Nemohli ísť na ani pláž a keď demonštrovali, postrieľali ich. Apartheid z Juhoafrickej republiky nezmizol dodnes

  • V polovici 20. storočia miestni belosi oficiálne zaviedli rasovú politiku zvanú apartheid
  • Černosi boli vyhnaní z bytov a nemohli chodiť na mnohé verejné miesta, ktoré boli určené len pre bielych
  • Počas demonštrácie zastrelili 69 ľudí. Nelson Mandela sa vtedy rozhodol, že len mierovou cestou to nepôjde
  • Následky apartheidu cítiť v Juhoafrickej republike dodnes. Podľa mnohých je tam stále
Juhoafrická apartheid
Unsplash/ Karabo Mdluli a Michiganintheworld.history.lsa
  • V polovici 20. storočia miestni belosi oficiálne zaviedli rasovú politiku zvanú apartheid
  • Černosi boli vyhnaní z bytov a nemohli chodiť na mnohé verejné miesta, ktoré boli určené len pre bielych
  • Počas demonštrácie zastrelili 69 ľudí. Nelson Mandela sa vtedy rozhodol, že len mierovou cestou to nepôjde
  • Následky apartheidu cítiť v Juhoafrickej republike dodnes. Podľa mnohých je tam stále

Juhoafrická republika je krásna a pestrá krajina, kde môžeš surfovať neďaleko tučniakov, hľadať levy na savane či ísť turistikovať na hory, kde sa dokonca lyžuje.

Rovnako pestré je aj jej obyvateľstvo – čierni, bieli, zmiešaní, aziati. A tí všetci by sa ešte dali deliť ďalej, či už podľa kmeňa (Zulu, Chosé, Tswana…), alebo pôvodu (holandskí Búri, Briti, Indovia…). Nie nadarmo sa o Juhoafričanoch hovorí ako o „dúhovom národe“.

zdroj: istockphoto.com

Vzťahy medzi jednotlivými rasami a kmeňmi ale počas dejín Juhoafrickej republiky rozhodne neboli ideálne. Sú poznačené mnohými bitkami, kde proti sebe stáli čierni a čierni, bieli a bieli, bieli proti čiernym, a tak ďalej.

Taktiež sú poznačené apartheidom, teda rasovou politikou a rasovou diskrimináciou, s ktorou sa Juhoafrická republika navždy negatívne zapísala do svetových dejín.

Apartheid bola strašná ideológia, ktorá prísne segregovala a presadzovala, že jednotlivé rasy majú biologicky danú svoju kultúru aj historický osud a musia sa vyvíjať izolované. Samozrejme, bieli boli na vrchole civilizácie,“ približuje nám túto ideológiu Silvester Trnovec, odborník na Afriku z Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied.

zdroj: historycooperative.org. Oblasť len pre bielych, Juhoafrická republika

Množstvo čiernych muselo opustiť svoje domovy a odísť do vyčlenených rezervácií (takzvané bantustany), kde často nebola žiadna poriadna práca. Nemohli chodiť na mnohé miesta ako boli pláže, kiná či reštaurácie, ktoré boli určené len bielym.

Taktiež mali svoje školy a nemocnice, ktoré boli samozrejme oveľa horšie vybavené. Oddelený bol aj šport a skoro všetky aspekty života. Mnohí z tých, ktorí sa nariadeniam vzopreli, skončili zastrelení alebo vo väzení.

Následky tohto apartheidu je v krajine cítiť dodnes a podľa mnohých z nej apartheid ešte nezmizol, len sa obrátil či trochu zmenil.

Pozrieme sa aj na príbeh Nelsona Mandelu, bojovníka proti apartheidu a prvého černošského prezidenta krajiny, ktorý má tiež svoju kontroverznú minulosť.

zdroj: TASR/ AP Photo/ Denis Farrell. Prvý černošský prezident Juhoafrickej republiky (1994-99), laureát Nobelovej ceny za mier Nelson Mandela

Príchody Európanov a začiatok bielej nadvlády

Do 15. storočia žili na juhu Afriky len černošské kmene a takzvaní krováci – menší, medení ľudia, ktorí boli vytlačení černošskými kmeňmi. Dnes ich môžeš stretnúť na púšti Kalahari.

V tomto období objavovali európski moreplavci nové končiny sveta a jeden z nich, Portugalčan Bartolomeo Diaz, sa vtedy rozhodol oboplávať celú Afriku a doraziť do Indie.

V roku 1488 vďaka tomuto pokusu objavil Mys dobrej nádeje, spodok afrického kontinentu. So svojou posádkou sa tak stali prvými bielymi Európanmi, ktorí vkročili na územie dnešnej Juhoafrickej republiky. Vylodili sa na pláži, ktorú vidíš nižšie. 

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa František Kekely •Travelers.sk (@travelers.sk.frantisek.kekely)

O vyše 150 rokov neskôr tu začínajú Európania – najmä takzvaní Búri, holandskí farmári – na pobreží budovať prvé usadlosti a mestá. Vzniká dnešné Kapské Mesto. Vybudujú pevnosť, z ktorej sa im úspešné darí odrážať prípadné útoky miestneho černošského obyvateľstva.

Smerom viac na sever krajiny ich ale začiatkom 19. storočia vytlačia Briti, ktorí dnešné Kapské Mesto obsadili a ovládli pobrežie. Búri sú tak zahnaní hlbšie do vnútrozemia, v ktorom v tých časoch vládne najmä mocný kmeň Zulu.

Dôjde k pamätnej bitke na Krvavej rieke (pôvodne rieka Ncome), kde sa tisíce Zulov vrhnú na pár stoviek Búrov. Dobrá taktika a technická prevaha pušiek, diel proti kópiám a koženým štítom zabezpečila to, že Búri nestratili ani jedného človeka, za to tisíce mŕtvych Zulov zafarbili svojou krvou miestnu rieku na červeno.

zdroj: super-hobby.sk. Bojovníci z kmeňa Zulu

Nastáva koniec mocnej ríše Zulov a začiatok bielej nadvlády v celej krajine – na juhu vládnu Briti, severnejšie Búri.

Nerastné bohatstvo, ktoré sa na novo osídlenom území Búrov nájde, neskôr pritiahne britské vojská aj do týchto severnejších končín krajiny. Dochádza k anglo-búrskym vojnám, ktoré po prekvapivo silnom odpore Búrov napokon vyhrajú Briti (do krajiny poslali stotisíce svojich vojakov). Briti tak preberajú moc nad celým územím Juhoafrickej republiky.

Neskôr dochádza k zmiereniu medzi Britmi a Búrmi, ktorí začínajú nad postupne novovznikajúcim samostatným štátom vládnuť spoločne. Inými slovami, bieli jednoducho začínajú držať spolu a svoje silné postavenie v štáte si veľmi dobre uvedomujú.

V 20. storočí sú pri moci ľudia z National Party (Národná strana, niekedy spomínaná aj ako Nacionalistická strana), ktorí presvedčivo veria nadriadenosti bielych a celkovo myšlienkam apartheidu. V roku 1948 vyhlasujú apartheid za oficiálnu štátnu politiku krajiny, no neoficiálne funguje v krajine už nejaký čas.

Strieľanie demonštrantov zmenilo aj Mandelov umiernený postoj

Startitup PREMIUM logo
Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

(Zrušiť môžeš kedykoľvek)

Zdroje: archív Startitup, v spolupráci s historikmi a orientalistami Slovenskej akadémie vied, Wikipedia (anglická verzia), Hospodárske noviny, ČT24, Sme, the New York Times

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech