„Ringišpíl“ či „glunča“. Dokáž, že naozaj poznáš naše ľubozvučné nárečové slová

  • Niektoré nárečové slová sú rovnaké takmer všade
  • Iným nerozumie už susedná dedina
Na snímke ľudia v krojoch počas Goralských folkórnych slávností v Bachledovej doline - Ždiari
Ilustračná foto, TASR/Michal Svítok
  • Niektoré nárečové slová sú rovnaké takmer všade
  • Iným nerozumie už susedná dedina

Slovensko má niekoľko funkčných nárečí, ktoré dodnes poznajú nielen naši starí rodičia, ale nalepili sa aj na nás.

Sú slová, ktoré pod tým istým nárečovým ekvivalentom spoznajú aj v Bratislave, aj v Košiciach, no natrafíš aj na tie, kedy ti ani vlastná mater neporozumie.

Dialektmi komunikuje obyvateľstvo istej oblasti. Niekedy je to dedina, kraj či celý región. Takže ak povieš posteli diváň či valenda, Bratislavčan ti neporozumie a bude sa na teba pozerať ako teľa na nové vráta.

Dokonca aj národne známy firhang v určitých regiónoch s vlastným zvukovým a slovotvorným systémom znie vždy inak.

V tomto kvíze sme sa zamerali širokospektrálne na viacero rôznych nárečí z rôznych oblastí a s kadejakými významami. Dokáž, že máš aspoň ako-taký prehľad a zvládneš to.

Keď ti dajú na Orave do ruky „kľajbas“, vieš, čo držíš?

Ilustračná foto Unsplash/Chris Ainsworth
Správne! Nesprávne!

Ak ti na Orave povedia, podaj mi kľajbas, zrejme od teba chcú, aby si im podal ceruzku. V iných regiónoch sa môžeš stretnúť aj s ceruzkou, ktorá nesie pomenovanie bľajvas, glajbas, plaj či tuška.

Bandurky, švabka, žmňoky či grule. Vieš, aké jednotné spisovné slovo sa skrýva pod týmito nárečovými slovami?

Ilustračná foto Unsplash/Absolutvision
Správne! Nesprávne!

Zemiaky majú mnohé pomenovania. Ich najpodobnejším nárečovým slovom sú krumple. S bandurkami sa môžeš stretnúť na severe Slovenska, na Orave alebo na východnej strane krajiny. Na Záhorí poznajú zemiaky ako erteple či zemáky. Na Orave, Liptove a Horehroní sa najedia aj zo švabky.

Daj si pozor, kde požiadaš o „nešpor“. Na východe ti neporozumejú, v Bratislave ti prinesú raňajky a Trnavčania olovrant. Vieš, akým nárečovým slovom si môžeš vypýtať raňajky na východe Slovenska?

Ilustračná foto Unsplash/Joao Marcelo Martins
Správne! Nesprávne!

S týmto nárečovým slovom sa nespája jednotný význam. Dokonca aj v Bratislave ho poznajú pod významom raňajok, ale aj olovrantu, rovnako ako Trnavčania. Na východe hovoria raňajkám frištik či friščik. Frištuk a fruštik poznajú v Nitre, ale aj Trnave. Oravčania majú merindu ako desiatu a juznu ako jedlo všeobecne.

Trnavčania poznajú „kolotoč“ aj pod slovom „ingišpír“ alebo „ringišpíl“. Vieš, ako volajú kolotoč Bratislavčania?

Ilustračná foto, kolotoč Unsplash/Scott Webb
Správne! Nesprávne!

Slovensko-nárečový slovník uvádza, že v Bratislave sa kolotoču zvykne hovoriť aj ryngišpýr. Variácií tohto nárečového slova je po celom území Slovenska naozaj mnoho, ale je zrejmé, že si sa s takýmto ekvivalentom slova kolotoč ešte nestretol.

„Pod nakaslik mi spadla glunča.“ Vieš, čo by ti na Spiši týmito slovami chceli povedať?

Ilustračná foto Unsplash/William Felipe Seccon
Správne! Nesprávne!

Pod nárečovým slovom nakaslik sa na Spiši rozumie nočný stolík a keď sa hovorí o glunči, slovo sa spája s ozdobou na stromček alebo guľou.

Vieš, v akom meste chovajú ružové mašuro?

Ilustračná foto Unsplash/Markus Winkles
Správne! Nesprávne!

Mašuro je po trenčiansky prasa. Nárečové slovo by s vysokou pravdepodobnosťou poznali aj v Trnave, no v iných mestách, krajoch a regiónoch sa môžeš stretnúť s pomenovaním guša, praše, proše, pušika či mušula.

Vieš, s akými dvomi ekvivalentmi slov pri slove „ponožky“ uspeješ na celom Slovensku?

Ilustračná foto, ponožky Unsplah/Nick Page
Správne! Nesprávne!

Na celom území Slovenska sa ponožky poznajú aj ako fusakle či štrimfle. Na západe, východe aj v strede krajiny sa toto slovo objavilo už dávnejšie, ešte pred samotným vznikom ponožiek značky Fusakle. Harišne, pantofle a zokle sú menej známe.

Ktoré slovo z troch možností má tri významy – pokazený, hodený do šrotu, úplne zničený po prežúrovanej noci?

Ilustračná foto, auto, šrot Unsplash/Zach Vessels
Správne! Nesprávne!

Šarišské slovo vylagrovaný má tri významy. Miestni ho používajú pri niečom pokazenom, napríklad vylagrované auto, rovnako napríklad pri chladničke, ktorá bola vylagrovaná, teda hodená do šrotu, či pri človeku po prežúrovanej noci. Adam, ty si dnes riadne vylagrovaný!

Vieš, čo ti donesú v reštaurácii na východe Slovenska, keď si vypýtaš „nalešniky“?

Ilustračná foto, reštaurácia TASR/Milan Kapusta
Správne! Nesprávne!

Na Spiši a Šariši by ti s najväčšou pravdepodobnosťou doniesli zemiakové placky. Zaujímavosťou je, že nalešniky majú aj Poliaci. Akurát, že tam by si nedostal zemiakové placky, ale sladké palacinky.

Slovensko a alkohol idú často ruka v ruke. Vieš, akým nárečovým slovom oslovujú alkoholika Trnavčania?

Ilustračná foto, ľudia na párty Unsplash/Drew Farwell
Správne! Nesprávne!

V Trnave môžu alkoholikovi povedať aj korhel alebo ho k nemu prirovnať – už sa z teba stáva korhel. Alkoholikovi na Orave zvyknú hovoriť aj sosna, no môžeš sa stretnúť aj s prirovnaním, som spitý ako „brok“.

Iný kraj, iný mrav. Bratislavčan bandúrkami pohŕdne, ale s “nešporom” na východe nepochodíš. Poznáš typické nárečové slová, ktoré majú v každom regióne iný názov?
Ta fajne! Muderland si!

Ilustračná foto

Skvelá práca! Nárečia sú tvoj vedľajší koníček. Starší ľudia by ťa za to nosili na rukách.
Nie je to s tebou najhoršie!

Ilustračná foto

Výborne! Zdá sa, že v nárečiach máš ako taký prehľad a dorozumel by si sa aj rukami, nohami.
Ňe najľepše!

Ilustračná foto

Zdá sa, že žiješ v regióne, kde sa nárečím veľmi nerozpráva. Možno, keď začneš, prídu na svoje aj ostatní.

Zdroj: Nárečie

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá