Zastával sa LGBTI komunity, navštívil Luník IX. Životný príbeh pápeža Františka, ktorý zmenil svet

Pápež František, narodený ako Jorge Mario Bergoglio, je osobnosť, ktorá významne ovplyvnila katolícku cirkev aj globálnu spoločnosť. Jeho životná cesta od skromného detstva v Buenos Aires až po najvyšší úrad cirkvi je príbehom viery, oddanosti a neustáleho hľadania spravodlivosti.

V 88 rokoch po vyše mesiaci strávenom v nemocnici odišiel na večný odpočinok ráno 21. apríla 2025, ako sme ťa informovali. Prinášame ti chronologický prehľad jeho života a pôsobenia, pričom sme sa zamerali na kľúčové momenty, ktoré formovali jeho charakter a vedenie.

Rodinné zázemie a detstvo

Jorge Mario Bergoglio sa narodil 17. decembra 1936 v Buenos Aires, v argentínskej metropole, kde žila komunita talianskych prisťahovalcov. Jeho rodina pochádzala z regiónu Piemont, čo prinieslo do ich života tradície, hodnoty a kultúrne dedičstvo, ktoré neskôr ovplyvnili aj jeho duchovnú cestu.

Otec Mario pracoval ako účtovník na železnici, zatiaľ čo matka Regina Sivoriová sa starala o domácnosť a výchovu piatich detí. Hoci rodina nepatrila medzi bohatých, vyznávala silné morálne hodnoty, pracovitosť a solidaritu. Už v mladom veku sa Jorge učil ceniť skromnosť a dôležitosť vzájomnej pomoci, čo sa stalo základom jeho neskoršieho pôsobenia v duchovnom živote. Tieto detské roky, plné rodinného zázemia a lásky, vytvorili pevný základ, na ktorom si budoval svoju vieru a hodnotový systém.

Cesta k duchovnému povolaniu

Už v mladosti sa Jorge začal zaujímať o duchovné otázky, ktoré presahovali materiálne potreby každodenného života. Po ukončení strednej školy, kde získal titul chemického technika, sa rozhodol ísť inou cestou a venovať svoj život službe Bohu. V roku 1958 vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej, kde začal svoju prípravu na kňazské povolanie.

Štúdium zahŕňalo nielen teologické a filozofické disciplíny, ale aj humanitné odbory, ktoré mu pomohli lepšie pochopiť potreby ľudí a súčasnú spoločnosť. Jeho rozhodnutie venovať sa duchovnému povolaniu bolo sprevádzané intenzívnou duchovnou formáciou, ktorá ho učila disciplíne, pokore a odhodlanosti slúžiť druhým. Tento smer života sa stal neoddeliteľnou súčasťou jeho identity a pripravil ho na výzvy, ktoré ho čakali počas celej jeho duchovnej kariéry.

Kňazská služba v rodnej Argentíne

Dňa 13. decembra 1969 bol Jorge Mario Bergoglio vysvätený za kňaza. Po vysviacke sa začal aktívne zapájať do pastoračnej práce v rôznych oblastiach Argentíny. Okrem bežného kňazského pôsobenia sa venoval aj vzdelávaniu – vyučoval literatúru a psychológiu na niekoľkých miestnych kolégiách. Jeho učiteľský prístup, založený na kombinácii teoretických znalostí a praktického života, sa stretol s veľkým rešpektom medzi študentmi aj kolegami.

V priebehu svojej kňazskej služby sa Bergoglio snažil neustále prehlbovať vzťah medzi vierou a každodenným životom. Jeho schopnosť porozumieť ľudským problémom a hĺbavá empatia mu umožnili nadviazať úzky vzťah s ľuďmi, čo sa neskôr stalo jedným z hlavných pilierov jeho pôsobenia. Tento prístup sa odrážal nielen v jeho vyučovaní, ale aj v pastoračnej starostlivosti, kde kládol dôraz na osobný kontakt a úprimný záujem o potreby veriacich.

Biskupská služba

V roku 1992 nastal ďalší významný zlom v jeho duchovnej kariére, keď ho pápež Ján Pavol II. poveril úlohou titulárneho biskupa mesta Auca a pomocného biskupa v Buenos Aires. Biskupská vysviacka, prijatá 27. júna 1992, znamenala začiatok novej etapy, v ktorej sa Jorge musel postaviť čelom väčšej zodpovednosti za duchovný život svojej komunity.

V roku 1998 bol vymenovaný za arcibiskupa Buenos Aires, čo prinieslo ešte väčšiu mieru zodpovednosti.  Stal sa  nielen administratívnym, ale aj duchovným vodcom. Jeho životný štýl – jednoduchý, pokorný a blízky bežným ľuďom – sa stal inšpiráciou pre mnohých veriacich. Namiesto luxusu sa zameriaval na skromnosť a dostupnosť, čo mu umožnilo vytvoriť most medzi cirkevnou hierarchiou a ľuďmi žijúcimi v každodenných ťažkostiach.

Kardinálsky titul

Významný míľnik nastal aj v roku 2001, keď ho pápež Ján Pavol II. menoval za kardinála s kostolom sv. Roberta Bellarmina. Tento titul potvrdil uznanie jeho celoživotnej služby a odhodlania slúžiť druhým. Ako kardinál získal možnosť spolurozhodovať o smerovaní katolíckej cirkvi a podieľať sa na riešení globálnych výziev.

Kardinálsky titul však pre neho nebol iba čestným vyznamenaním, ale aj príležitosťou na aktívne presadzovanie myšlienok sociálnej spravodlivosti a solidarity. Jeho postoj k chudobe a marginalizovaným skupinám sa stal symbolom nového prístupu, ktorý zdôrazňoval potrebu prepojenia duchovnej služby s reálnymi sociálnymi problémami. Tento prístup rezonoval najmä u tých, ktorí hľadali v cirkvi nielen duchovný prístav, ale aj prostriedok na zmenu spoločenského poriadku.

Zvolenie za hlavu katolíckej cirkvi 

Kľúčovým momentom v dejinách Vatikánu sa stal deň 13. marca 2013, keď bol Jorge Mario Bergoglio zvolený za pápeža. Stal sa tak 266. pápežom. Po jeho voľbe si zvolil meno František, na počesť svätého Františka z Assisi, ktorý bol známy svojou láskou k prírode a chudobou. Táto voľba mena symbolizovala zmenu orientácie cirkvi – od tradičných hierarchických modelov k prístupu zameranému na sociálnu spravodlivosť, solidaritu a ochranu životného prostredia.

František je prvým pápežom z Ameriky a zároveň prvým jezuitom, ktorý sa ocitol na Petrovom stolci. Jeho zvolenie prinieslo nový dych do cirkvi a posunulo ju smerom k otvorenosti a dialógu so svetom. Už od začiatku svojho pontifikátu kládol dôraz na potrebu reformy cirkevnej správy, ale aj na nutnosť prehodnotenia prístupu k sociálnym a environmentálnym otázkam, čo sa stalo jedným z hlavných pilierov jeho pôsobenia.

zdroj: TASR/Martin Baumann

Pontifikát a reforma cirkvi

Po zvolení za pápeža sa František zameral na modernizáciu cirkevnej štruktúry a jej prepojenie so súčasnými problémami spoločnosti. Jednou z najznámejších iniciatív jeho pontifikátu je encyklika Laudato si‘, v ktorej vyzýva k ochrane životného prostredia a kritizuje bezohľadnú spotrebu prírodných zdrojov. Táto encyklika sa stala globálnym manifestom pre ekologickú zodpovednosť, ktorý oslovil nielen veriacich, ale aj širokú verejnosť, ktorá čelí dôsledkom klimatických zmien.

Okrem environmentálnych otázok sa pápež František intenzívne venoval aj sociálnej spravodlivosti. Vyzýval k solidarite s chudobnými a marginalizovanými skupinami, podporoval utečencov a migrantov a apeloval na zodpovednosť spoločnosti voči tým, ktorí trpia. Jeho postoj k rozdeleniu zdrojov a podpora inkluzívneho prístupu viedli k reformám, ktoré umožnili otvorenejší dialóg medzi cirkvou a svetom. František presadzoval aj zmeny v administratívnych štruktúrach Vatikánu, s cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť a zodpovednosť v správe cirkevného majetku a financií.

Jeho pontifikát tak nebol len duchovným vedením, ale aj impulzom k modernej reforme, ktorá reaguje na výzvy 21. storočia. Jeho osobný príklad pokory, lásky a otvorenosti rezonuje najmä medzi mladšími generáciami, ktoré hľadajú inovatívne prístupy k riešeniu globálnych problémov.

Súčasnosť 

V decembri 2024 oslávil pápež František 88 rokov. Napriek zdravotným problémom, ktoré si vyžadovali občasné používanie invalidného vozíka, pokračoval vo svojich pastoračných povinnostiach a verejných vystúpeniach. 

V januári 2025 vydal svoju autobiografiu s názvom Nádej. Kniha obsahuje množstvo osobných príbehov, reflexií a nepublikovaných detailov o jeho živote, ktoré poskytujú jedinečný pohľad na vnútorný svet pápeža a zachytávajú jeho dôležité hodnoty. Autobiografia sa stala nielen dokumentom jeho života, ale aj inšpiráciou pre ľudí hľadajúcich nádej a zmysel v súčasnom nepokojnom svete. 

Vo februári 2025 bol pápež hospitalizovaný do nemocnice po zdravotných komplikáciách so zápalom pľúc. 

Návšteva Slovenska v roku 2021

Po opakovaných odkladoch z dôvodu pandémie COVID-19 sa v septembri 2021 za prísnych bezpečnostných podmienok uskutočnila jeho prvá historická návšteva Slovenska. Zavítal do Bratislavy, Košíc, Prešova a s veriacimi sa stretol i na významnom pútnickom mieste v Šaštíne.

Pápež František počas svojej návštevy na Slovensku priniesol posolstvo nádeje, jednoty a solidarity, ktoré oslovilo tisíce veriacich aj širokú verejnosť. Počas svojho pobytu sa stretol s predstaviteľmi slovenských cirkví, štátnymi činiteľmi a predstaviteľmi občianskej spoločnosti, pričom zdôraznil dôležitosť dialógu, vzájomného rešpektu a spoločnej zodpovednosti za budúcnosť. Jeho verejné vystúpenia, najmä v Bratislave, kde oslávil bohaté duchovné dedičstvo krajiny, posilnili prepojenie medzi katolíckou cirkvou a slovenským ľudom.

Návšteva, ktorá bola sprevádzaná emocionálnymi momentmi a autentickou blízkosťou k ľuďom, zostala v pamäti všetkých ako významný krok k budovaniu mostov medzi rôznymi komunitami a podporila úsilie o spravodlivejšiu a otvorenejšiu spoločnosť.

zdroj: TASR/Martin Baumann

Dôležitý odkaz pre budúce generácie 

Život a pôsobenie pápeža Františka predstavuje príklad, ako môže jedna osoba so silnou vierou a oddanosťou iniciovať zmeny na globálnej úrovni. Od detských rokov v Buenos Aires, cez intenzívnu duchovnú formáciu a kňazskú službu, až po biskupské a kardinálske pôsobenie, jeho cesta bola neustále zameraná na službu ľuďom a ochranu najzraniteľnejších.

Zvolenie za pápeža v roku 2013 znamenalo pre cirkev nový začiatok, kde sa staré hierarchické vzorce ustupovali prístupu založenému na solidarite, pokore a otvorenosti.

Aj v roku 2025, napriek fyzickým obmedzeniam, pápež František pokračoval vo svojej práci s neochvejným odhodlaním. Jeho autobiografia Nádej ponúka čitateľom jedinečný pohľad na život, ktorý je plný skúseností, zápasov a neustálej túžby po lepšom svete. Jeho príklad ukazuje, že skutočná sila spočíva nielen v duchovnom vedení, ale aj v schopnosti spojiť ľudí a viesť ich k spoločnej zodpovednosti za budúcnosť planéty.

V konečnom dôsledku pápež František symbolizoval novú etapu cirkevného a spoločenského života, kde sa tradičné hodnoty stretávajú s modernými výzvami. Jeho životný príbeh inšpiruje nielen veriacich, ale aj tých, ktorí hľadajú cesty, ako prekonať sociálne a environmentálne problémy dnešnej doby. Jeho posolstvo lásky, solidarity a pokory zostáva aktuálne a dôležité, a to nielen pre cirkev, ale aj pre celú spoločnosť.

František svojím životom a pôsobením ukázal, že zmeny, aj keď prichádzajú pomaly, môžu mať hlboký a trvalý vplyv na budúcnosť. Jeho neustála snaha o spravodlivejší, otvorenejší a udržateľnejší svet bude inšpirovať ďalšie generácie a napomáhať budovaniu spoločnosti, ktorá si cení ľudskosť, solidaritu a vzájomnú úctu.

V čase, keď sa svet nachádza na križovatke medzi tradíciou a modernitou, jeho posolstvo prináša nádej, že každý z nás môže prispieť k zlepšeniu našej spoločnej budúcnosti.

Čítajte viac z kategórie: Zo sveta