Najskôr pracoval na aute Jamesa Bonda, teraz nakrúca film o Mikulášovi Černákovi

Redakcia / 12. novembra 2018 / Biznis

zdroj: Archív Radovan Gerek
  • Ra­do­van Ge­rek po úspeš­nej ka­ri­ére in­ži­niera v au­to­mo­tive seg­mente pre­síd­lil na kre­a­tívnu prácu vo fil­mo­vej bran­dži
  • Ak­tu­álne chystá pre slo­ven­ských di­vá­kov film o Mi­ku­lá­šovi Čer­ná­kovi

Mo­hol by si sa na za­čia­tok v krát­kosti pred­sta­viť? Od­kiaľ po­chá­dzaš, kde v sú­šas­nosti ži­ješ a čím sa ži­víš?

Mo­men­tálne som opäť na­s­päť vo svo­jej rod­nej Tr­nave, ktorú som v roku 2013 s ra­dos­ťou opúš­ťal a do kto­rej som sa pred pár me­siacmi s ešte väč­šou ra­dos­ťou vrá­til. Ni­kdy som si ne­mys­lel, že mi bude tak veľmi chý­bať Slo­ven­sko. Po­čas tak­mer pia­tich ro­koch vo Veľ­kej Bri­tá­nii som pra­vi­delne cho­dil do­mov a za­čal som mať na Slo­ven­sko od­lišný ná­zor ako keď som od­tiaľto od­chá­dzal. Vši­mol som si, že Slo­ven­sko má cel­kom dobrý prog­res a že ak máte dobrú prácu na Slo­ven­sku, tak ži­vot je tu lepší ako keď máte dobrú prácu v za­hra­ničí. V za­hra­ničí síce za­ro­bíte tri­krát viac, ale ná­klady na ži­vot sú dva­krát vyš­šie, čiže ten zvy­šok, čo vám ostane ne­stojí zato, aby ste boli imig­ran­tom. Preto som ro­bil všetko preto, aby som sa mo­hol vrá­tiť a v sú­čas­nosti som späť a ve­nu­jem sa tu pro­jek­tom, ktoré boli pre mňa snom už od det­stva.

A čo si ro­bil vo Veľ­kej Bri­tá­nii?

Mal som ne­sku­točné šťas­tie a po­da­rilo sa mi do­stať do di­zajn cen­tra As­ton Mar­tinu v Ga­y­done, kde som pra­co­val najprv ako Qu­ality En­gi­neer na vý­voji mo­to­rov a ne­skôr som sa stal „lead“ in­ži­nie­rom a mal som na sta­rosti celé od­de­le­nie War­ranty Re­co­very. Keď som štu­do­val tech­nickú školu v Tr­nave tak som si mo­hol len ťažko pred­sta­viť, že o pár ro­kov bu­dem pra­co­vať pre jednu z najš­tý­lo­vej­ších au­to­mo­bi­liek na svete.

As­ton Mar­tin je na­ozaj po­jem, ktorý kaž­dému za­re­zo­nuje v ušiach, je aj práca v As­tone taká pa­rádna ako autá?

Bolo to úžasné. Hneď prvý deň v As­tone mi pred­sta­vili di­zajn štú­dio a nové pro­jekty na kto­rých pra­cujú, uká­zali mi celú pro­duk­ciu a do­konca ma šéf zo­bral na krátku „jolly ride“ na no­vom Va­nqu­ishi. Pa­mä­tám si, že strašne pr­šalo a „čávo“ si to dá­val vyše 200 km/h na uzuč­kej a kľu­ka­tej ceste a pop­ri­tom po­ze­ral na mňa a ho­vo­ril mi, že si mu­sím v pr­vom rade dá­vať po­zor na ra­dary. Bolo to ne­sku­točné – o to viac, že v mo­jej pred­chá­dza­jú­cej práci som bol qu­ality in­ži­nier pre in­te­ri­é­rové zrkadlá vo fran­cúz­kych au­tách. Cel­kom zmena zrazu ro­biť na V12 mo­to­roch so 650 koňmi.

Ako si sa tam do­stal?

To bola asi naj­väč­šia ná­hoda môjho ži­vota. Mo­jej man­želke prišla správa na Lin­ke­dIn-e, či nemá zá­u­jem o po­ho­vor v brit­skom Ben­tley Mo­tors. Ona to­tižto pra­co­vala so mnou v tej is­tej fab­rike na zrkadlá. Keď mi ozná­mila, aká po­nuka je prišla, tak ne­trvalo ani 30 se­kúnd a mali sme kú­pené le­tenky do An­glicka. Išli sme tam spolu a brali sme to ako ďalší vý­let, ale keď jej za 2 dni došla po­zi­tívna od­po­veď, tak sme sa roz­hodli, že pôj­deme do Bri­tá­nie obaja . Pa­mä­tám si, že som na druhý deň pri­šiel za svo­jim šé­fom a ako v tom filme Vlk z Wall Street som mu po­ve­dal :„Čau, ako  sa máš? Á ozaj – kon­čím!!!“. Do­konca som mu po­ve­dal, že mám su­per po­nuku z Bri­tá­nie, ale pri­tom som ne­mal nič. Plán bol, že si prácu náj­dem až tam. Av­šak man­želka po­slala aj môj ži­vo­to­pis do tej is­tej agen­túry, ktorá na­šla prácu jej a pred­stavte si, že o týž­deň som do­stal po­nuku na po­ho­vor v As­tone. Ten som dal a môj prvý deň bol ešte skôr, ako ho mala ona…

Vraj si bol čle­nom tímu, ktorý pra­co­val na po­sled­nom aute pre agenta 007 Ja­mesa Bonda.

Áno, ako lead in­ži­nier sme sa s mo­jím tí­mom do­stali aj ku krát­kej práci na aute DB10, ktoré bolo po­u­žité vo filme Spectre, ale tam sme mali na sta­rosti iba kva­li­ta­tívne prob­lémy pod ka­ro­sé­riou. Na di­zajn tohto auta som bo­hu­žiaľ ne­mal do­sah, keďže na ňom pra­co­vali vý­tvar­níci de­sig­no­vého od­de­le­nia – tí žijú v inom svete ako in­ži­nieri. Podľa mňa v oveľa kraj­šom a zau­jí­ma­vej­šom.

To bol cel­kom aj je­den z mo­jich pr­vých im­pul­zov na zmenu, lebo som vi­del, že nie­lenže člo­vek môže do­siah­nuť čo­koľ­vek chce, na­prí­klad do­stať sa z No­vého Mesta nad Vá­hom do di­zajn cen­tra As­ton Mar­tinu, ale môže ro­biť aj to, čo ho sku­točne baví – a mňa vždy lá­kalo niečo tvo­riť, nie len rie­šiť prob­lémy po dru­hých.

Takže práca ťa pre­stala na­pĺnať?

To nie, skôr som si uve­do­mil, že mô­žem ro­biť čo­koľ­vek, čo len chcem. Mal som veľmi dobré ob­do­bie a bol som veľmi se­ba­ve­domý, takže som sa roz­ho­dol, že aj na­priek su­per práci, ktorú mám, to risk­nem a po­su­niem svôj ži­vot o le­vel ďa­lej. Chcel som ro­biť niečo, čo ma sku­točne na­pĺňa a hlavne niečo, čo bude mať môj ru­ko­pis. Tak som za­čal brains­tor­mo­vať, že čo ďa­lej… To, čo ma v ži­vote na­ozaj baví sú rýchle autá a filmy, takže som to chcel ne­jako spo­jiť, ale ne­ve­del som ako.

Ako sa dá pre­sed­lať z „au­to­mo­tive na film? veď to sú úplne od­lišné re­meslá?

Vtedy ma na­padlo, že si skú­sim prácu vo fil­mo­vom od­vetí, aby som zis­til že či ma to bude ba­viť. Tak som si opäť za­slal ži­vo­to­pis, ten­to­raz do lon­dýn­skych štú­dií na práce typu pro­jek­tový in­ži­nier a di­zaj­nový in­ži­nier. Po­zí­cie, ktoré mali ur­čitý prie­nik me­dzi „au­to­mo­tive“  a fil­mo­vým vý­vo­jom. Tak som tak aj spra­vil a do­stal som presne 0 od­po­vedí. Nič. Mohli as­poň od­pí­sať „ROFL“, smaj­lí­kov alebo tak, ale moje ži­vo­to­pisy išli asi priamo do spamu. Tak mi opäť žena po­ra­dila, že možno by bolo dobré si najprv na­štu­do­vať, že o čom to fil­mové od­vet­vie vlastne je a ako to tam fun­guje a podľa toho sa za­ria­diť.

Tak som spra­vil to, čo robí asi každý sa­mouk a z Ama­zonu som si kú­pil knihu „Mo­vie­ma­king”. Tá mala asi 1 200 strán a roz­ho­dol som sa, že si ju celú pre­štu­du­jem a že sa sta­nem fil­mo­vým od­bor­ní­kom.  Cel­kom na­ivná pred­stava, ale na­priek tomu som si ju kú­pil a v jednu peknú so­botu som si sa­dol na te­rasu, dal ká­vičku a túto knihu ot­vo­ril. Hneď na dru­hej strane bol checks­heet, že aké sú kroky vo vý­robe filmu. Malo to asi 400 alebo 450 riad­kov. V pr­vom riadku sa pí­salo o tom, ako mám nájsť ná­met a v dru­hom, že mám na tento ná­met zo­hnať práva. V tom mo­mente som túto knihu za­ho­dil a okam­žite ma na­padlo na­pí­sať list Mi­ku­lá­šovi Čer­ná­kovi do vä­ze­nia.

Mi­ku­láš Čer­nák ťa na­pa­dol ako prvý ná­met?

Sa­moz­rejme – podľa mňa je to jedna z naj­zau­jí­ma­vej­ších tém a po­stáv na Slo­ven­sku. Každý chce o tom po­čuť, každý sa o tom rád roz­práva, ale ni­kto o tom ešte ne­spra­vil film. Prečo? Keď si zo­be­riete taký se­riál Hra o tróny – tak o čom to je? Veď to je samá zrada, samá vražda, samý kon­flikt a je to do­ko­nalý prí­beh. Ma­fián­ske pro­stre­die na Slo­ven­sku v 90-ich  ro­kov je plné zrád, in­tríg a vrážd. Je to veľmi smutný prí­beh pre slo­ven­skú spo­loč­nosť a ľudí v ňom za­kom­po­no­va­ných, a zá­ro­veň je to do­ko­nalý prí­beh, ktorý na­pí­sal sám ži­vot. A Mi­ku­láś Čer­nák v tomto prí­behu hral hlavnú po­stavu. Ja osobne by som chcel ta­kýto film vi­dieť, tak prečo ča­kať, kým ho nie­kto na­točí, keď na tom mô­žem pra­co­vať ja.

Ako si to teda ná­sledne rie­šil?

V ten istý deň som sa pri­hlá­sil na fil­movú školu v Lon­dýne, na ktorú ma aj zo­brali a ktorú som ne­skôr úspešne do­kon­čil. A na­pí­sal som ten list Mi­kimu do vä­ze­nia, ktorý som hneď v pon­de­lok bez roz­mýš­ľa­nia po­slal. Ne­mal som žiadne ná­deje ale bol som rád, že ma to as­poň vy­pro­vo­ko­valo sa pri­hlá­siť na tú školu a že mô­žem svôj ži­vot po­su­núť o le­vel vyš­šie ako som plá­no­val. Takže bol som veľmi rád.

Mi­ku­láš Čer­nák od­pí­sal?

Na moje to­tálne prek­va­pe­nie mi ešte v ten istý týž­deň v pia­tok alebo v so­botu do­šiel e-mail od Mi­kiho práv­nika, že ho moja po­nuka veľmi zau­jala a že by mal zá­u­jem o stret­nu­tie. Opäť som mal chuť ísť za svo­jím šé­fom ako pred 4 rokmi a po­ve­dať mu, že „Čau, ako sa máš? Kon­čím!!!“, ale ešte chvíľku som odo­lal. To som spra­vil, až keď sme sa s Mi­kim do­hodli na pod­mien­kach spo­lu­práce a keď nám dal práva na sfil­mo­va­nie jeho ži­vot­ného prí­behu. Pred­stavte si ten vý­raz tváre môjho šéfa – ráno som do­šiel za ním, že „Ahoj, vieš čo, všetko je OK, ale kon­čím tu a idem to­čiť film”. Po­zval ma na ja­bl­kový džús, lebo si mys­lel že mám ešte do­zvuky z opice, ale o pár ho­dín po­cho­pil, že to nie je sranda. Podľa mňa mi stále ešte ne­ve­ria, že ro­bíme na tomto filme, ale to je  dobré, tak to má byť. Keď ti ľu­dia ne­ve­ria, tak to je znak toho, že ro­bíš niečo správne. Inak ako oni…

Aký máš ná­zor na Mi­ku­láša Čer­náka a ako sa  s ním vô­bec do­ho­vá­rate?

Z mo­jej skú­se­nosti sa s ním jedná úplne per­fektne. Bol som prek­va­pený, aký je sčí­taný a ako sa vo všet­kom vy­zná.  My dvaja ko­mu­ni­ku­jeme iba cez práv­nika resp. cez e-mail, av­šak ko­mu­ni­ká­cia je tu rých­lej­šia a efek­tív­nej­šia ako v au­to­mo­bi­lo­vom prie­mysle. Tam som ča­kal na od­po­veď e-mai­lov aj týž­deň.

A ako sa s ním spo­lu­pra­cuje? 

Náš sce­ná­rista bol do­konca za ním na osob­nom stret­nutí v Le­opol­dove a ho­vo­ril nám, že mali ne­smierne dobrý roz­ho­vor, kde pre­brali celý prí­beh a po­roz­prá­vali sa tak­mer o všet­kých té­mach. o kto­rých sa len dá. Ho­vo­ril nám, že bol veľmi in­te­li­gentný a vtipný a že si okam­žite vzá­jomne sadli. Takže spo­lu­práca s Mi­kim je z môjho po­hľadu su­per a som veľmi rád, že je s nami to­tálne úp­rimný. Mô­žeme sa ho pý­tať na aké­koľ­vek témy a činy a vždy do­sta­neme veľmi de­tailnú od­po­veď, v kto­rej sa ni­kdy ne­ob­ha­juje a o všet­kom ot­vo­rene ho­vorí.

Od­kedy pre­lo­mil ml­ča­nie, tak vy­po­vedá ku všet­kým či­nom a od­ha­ľuje zá­ku­li­sie vyše 30 vrážd. Mali sme trošku strach, že nám bude dá­vať in­for­má­cie, ktoré by vy­ho­vo­vali hlavne jemu a že bude pre­krú­cať fakty, ktoré sa dajú veľmi jed­no­du­cho – z ve­rej­ných zdro­jov ove­riť, ale na naše prek­va­pe­nie je ab­so­lútne úp­rimný a dáva nám tak veľa zá­ku­lis­ných in­for­má­cií, de­tai­lov a hlavne mo­tí­vov jed­not­li­vých po­stáv v tomto prí­behu, že máme ná­met na 4 mi­ni­sé­rie pre HBO.

Ma­fián­ske pro­stre­die nie je jed­no­du­chá téma, ne­mali ste s tým prob­lémi?

Mali sme trošku strach, jasné, ale mys­lím si, že sa Slo­ven­sko po­su­nulo správ­nym sme­rom a že tí kla­sický ma­fiáni z 90-tych ro­kov tu už ne­fun­gujú tým is­tým spô­so­bom. Ma­fia je tu skôr eko­no­mická ako ná­silná, takže te­raz to be­rieme skôr ako his­tó­riu Slo­ven­ska, než ako vec, kto­rej by sme sa stále báli. Je to už vec mi­nulá a preto ot­vo­rená pre ume­lecké spra­co­va­nie.

Mô­žeš nám pre­zra­diť ne­jaké in­for­má­cie o tomto filme?

Naša pro­dukčná spo­loč­nosť – Re­gia Ci­vi­tas Pro­duc­ti­ons spo­jila sily s jed­nou z naj­lep­ších čes­kých pro­dukč­ných spo­loč­ností No­gup, ktorá má za se­bou také filmy ako Lída Bá­rová, Czech Made Man a Hra­naři. Tento film. s pra­cov­ným náz­vom Miki, sa teda vy­víja v Čes­kej re­pub­like, kde sa bude aj vy­rá­bať. Naša spo­loč­nosť má na sta­rosti prí­be­hovú stránku – čiže au­ten­tické in­for­má­cie priamo od Mi­ku­láša Čer­náka a spo­lu­prácu na sce­nári, ako aj pod­poru vý­roby a spolu-in­ves­tí­ciu na pro­jekte. No­gup má na sta­rosti celú pro­duk­ciu.

Čo je tvo­jim cie­ľom?

Na­šim cie­ľom je pri­niesť slo­ven­ským di­vá­kom také spra­co­va­nie tejto zná­mej témy, ktoré by ni­kdy ne­ča­kali. Už sce­nár kom­po­nu­jeme tak, aby mal všetky prvky ame­ric­kej gang­sterky Scor­se­seho typu so štý­lom hu­moru a ná­si­lia ako od Ta­ran­tina. Na­vyše No­gup za­bez­pe­čil, že na Mi­kim pra­cuje me­dzi­ná­rodný tím a náš au­dience tar­get bude európ­sky, ako len čes­ko­slo­ven­ský. Takže mys­lím si, že di­váci sa môžu veľmi te­šiť na pre­mi­éru tohto filmu, ktorá by mala byť v pr­vom kvar­táli roka 2020.

Čo ďal­šie pro­jekty?

Po do­kon­čení pro­jektu Miki plá­nu­jeme pra­co­vať na te­le­víz­nej mini sé­rii v spo­lu­práci s jed­ným lon­dýn­skym štú­diom, ta­kisto plá­nu­jeme pod­po­ro­vať štu­dent­ské filmy na Slo­ven­sku a to for­mou sú­ťaže, kde bude hlavná vý­hra za­fi­nan­co­va­nie ce­lo­ve­čer­ného filmu a ne­skôr plá­nu­jeme aj vý­voj vy­so­ko­roz­poč­to­vého his­to­ric­kého filmu z dáv­nej­šej slo­ven­skej his­tó­rie. Takže bu­dúc­nosť vy­zerá ru­žovo a dú­fam, že Re­gia Ci­vi­tas bude ro­biť slo­ven­skej ki­ne­ma­to­gra­fii dobrú re­klamu vo svete.

Pridať komentár (0)