Nech zdvihne ruku žena, ktorá nečelila sexistickým poznámkam vo svojom pracovnom prostredí

  • Lucia Kleštincová pracuje pre Európsku komisiu a rada sa rozpráva o Slovensku v Európe a o tom, ako by mohla byť riadená inak, lepšie a hodnotovejšie
  • Pracuje na tom, aby si Slováci začali Európu vážiť, chrániť a budovať podľa svojich predstáv
  • Na túto a iné témy sa porozprávala aj s nami. Vyjadrenia v tomto článku sú jej osobné názory a nemusia odrážať oficiálne stanovisko Európskej komisie
Klestincova_titulka
Archív Lucia Kleštincova/Pixabay
  • Lucia Kleštincová pracuje pre Európsku komisiu a rada sa rozpráva o Slovensku v Európe a o tom, ako by mohla byť riadená inak, lepšie a hodnotovejšie
  • Pracuje na tom, aby si Slováci začali Európu vážiť, chrániť a budovať podľa svojich predstáv
  • Na túto a iné témy sa porozprávala aj s nami. Vyjadrenia v tomto článku sú jej osobné názory a nemusia odrážať oficiálne stanovisko Európskej komisie

Pracuješ pre Európsku komisiu. Odkedy ťa zaujímajú témy, ktoré súvisia s fungovaním spoločnosti?

Už počas strednej školy som sa venovala rôznym aktivizmom a zrodila sa tam moja túžba zapájať sa do tém, ktoré súviseli s fungovaním spoločnosti. Išla som teda študovať medzinárodné vzťahy na Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Počas štúdia som napríklad stážovala v Národnej rade, na ambasáde v Londýne, či v lete pracovala cez program Work and Travel v Amerike. Taktiež som bola na Erazme v Belgicku a na ďalšom študijnom pobyte v Španielsku. Tak ako u mnohých iných ľudí, ani moja cesta za mojimi kariérnymi snami nebola lineárna. Veľa som experimentovala a skúšala, aký typ práce mi vyhovuje.

Ktoré obdobie bolo pre teba formujúce? 

Veľmi formujúca bola napríklad moja prvá práca v konzultačnej firme, ktorá radila firmám zo západnej Európy. Táto skúsenosť bola pre mňa také MBA v praxi. Jedným z najnáročnejších rokov v mojom živote bolo obdobie, keď som sa rozhodla, že si idem dorobiť ďaľšiu školu, konkrétne London School of Economics, program Public Management and Governance. Vždy som si chcela doplniť moje slovenské vzdelanie o vzdelanie z ďalšej svetovej školy. Táto škola mi dala zručnosti, z ktorých dodnes čerpám.

Ako vyzerala tvoja cesta priamo do Európskej komisie? Bolo náročné dostať sa tam? 

Po škole mi prišla ponuka od jednej z firiem na Slovensku, aby som pre nich začala pracovať na rozbehu projektov spoločenskej zodpovednosti. Mojou prvou úlohou bolo rozbehnúť debatu o lepšom prepájaní nášho školstva s potrebami trhu práce. Práve v tomto období sa zrodila moja veľká vášeň pre talent management, školstvo a technológie. Ako biznis analytik som sa podieľala na vývoji riešení na elektronizáciu našej verejnej správy. Paradoxne bolo mojou výhodou to, že som neštudovala technológie a zodpovedala v celom procese za to, aby som čo najlepšie developerom odkomunikovala potreby našich klientov – úradníkov. V tomto období sa mi podarilo prejsť výberovým procesom do Európskej komisie.

Výberové konania do európskych inštitúcii sú však veľmi ťažké a súťaží v nich desiatky tisíc uchádzačov. Je to teda veľmi náročný proces. A tak som sa presťahovala zo Slovenska do Bruselu, kde momentálne pôsobím päť rokov. Prešla som si tu tromi pracovnými pozíciami a dnes pôsobím ako poradkyňa pre jedného z riaditeľov komisie zodpovedného za politiky konkurencieschopnosti na európskom trhu. Spoločne pracujeme na rôznych opatreniach na odbúravanie bariér pre podnikanie naprieč EÚ, modernizáciu nášho priemyslu a inteligentné využívanie nových technológií či už v ekonomike alebo na úradoch.

Keď sa na to všetko spätne pozriem, verím, že moja cesta odzrkadľuje to, čomu verím. Vážim si možnosť pracovať pre ľudí a prepájať rôzne svety, vrátane môjho rodného Slovenska s Európou a Bruselom, ako centrom jej diania.

Vo voľnom čase rozvíjaš projekty na podporu ženskosti v politike. Čo to presne znamená?

Dostala som sa k tejto téme cez môj osobný rozvoj, keď som hľadala odpovede na rôzne otázky týkajúce sa môjho životného smerovania. Žena do biznisu prináša iné hodnoty, iný štýl komunikácie, iný štýl hľadania kompromisu. Ženy sa vo svojej kariére stretávajú s inými problémami ako muži.

Preto má diverzita svoju hodnotu pre organizácie. Vďaka mojej ceste som sa začala viac venovať otázkam ženskosti. Jednak vo všeobecnosti, čo znamená feminine leadership a jednak, akým spôsobom viem prispieť k tomu, aby sa tieto hodnoty viac odrzkadlili aj v riadení Európy. Na čele európskych inštitúcií sú muži, Európska komisia nikdy nemala za prezidentku ženu, to isté platí pre Európsky parlament. Domnievam sa, že táto jednotvárnosť sa do istej miery pretavuje aj do kvality komunikácie Európy.

Ostaňme ešte pri ženskosti. Pojem feminizmus je vo svete stále považovaný ako istý typ „nadávky“. Prečo to tak podľa teba je?

Keď sa ma niekto opýta, či som feministka, tak sa ho opýtam, čo si pod týmto termínom predstavuje. Či to chápe ako negatívny alebo pozitívny pojem. Niektorí ľudia si vnímajú feminizmus ako tlačenie práv žien do extrému. Preto nemám úplne rada takéto vymedzovanie, pretože podľa mňa skôr ľudí mätie a rozdeľuje, než by bolo prospešné pre danú debatu. Radšej sa rozprávam o ženskosti a o tom, aké hodnoty prináša do tímov, a o diverzite, ktorá je veľmi obohacujúca, keď je manažovaná tak, ako má byť. Myslím si, že táto cesta je konštruktívnejšia.

Stretla si sa niekedy s tým, že si bola kvôli tomu, že si žena a pracuješ v Európskej komisii, s predsudkami voči tvojej osobe?

Áno, aj. Vyberám si však nesústrediť sa na to, pretože ak by som tomu venovala pozornosť, aj tak by som z toho nič nemala. Nech zdvihne ruku žena, ktorá nečelila sexistickým poznámkam vo svojom pracovnom prostredí. Každá z nás si však musí nájsť spôsob, ako sa s tými poznámkami vysporiadá, tak, aby to pre nás bolo posilňujúce a nie oslabujúce. Veľa z nás má v sebe istú formu boja, no niektoré ženy to v sebe udržujú a trápia sa.

Na tvojich blogoch sa vyjadruješ aj k téme školstva a celkovo k vzdelávaciemu systému. Slovenské školstvo je nekonečno krát rozoberanou témou. Prečo je podľa teba tak zastaralé?

Obrovský problém Slovenska je to, že excelentné školstvo nie je dlhodobá priorita našich vlád. Mám pocit, že voliči nevytvárajú na vládu dostatočný tlak na to, aby bolo školstvo prioritou. Veľmi častým sľubom vo voľbách je napríklad postavenie diaľnice do Košíc. Prečo rovnako komunikačne funkčným sľubom vo voľbách nie je vybudovanie excelentného školstva? Prečo to nie je hodnota, ktorú chcú voliči vidieť vo  volebných kampaniach a prečo im to politici neponúkajú ako svoju hlavnú hodnotu?

Reforma školstva nie je jednoduchá a neprináša okamžité politické ovocie. Čokoľvek, čo sa robí na dlhodobej báze, nie je ľahký oriešok pre politikov. Reformy školstva sa podarilo dokázať v krajinách, kde sa politici naprieč politickým spektrom spojili v práci na budovaní excelentného školstva ako svojej TOP priority, ako napríklad vo Fínsku alebo v Singapure.

Školstvo má byť číslo jedna aj u nás doma. Pokiaľ sa nebudeme všetci angažovať v tom, aby to tak bolo, tak budú aj naďalej tí najšikovnejší utekať do zahraničia. Nebudú mať dôvod vracať sa naspäť, nehovoriac o vôli učiť mladé talenty na Slovensku.

Celá tvoja práca sa točí okolo Európy. Aká je tvoja vízia prosperujúcej Európy? Akú Európu by si si želala?

Chcela by som Európu, ktorá je tá najlepšia možná Európa pre všetkých z nás. Pre rôzne sociálne a vekové skupiny. Podľa mňa je veľmi dôležité, aby Európa odpovedala na potreby mladej generácie, s tým, že rešpektuje a odpovedá aj na potreby staršej generácie. Takže si predstavujem Európu, ktorá bude mať medzigeneračnú solidaritu a ktorá bude progresívna v tom, ako využíva príležitosti, ktoré jej ponúkajú nové technológie a inovácie.

Bude mať excelentné školstvo, také, ktoré pripraví študentov na budúcnosť, ktorá ich čaká. Bude silná, schopná postaviť sa silám, ktoré na ňu pôsobia zvonku ako politické mocnosti či silní technologickí hráči. Zároveň chcem bezpečnú Európu, pretože si myslím, že Európa je stále tým najlepším miestom na život.

Tvrdíš, že sa Slováci nevedia predať a nie sme dostatočné hrdý národ. Prečo?

Musíme začať byť hrdí na cestu, ktorou sme si prešli. Slovensko má fascinujúci príbeh. Mali by sme byť hrdí na to, čo sme dokázali v období od pádu železnej opony. Na to, že sme krásna krajina, máme úžasné jedlo, šikovných a pracovitých ľudí. Na toto všetko by sme mali byť hrdí a byť schopní predať sa aj v zahraničí. Viacero mojich spolupracovníkov mi hovorí, že radi zamestnávajú kolegov nových členských štátov zo strednej a východnej Európy. Aj vďaka našim hodnotám a pracovnej morálke vieme dobre pracovať v tímoch, makať a nachádzať kompromisy.

Nevieme sa predať, pretože nás to nikto neučil. Vyšli sme zo školstva, kde sme sa učili memorovať a písať poznámky a byť disciplínovaní. To je to, čo oceňujú mnohé organizácie. Horšie je to so schopnosťou byť inovatívni, kreatívni, hľadať spôsoby ako zlepšovať systémy alebo organizácie, v ktorých fungujeme. To sú presne tie zručnosti budúcnosti, ktoré rozlíšia, ako vie človek prežiť v absolútne nepredvídateľnom prostredí. Nikto z nás nevie, v akom kontexte budeme žiť o desať rokov. Jediné, čo nám zostáva je permanentne sa vzdelávať, byť kreatívni a prispôsobiví.

Preto je problém, ak niektoré školy pretrvávajú v systéme nastavenom ešte v minulom tisícročí, keď sa predpokladalo fungovanie v inom režime, systéme zamestnávania, s takmer celoživotnou kariérou v jednom sektore. Naše školy sú postavené presne na tomto princípe. Preto sa musíme rozprávať o tom, aké školy chceme, a akí ľudia v tých školách majú učiť, aby boli ich absolventi dobrí, slušní a disciplínovaní, ale zároveň, zodpovední občania, kreatívni, inovatívni a schopní vyťažiť zo svojho talentu maximum.

Čo môže podľa teba každý z nás urobiť preto, aby Slovensko fungovalo a napredovalo?

Každý by mal prevziať svoju časť zodpovednosti za to, v akom Slovensku žije. Každý človek rezonuje s istými spoločenskými hodnotami. Niekomu je bližšie angažovať sa viac v otázke práv detí, inému na ochrane životného prostredia či starostlivosti o starších či slabších. Ak by každý robil trošku nad rámec toho, čo robí dnes, kvalita života v našich komunitách by sa posúvala vpred rýchlejšie.

Pre mňa je touto témou Európa. Pomáhanie ľuďom vo využívaní svojho talentu pre zlepšovanie sveta, v ktorom žijú. Pomáhanie podnikateľom pri chápaní fungovania štátu. Pomáhanie pri tvorbe verejných politík na podporu podnikania v Európe.

Každý by sme mohli začať od seba, namiesto toho, aby sme čakali servis od niekoho iného a boli obeťou toho, ako je riadené Slovensko a Európa. Spoločne sme schopní posilňovať toto spoločenstvo.

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá