Nadmerným používaním internetu trpí tvoj súkromný aj pracovný život, tvrdí psychologička

  • Človek strávi v priemere 24 hodín týždenne online
  • Medzi rekreačným surfovaním online a závislosťou je len tenká hranica
  • Nadmerné používanie internetu môže viesť k depresiám, úzkostiam a úpadku sociálneho aj pracovného života
zdroj: Unsplash
  • Človek strávi v priemere 24 hodín týždenne online
  • Medzi rekreačným surfovaním online a závislosťou je len tenká hranica
  • Nadmerné používanie internetu môže viesť k depresiám, úzkostiam a úpadku sociálneho aj pracovného života

Žijeme v dobe, kedy sa internet stal nevyhnutou súčasťou nášho bežného fungovania. Všetko sa deje online, od vzťahov až po kariéru. Chatujeme s kamarátmi, čítame online správy, hráme online hry, posielame pracovné e-maily. Internet nás spája so zvyškom sveta, dovoľuje nám zostať v kontakte s ľuďmi, ktorí by inak zmizli z našich životov, alebo by v nich ani nikdy neboli. Otvára nám dvere do nových dimenzií, poskytuje znalosti, aké by sme inak dlhé hodiny hľadali v knižniciach a je aj ideálnym miestom pre relax a zábavu.

Nie je preto divu, že niektorí z nás podľahnú čaru tejto technologickej dominanty natoľko, že im prevráti celý život hore nohami. Bežný človek strávi na internete až 24 hodín týždenne, ľudia od 16 do 24 rokov pritom patria medzi najväčších používateľov online služieb a pred obrazovkou strávia až 34,3 hodín týždenne. V roku 2008 vlastnilo smartfón iba 17 % celkovej populácie, dnes je to až 78 %.

Internet je síce dobrý sluha, ale zlý pán a medzi rekreačným používaním a závislosťou existuje iba veľmi tenká čiara.

„Internet, technológie a všetko s tým spojené, sú úžasné výdobytky dnešných čias. Kľúčovou je však otázka, kto komu slúži. Kultúra ich využívania – teda pravidlá, ktoré ju tvoria, ovplyvňujú viaceré faktory nášho života. Problematické používanie internetu, ovplyvňuje náš sociálny život. Ten sa nadmerne presúva z reality do virtuálneho priestoru, pričom jeho dôsledkom je neschopnosť nadväzovať vzťahy aj pocit odcudzenia,“ tvrdí psychologička Denisa Zlevská z Centra pre tréning a rozvoj

Okrem toho, že nadmerné používanie internetu môže vážne narušiť naše vzťahy v reálnom živote, vedie tiež k psychickým ťažkostiam akými sú depresie, úzkosti, dokonca môže byť spúšťačom aj iných závislostí (gambling, pornografia).

Najrizikovejšou skupinou sú pritom adolescenti a deti. Nielen že bývajú online často v kontakte so svojimi rovesníkmi, stále viac sa na internet presúvajú aj učebné materiály, aké potrebujú do škôl.

Oni sú tou tzv. digitálnou  generáciou. Inou skupinou sú dospelí, ktorí skrze internet pracujú a zároveň si ním krátia voľný čas, či hľadajú spôsob relaxácie. Dokonca aj nadväzovanie partnerských vzťahov sa pomaly, ale isto presúva do virtuálneho priestoru. Ľudia si tu hľadajú prvé lásky aj životného partnera, nezabúdajúc na virtuálne flirty. Dalo by sa povedať, že náchylnou skupinou sú tí, ktorým sa život redukuje len na virtuálny priestor, a to tak pracovne, sociálne i vo vzťahu k oddychu a partnerstvu,“ objasňuje odborníčka.

Poukazuje pritom aj na fakt, že v pozadí závislosti väčšinou býva obyčajný zvyk, ktorý sa po určitej dobe stáva rigidným vzorcom a človek sa ho sám dokáže zbaviť iba ťažko. Veľa ľudí hľadá vo virtuálnej realite akýsi únik pred skutočným svetom.

Jeho konanie tu nemá také vážne následky a pri chatovaní sa ľudia stávajú odvážnejší, otvorenejší, strácajú prirodzenú hanblivosť či strach. Online o sebe často prezradíme viac, ako by sme chceli, vďaka pocitu anonymitu a neosobnému kontaktu. Kamaráti sa menia na písmenká a emotikony v správe na messengeri. Podľa psychologičky ide o takzvaný disinhibičný efekt.

Ako však v dobe, kedy internet používame všetci, odlíšime bežného používateľa od niekoho, kto trpí závislosťou? Definícia hovorí: „Závislosť od internetu je správanie, pri ktorom dochádza k nadmernému používaniu internetu a u jedinca vedie ku komplikáciám v psychickej, sociálnej, pracovnej alebo školskej oblasti.“

Odborníci ďalej rozoznávajú 6 základných príznakov. Prvým je to, akú dôležitosť človek internetu dáva. U závislých dominuje online svet v ich myslení, cítení aj správaní.

Človek si nevie život bez neho prestaviť, pociťuje silnú túžbu byť online, ktorá sa neuspokojí, kým sa tak nestane. Tejto túžbe podriaďuje svoje konanie, rozhodovanie, manažovanie života,“ vysvetľuje Zlevská.

Ďalším signálom je, ak život na webe do neprimeranej miery ovplyvňuje nálady používateľa. Ak je online býva šťastný, ak sa mu však prístup na internet odoprie, prejavuje nepokoj. Ako to už pri závislostiach býva, človeku sa postupne zvyšuje tolerancia a musí zvyšovať dávky. Rovnako to vyzerá aj v prípade nadmerného používania internetu, už to nie je iba pár hodín po práci či škole, človek tu trávi väčšinu svojho času na úkor iných činností a záujmov.

Prejavujú sa aj abstinenčné príznaky. „Ak človek nemôže byť online začína byť nepokojný, podráždený až zúrivý, ale tiež smutný, stráca elán do života,“ opisuje.

Sprievodným znakom sú aj komplikované medziľudské vzťahy, v súvislosti s užívaním internetu vznikajú rôzne konflikty a hádky. Posledným príznakom je zlyhávanie v náprave a opakovanie problematického používania internetu, kedy človek nad tým stráca kontrolu a nie je schopný samostatnej zmeny.

Závislosť od internetu je teda vážnym ochorením, ktoré komplikuje sociálny, rodinný aj pracovný život. Podobne ako u drôg či alkoholu, človek väčšinou nedokáže prestať sám a potrebuje na to pomoc od svojho okolia a blízkych. Internet však nemusí byť problémom iba pre závislých. Niekedy si ani samotné rodiny nevedia ustrážiť zdravú mieru jeho používania a trpí tým ich spoločné fungovanie.

Významným fenoménom je vplyv neefektívne využívaného internetu na komunikáciu v rodinách či medzi partnermi. Mala som zážitok z dovolenky, kde som videla štvorčlennú rodinu s 15- a 16-ročnými deťmi. Obedovali na vysokohorskej chate a pri stole sa všetci štyria pozerali súčasne do mobilu. Každý komunikoval s niekým iným cez smartfón. Dávam si otázku, s kým sedeli pri tom stole? Spoločne alebo s tými, s ktorými virtuálne komunikovali? Bojovať proti technológiám nemá zmysel, zakazovania nie je cesta. Skôr treba mať v rodine nastavené jasné pravidlá ich používania. Napríklad keď máme rodinný obed, tak sa mobil odloží. Keď sa rozprávame, vypnem zvonenie a pod. Je to o kultúre používania technológií, ktorá je pre ich zdravé používanie kľúčová. Iba vtedy nám môžu slúžiť ony a nie naopak,“ radí odborníčka.

Zdroj: Telegraph.co.uk

 

O autorovi
Soňa Otajovičová