Na Slovensku vznikol prírodný cintorín, ktorý je opakom tých dnešných, preplnených plastami

Linda Cebrová / 2. novembra 2018 / Zo Slovenska

zdroj: Milan Vrabeľ, Bezobalis
  • Rok čo rok roz­žia­ru­jeme cin­to­ríny po ce­lom Slo­ven­sku a za­sy­pá­vame ich od­pa­dom
  • Vo Zvo­lene preto vzni­kol prí­rodný cin­to­rín, ktorý ho­vorí plas­tom „nie“

Prvý slo­ven­ský prí­rodný cin­to­rín Záh­rada spo­mie­nok, pri­náša al­ter­na­tívu pre ľudí, kto­rým ne­vy­ho­vuje sú­časná po­doba poh­reb­níc­tva. Záh­rada spo­mie­nok vznikla vo Zvo­lene  a re­a­li­zuje ju Ži­vica v spo­lu­práci s čes­kým eko­fu­neb­rác­kym zdru­že­ním Ke ko­ře­nům, ktoré za­kla­dalo v Prahe Les spo­mie­nok .

V Záh­rade spo­mie­nok sa spája úcta k prí­rode s úc­tou k ľu­ďom. Roz­lo­ži­teľné urny alebo po­pol mô­žeš ulo­žiť priamo do kve­ti­no­vých zá­ho­nov a vô­kol stro­mov. Pri ob­rad­nom mieste môžu pre­bie­hať po­sledné roz­lúčky tak cir­kevné, za prí­tom­nosti kňaza, ako aj ci­vilné. Mená zo­snu­lých nesú ka­menné ta­buľky a ob­rady po­sled­nej roz­lúčky sa odo­hrá­vajú najmä pod ší­rym ne­bom.


„Vy­tvá­rame je­di­nečný pries­tor ot­vo­rený po­tre­bám a pria­niam po­zos­ta­lých. Ve­ríme, že po­silní ľudí jed­nak v tvorbe a prie­behu po­sled­ných roz­lú­čok, ako aj v ná­sled­nom pre­chá­dzaní zár­mut­kom. Dú­fame, že bude in­špi­rá­ciou k roz­ví­ja­niu prí­rod­ného poh­reb­níc­tva na Slo­ven­sku,” ho­vo­ria o pro­jekte jeho za­kla­da­te­lia.

Ta­kéto prí­rodné cin­to­ríny sú opa­kom sú­čas­ných, vy­žia­re­ných cin­to­rí­nov s bo­ha­tou vý­stav­kou plas­tov. Ich od­vrá­tená stránka sa každý rok pre­ja­vuje v po­dobe pre­pl­ne­ných cin­to­rí­nov. Na jed­nej strane sa te­šíme, že Európ­ska únia ide za­ká­zať jed­no­rá­zové plasty, no mnoho z nás ne­rieši fakt, že ne­trie­dený od­pad z toh­to­roč­nej du­šič­ko­vej vý­zdoby sa bude roz­kla­dať ešte de­siatky až stovky ro­kov po tom, čo zo­mrieme my. Ako sa mô­žeme pri­či­niť, aby ho ne­bolo tak veľa? Akú stopu tu chceme za­ne­chať?  

Ur­čite ne­stačí len za­viesť kon­taj­nery na se­pa­ro­vaný zber. Mo­nika Su­chán­ska, ktorá sa ve­nuje eko­lo­gic­kému poh­reb­níc­tvu a stála pri zrode pr­vých prí­rod­ných cin­to­rí­nov v Če­chách aj na Slo­ven­sku.

„Veľa ľudí nie je zvyk­nu­tých trie­diť od­pad ani doma, na cin­to­ríne sa nad tým za­mýš­ľať ne­budú. Ok­rem toho, nie­ktoré pro­dukty majú v sebe toľko ma­te­riá­lov – syn­te­tickú tex­tí­liu, plas­tové časti pri­chy­tené le­pom alebo drô­tom – že je to orie­šok vy­se­pa­ro­vať aj pre nad­šen­cov. Sk­le­nený ka­ha­nec, ktorý má plas­tový spo­dok a vnútri roz­te­čený vosk sa ani trie­diť nedá,“ vy­svet­ľuje.

Trend už nie je len se­pa­ro­vať, ale aj mi­ni­ma­li­zo­vať od­pad. Ťa­žisko by malo byť v be­z­od­pa­do­vých va­rian­toch v ob­cho­doch a vo vzde­lá­vaní ľudí. Nové mož­nosti ani ne­mu­síme hľa­dať, stačí sa vrá­tiť k jed­no­du­chosti. Zna­me­nalo by to na hroby no­siť chry­zan­témy v kve­ti­ná­čoch, živé kvety, vence z prí­rod­nín a sviečky bez plas­to­vých oba­lov, tak ako to ro­bili naše ba­bičky.

Pridať komentár (0)