Nedostatok spánku doslova ničí tvoj mozog

  • Výskumníci zdvíhajú varovný prst. Výsledky najnovšej štúdie preukázali, že spánková deprivácia môže msť na tvoje zdravie zásadné následky.
abbie-bernet-329631
unsplash/abbie bernet
  • Výskumníci zdvíhajú varovný prst. Výsledky najnovšej štúdie preukázali, že spánková deprivácia môže msť na tvoje zdravie zásadné následky.

Spánok je dôležitejší, než si myslíme. Náš mozog je aktívny počas celého dňa, a to najlepšie, čo pre neho môžeme urobiť, je dopriať mu dostatok času na oddych a regeneráciu práve prostredníctvom spánku. Prebdené noci, ktoré sa z času na čas pritrafia každému z nás nepredstavujú pre organizmus žiadnu veľkú hrozbu. Čo sa však stane, ak tvoj mozog bude pravidelne zápasiť s nedostatkom spánku?

Zdroj: flickr.com / Philip Calder

Mozgové bunky sa musia obnovovať rovnako, ako všetky ostatné bunky v našom tele. A na to slúži práve spánok. Regeneráciu majú na starosti dva typy gliových buniek, ktoré bývajú často označované aj ako lepidlo neurónového systému. Vyčistenie starých a opotrebovaných buniek uskutočňujú  tzv. mikrogliálne bunky. Druhým typom gliových buniek sú astrocity, ktorých úlohou je prerušovanie zbytočných synapsií, teda spojení medzi nervovými bunkami v našom mozgu.

Výsledkom tohto procesu je oddýchnutý a zregenerovaný mozog, ktorý je očistený od všetkých vedľajších produktov nervovej aktivity.  Pri nedostatku spánku náš mozog reaguje rovnako, avšak čistenie a odstraňovanie buniek vykonáva do takej miery, že ubližuje sám sebe.

Touto problematikou sa zaoberal neurovedec Michele Bellesi z Talianskej polytechnickej univerzity v Marche, kde spolu so svojím tímom skúmal reakciu mozgu cicavcov na zlý spánkový režim.

Výskum sa uskutočnil na laboratórnych myšiach, ktoré boli rozdelené do štyroch skupín. Prvá skupina mala dostatok spánku, teda 6-8 hodín, zatiaľ čo druhá mala pravidelne prerušovaný spánok. Tretia skupina myší mala nedostatok spánku presne 8 hodín a myši v štvrtej skupine boli bez spánku ponechané až 5 dní.

Zdroj: Pexels.com

Vedci zistili,že zatiaľ čo astrocyty boli u myší v prvej a druhej skupine aktívne v 5,7 % a 7,3% synopsií, u myší v tretej a štvrtej skupine sa  aktivita astrocytov výrazne zvýšila. Astrocity boli u myší s chronickou spánkovou depriváciou aktívne až v 13,5% synopsií, čo vedci považujú za alarmujúcu hodnotu.

Vedci následne skontrolovali aj aktivitu mikrogliálnych buniek a zistili, že v prípade v tretej a štvrtej skupiny sa výrazne zhoršila. Táto skutočnosť je taktiež alarmujúca, pretože znížená aktivita mikrogliálnych buniek je spojená s rôznymi neurodegeneratívnymi ochoreniami, ako je napríklad Alzheimerova choroba.

Výskum bol zatiaľ realizovaný iba na laboratórnych myšiach, preto majú vedci pred sebou ešte množstvo otázok, ktoré musia zodpovedať. Ich doterajšie zistenia sú však rovnako znepokojivé ako štatistiky, podľa ktorých sa počet úmrtí následkom Alzheimerovej choroby od roku 1999 zvýšil o neuveriteľných 50 % a nespavosť patrí medzi jednu z najčastejšie sa vyskytujúcich zdravotných porúch.

Zdrojový článok: sciencealert.com

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá