nájdeme stovky ľudí z Bosny a Hercegoviny či stovky Macedóncov, teda po novom už Severných Macedóncov – k jednému z nich chodím na kebab.

Na Slovensku už nájdeme kadekoho, z hociktorého svetadielu. V niekoľkých stovkách u nás pracujú napríklad i Gruzínci, Indovia, Turci, Thajci, Rusi či vďaka Kii pri Žiline aj takmer 300 Kórejčanov. No zo vzdialených kútov Zeme u nás jednoznačne dominuje komunita Vietnamcov – tých u nás pracuje viac ako tisíc.

zdroj: Unsplash/ Thanh Serious

Osudy a dôvody pre prácu na Slovensku môžu byť u každého aspoň trochu iné. U Kórejcov pôjde najmä o to, že ich sem poslala firma. V prípade početných Ukrajincov či Srbov môžeme povedať, že možno nájdenie si vôbec nejakej práce, ktorú sa im nedarí nájsť doma, bolo dostatočne silným argumentom. Taktiež sú tu vyššie platy než u nich doma. A k tomu ešte malá vzdialenosť – na skok domov – či príbuznosť slovanského jazyka, čo zjavne rozhodlo o tom, že v hľadaní roboty nepokračovali ďalej na západ.

Potrebujeme 400 Srbov“

Hoci na Slovensku stále nájdeme niekoľko percent nezamestnaných ľudí, obzvlášť v niektorých okresoch, firmy mali a ešte stále majú veľký problém obsadiť niektoré pracovné pozície. Chýbala im kvalifikovaná pracovná sila, či často vôbec niekto, kto by sa zaškoliť a kvalifikovať chcel.

Mnoho zamestnávateľov apelovalo na to, že ak aj dali takýmto ľuďom príležitosť, nemali dobré skúsenosti. Po dlhých hodinách investovaných do ich zaúčania mali totiž skúsenosť, že títo ľudia neprišli do práce, alebo jednoducho nemali tak nastavené pracovné návyky, ako by si želali,“ spomína pre Startitup hovorkyňa portálu Profesia.sk Nikola Richterová.

A tak, obzvlášť v časoch rastúceho dopytu, keď sa malo viac vyrábať a teda bolo potrebné zamestnať ďalších ľudí, museli ich mnohé firmy pozerať už za hranicami Slovenska. Zoberme si napríklad pre našu ekonomiku kľúčový automobilový priemysel.

zdroj: TASR/AP/Martin Schutt

Nie len že už existujúce automobilky – Volkswagen pri Bratislave, KIA pri Žiline a PSA Peugeot Citroën pri Trnave – sa snažili a mali problémy vďaka rastúcej výrobe obsadiť nové pozície a hľadať ďalších ľudí, ale na Slovensko sa do toho pred pár rokmi ešte objavila štvrtá automobilka – Jaguar Land Rover pri Nitre.

Tá so sebou, aj spolu so svojimi dodávateľmi autokomponentov, priniesla tisíce nových pracovných pozícií. Pritom, pripomíname, že už existujúce automobilky mali s hľadaním ľudí problém. Kde ich zrazu toľko nabrať?

Najhoršie na tom bol trnavský PSA Peugeot Citroën, ktorému prichádzajúci Jaguar Land Rover do neďalekej Nitry, sľubujúci dobré platy, konkuroval v boji o zamestnancov najviac. Odhadovalo sa, že keď nová automobilka stiahne na svoju stranu v regióne stovky zamestnancov, francúzska automobilka z Trnavy bude potrebovať odniekiaľ až 1500 nových ľudí, ak teda chce fungovať podľa plánu. Vtedajší premiér Robert Fico priznal, že PSA Peugeot Citroën sa obrátil na vládu s prosbou, aby im na Slovensko doviezol aspoň 400 Srbov. Písali o tom Hospodárske noviny.

zdroj: TASR/ Lukáš Grinaj. V trnavskom závode PSA Peugeot Citroën

Prečo by sme radšej chceli Slovákov

No do Srbska sa vtedy na výzvedy spoločne vybrali aj naše ďalšie dve automobilky – Volkswagen s Kiou. Kórejská automobilka zo Žiliny aj dnes pre Startitup priznáva, že si párkrát musela pomôcť s ľuďmi zo zahraničia – v roku 2017 napríklad priviedla do svojej fabriky 100 Bulharov, v roku 2018 zas 200 Ukrajincov. Mnohí z nich tam pracujú doteraz.

Naša spoločnosť neustále vyvíja snahu zamestnávať prioritne Slovákov, o čom svedčí spolupráca s Úradmi práce, so strednými i vysokými školami, kde končiacim študentom ponúkame zamestnanie. V rámci Duálneho systému vzdelávania si spoločnosť sama vychováva nových zamestnancov. Tieto a ani ďalšie aktivity zamerané na nábor zamestnancov však v rokoch 2017 – 2019 nepokryli personálne potreby výroby, preto sme pristúpili k využitiu pracovnej sily zo zahraničia,“ vysvetľuje pre Startitup hovorca Kia Motors Slovakia Ján Žgravčák.

Okrem toho dodáva, aké nevýhodné je naberať takýchto zahraničných zamestnancov v porovnaní s tým, keby ich našli na Slovensku: „Proces zamestnania cudzinca je náročný, je za tým množstvo byrokracie, potrebné sú kolky, preklady, lekárske vyšetrenia a do toho ešte vstupujú náklady na dopravu a ubytovanie.“

zdroj: TASR/ Erika Ďurčová. Fabrika Kia Motors Slovakia pri Žiline

Mzdové podmienky pre cudzincov sú podľa jeho slov rovnaké ako pre Slovákov.

Automobilový priemysel poslúžil len ako príklad, prečo firmy potrebujú hľadať a ťahať zamestnancov spoza hraníc Slovenska i únie. Podobné to je aj v ďalších firmách či odvetviach.

Dokonca, možno si už aj ty narazil na ukrajinsky hovoriacich doktorov, ktorí zapĺňajú chýbajúce miesta. „Evidovali sme veľké množstvo iniciatív získať zdravotníkov z Ukrajiny. Mnoho nemocníc a odborníkov však poukazovalo na to, že títo pracovníci neboli vždy z hľadiska odbornosti na dobrej úrovni,“ reaguje Nikola Richterová. Na niektorých miestach by však bez nich jednoducho nebol doktor.

doktor
zdroj: Unsplash/Online Marketing

Ako zmenila korona čísla

Roky rastúceho dopytu a zvyšovania výroby však dostali riadny šok. Korona mnohým upravila situáciu a teraz zrejme žiadna automobilka neplánuje, ako dotiahnuť stovky ľudí zo zahraničia do svojich fabrík. Ba skôr naopak, firmy sa zbavujú ľudí a posielajú ich domov.

zdroj: TASR/ Roman Hanc. Ukrajinská hranica – súčasnosť

Svedčia o tom aj čísla „zamestnaných ľudí z tretích krajín,“ ktoré na konci minulého roka vyzerali o čosi inak než už tie tohtoročné augustové, ktoré si mohol vidieť v prvej polovici článku. V priebehu vyše polroka klesol počet Ukrajincov o viac ako tisíc a počet pracujúcich Srbov u nás o vyše 700.

Stále sú ich tu však tisíce až desiatky tisíc. Robia si svoju prácu. Väčšinou takú, ktorú tu už nemal kto robiť.

Najnovšie