Na Ukrajine to vrie, Slováci sa snažia utečencom pomôcť unikátnou aplikáciou (NEWSLETTER)

V dennom Newslettri Startitup sa dočítaš všetko dôležité z aktuálneho diania za posledných 24 hodín a všetko, čo by si nemal prehliadnuť.

Vybrali sme tri hlavné témy:

• Ruské vojenské sily zbombardovali divadlo v Mariupole, kde sa schovávalo viac ako tisíc civilistov, zachránili zatiaľ iba 130 ľudí. Desivo vyznieva aj prieskum o podpore Rusov rozšíriť ich vplyv do ďalších európskych krajín.
• Jákob a jeho partia kamarátov si vypožičali koncept appky Tinder, vďaka tomu teraz pomáhajú ukrajinským utečencom nájsť bývanie. Má budovať aj obojstrannú dôveru.
• Rozmach civilných komerčných letov sprevádzalo veľa, niekedy až kurióznych, incidentov. Unášanie lietadiel bolo na dennom poriadku, nebrali sa tak vážne, lebo nedochádzalo k žiadnym obetiam.

Až 40 % Rusov podporuje útok na ďalšie krajiny, relevantnosť prieskumu je však problematická

Prieskum, s ktorým prišla Polícia Slovenskej republiky odvolávajúc sa na ukrajinskú organizáciu Active Group, je plný šokujúcich zistení. Prieskum bol vykonaný na reprezentatívnej skupine občanov Ruskej federácie v dňoch 11. – 14. marca, ktorého sa zúčastnilo 1 557  respondentov. Polícia však po pár hodinách svoj príspevok zmazala, pochybnosti na sociálnej sieti uviedol aj matematik Pavel Koprda. Ten vidí problém najmä v spôsobe kladenia otázok, prieskum označil za sugestívny. 

Polícia poukázala na to, že 48,9 % Rusov podporuje rozšírenie vplyvu Ruska do krajín, ktoré kedysi tvorili ZSSR, pričom 40,4 % podporuje vplyv smerom do krajín Varšavského paktu vrátane bývalého Československa. Negatívny postoj k vojenským krokom Ruska má iba 13,4 % opýtaných.

„Respondenti po oboznámení sa s témou rozhovoru buď odmietajú komunikovať, alebo deklarujú svoju pripravenosť podporovať a schvaľovať ďalšie ruské vpády do iných krajín,“ uviedol ďalej Eremenko.

Zlou správou je, že verejná mienka Rusov sa môže po nejakom čase stať ukazovateľom potenciálnych krokov Kremľa v budúcnosti. Ako odpovedali Rusi aj ohľadne jadrových zbraní nájdeš v tomto článku.

Približne 130 civilistov zatiaľ zachránili zo zbombardovaného divadla v ukrajinskom meste Mariupol, kde sa ľudia ukryli pred nepriateľskými akciami ruských síl, informovala vo štvrtok tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na ukrajinskú poslankyňu Olhu Stefanišynovú.

V divadle, ktoré podľa Ukrajiny v stredu zbombardovali, sa ukrývalo viac ako tisíc ľudí. Uviedla to tamojšia mestská rada, z vyhlásenia ktorej citovala agentúra AFP pripomínajúca, že počet obetí tohto bombardovania dosiaľ stále nie je známy.

Rusko sa vyhráža Bosne a Hercegovine rovnakým scenárom ako v prípade Ukrajiny. Ruský veľvyslanec v Bosne a Hercegovine Igor Kalabuchov povedal, že táto balkánska krajina má právo sa rozhodnúť, či vstúpi alebo nevstúpi do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Varoval však, že Moskva si vyhradzuje právo reagovať na takúto možnosť. Referuje o tom web euractiv.com.

„Čína nikdy nenapadne Ukrajinu. Pomôžeme, najmä ekonomicky. V situácii, v ktorej sa nachádzate, sa zachováme zodpovedne,“ zdôraznil čínsky veľvyslanec na Ukrajine Fan Sien-žung, v súčasnosti sídliaci v Ľvove, na stretnutí so šéfom oblastnej samosprávy Maxymom Kozyckým, píše TASR, ktorá túto správu prebrala z americkej televízie CNN.

Peking však naďalej odmieta odsúdiť inváziu Ruska na Ukrajinu. V utorok Čína uviedla, že nie je súčasťou konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou a nechce byť zasiahnutá sankciami Západu. Dvaja americkí predstavitelia v nedeľu uviedli, že Moskva požiadala Peking o vojenskú a ekonomickú podporu pri vojenskom konflikte na Ukrajine. Tieto informácie poprelo v pondelok Rusko aj Čína.

Webové stránky ruských úradov a vládnych agentúr zasiahol bezprecedentný kybernetický útok, informovalo vo štvrtok ruské ministerstvo pre digitálny rozvoj, telekomunikácie a masmédiá. TASR získala túto informáciu z denníka The Guardian, podľa ktorého ministerstvo vo svojom vyhlásení uviedlo, že kým intenzita predchádzajúcich útokov bola maximálne 500 gigabajtov, najnovšie dosiahla jeden terabajt.

Rezort na margo toho uviedol, že útoky sú dvakrát až trikrát silnejšie ako najzávažnejšie incidenty, ktoré sme museli riešiť v minulosti. Situáciu na Ukrajine sme aj dnes sledovali online, viac si prečítaš v tomto článku.

zdroj: Unsplash/MarkusSpiske

Partia kamarátov vytvorila appku, ktorá zefektívni proces hľadania ubytovania pre utečencov

Podobne ako mnohých Slovákov, ani Jákoba Rolíka a jeho partiu kamarátov situácia na Ukrajine nenechala chladnými. Všetkým bolo jasné, že vojenský konflikt spustí masívnu utečeneckú vlnu. Len cez slovensko-ukrajinskú hranicu doteraz prešlo vyše 200-tisíc utečencov. Väčšina využila Slovensko len ako tranzitnú krajinu, avšak 20-tisíc Ukrajincov už požiadalo na Slovensku o status tzv. dočasného útočiska.

„Jednému kamarátovi napadlo spraviť takúto platformu na pomoc utečencom na začiatku tejto krízy. Po následnom preverovaní aj u charitatívnych organizácií nám bolo povedané, že je tam prihlásených dosť ľudí a na tento účel sú vytvorené systémy, ktoré sú schopné riešiť túto situáciu. Tak sme to spočiatku nechali tak,“ povedal pre Startitup Rolík.

Jákob si všimol medzery stránky. Nepáčilo sa mu, že stránka Pomoc pre Ukrajinu.sk síce ponúka pomoc Ukrajincom pri hľadaní ubytovania, no hlavné centrá pomoci sú v Michalovciach a Humennom.

„Ozvalo sa nám pár našich známych, ktorí na hraniciach pracovali ako dobrovoľníci, a povedali, že tam je dosť veľký chaos a nie je to organizované. Povedali nám, že vidia, ako ľudia nie sú v najlepšej situácii a dokonca to dochádza k tomu bodu, že dobrovoľníci volajú vlastným rodinám, či by nemohli niekoho prichýliť na pár dní,“ opísal okolnosti comebacku k práci na appke.

zdroj: Archív Jákob Rolík, reprofoto Tinder

Rolík spolu s partiou známych dali dokopy niekoľkočlenný tím a začali na aplikácii pracovať. Chceli docieliť, aby bola čo najzrozumiteľnejšia a najprístupnejšia užívateľom. Vypožičali si tak už existujúci koncept dobre známej zoznamovacej appky Tinder.

Hlavným cieľom platformy tak je prepojiť stranu ľudí, ktorí by radi poskytli ubytovanie, a samotných utečencov, ktorí zase ubytovanie hľadajú. Appka tak má v prvom rade pomôcť ľuďom vyhnaným z domovov kvôli vojne, ale aj zefektívniť samotný proces hľadania.

Iniciatíva Haven má okrem iného medzi obidvomi stranami budovať aj dôveru. Viac o tejto appke, ale aj o tom, čo si prežil tím vývojárov počas cesty na Donovaly, sa dozvieš v tomto článku.

V 70. rokoch neboli výnimočné ani únosy niekoľkých lietadiel denne

Za posledných 10 rokov došlo podľa portálu Statista k asi 20 únosom. Ešte do neslávneho 11. septembra však bol ich počet vysoký. No ani zďaleka sa nepriblížil šialenému číslu počas obdobia 60. a 70. rokov, ktoré si vyslúžilo prezývku Zlatý vek únosov lietadiel. 

Ako píše encyklopédia Britannica, v začiatkoch komerčného lietania sa bezpečnosť neriešila. Únoscovia boli politickí aktivisti, ale aj tínedžeri či blázni, ktorí sa vzdali za pivo.

Brendan I. Koerner v knihe Nebo patrí nám, uvádza, že to bola doba, keď si mohol prejsť od vstupnej brány k sedadlu bez najmenšieho zdržania. Nestáli ti v ceste detektory kovov, ani protivný uniformovaný personál.

Ktokoľvek mohol nastúpiť do lietadla bez toho, aby musel ukázať palubný lístok alebo doklady. Dokonca bez letenky, ktorá sa dala kúpiť aj po vzlietnutí. Lietadlá boli ako vlaky v oblakoch, s voľnými pravidlami i na palube. Mohol si si aj zapáliť, pokojne 4 cigarety naraz, alebo ísť pozrieť pilotov pri práci. 

zdroj: Wikimedia Commons/Nationaal Archief

Letecké spoločnosti sa bránili zavedeniu detektorov či iných opatrení. Ako píše portál Vox, ľudia boli v tých časoch komerčnou leteckou dopravou fascinovaní. Letenku si mohol dovoliť každý, no na palube čakal aj v nižšej triede veľký luxus v podobe šampanského a hory jedla.

Ako sa píše v knihe Nebo patrí nám, fenomén unášania lietadiel tiež živili médiá. Vytvárali predstavenia, ktoré uchvátili celú krajinu. Správami bežali klipy unesených lietadiel a uplakaných rodín rukojemníkov. Podali príbehy únoscov tak, že s nimi verejnosť sympatizovala viac ako s obeťami. A tým inšpirovali ďalšieho šialenca, ktorý si myslel, že to dokáže lepšie a veľkolepejšie.

Lietadlo uniesli napríklad duševne chorý muž s 3-ročným synom, vysokoškolák ozbrojený sprejom na hmyz či bývalý príslušník špeciálnych síl, ktorý chcel vlastnoručne zabiť Fidela Castra.

Úsmevný je aj príbeh z 80. rokov, keď únosca v Nórsku žiadal „stabilné dodávky piva“. V roku 1953 takto „uletel“ tiež československý pilot Mira Slovak, vnútroštátnu linku s 25 pasažiermi na palube náhle odklonil smer Frankfurt a požiadal o politický azyl.

A vieš, čo je na tom najväčšia irónia? Únos lietadla vtedy ešte ani nebol postihnuteľný, zákony tento termín, teda ani zločin, proste nepoznali. O ďalších kuriozitách z tohto obdobia sa dočítaš v tomto článku.

Dnešné správy, ktoré by nemali ujsť tvojej pozornosti:

• Konšpiračné hnutie QAnon a moderátor najsledovanejšej šou v USA šíria ruský hoax o biologických zbraniach
• Pribudlo 11 000 nakazených. Čína nezvláda omikron, pristúpila k zmene stratégie
• Startup zanalyzuje tvoju DNA a zistí, na čo máš predispozície. Teraz sa môžeš porovnať s Fialkovou a Tóthom
• V obľúbenej turistickej lokalite Slovákov pribudne unikátna útulňa. Podobné vyrastajú i v zahraničí