Neuveriteľný príbeh krajiny: Masakrovali sa mačetami a dnes sú úspešným vzorom pre svet

  • Išlo o jednu z najhorších genocíd v moderných dejinách. Dnes títo ľudia spolu budujú úspešný štát
  • Krajina, ktorá sa topila v krvi, sa zaradila medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky sveta. TOP je aj v iných smeroch
 srcset
TASR/AP Photo/Ben Curtis a Unsplash/M.Reagan
  • Išlo o jednu z najhorších genocíd v moderných dejinách. Dnes títo ľudia spolu budujú úspešný štát
  • Krajina, ktorá sa topila v krvi, sa zaradila medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky sveta. TOP je aj v iných smeroch

„Pre Boha! Šibe ti? Veď to tam sa tak sekali a zabíjali,“ reagujú vždy ľudia, keď im poviem, že idem do Rwandy. Nečudujem sa. Aj človek, ktorý sa o Afriku nijako nezaujíma, si vie meno „Rwanda“ spojiť s hroznými vecami, ktoré sa tam ešte nedávno diali. Dokonca, aj krčmárka v našej malinkej dedinskej krčme. A to už je myslím čo povedať.

No dnešná Rwanda je naozaj úplne iná než tá, ktorú poznáme z filmu Hotel Rwanda a aká bola v 90. rokoch. Krajina urobila neuveriteľný pokrok v mnohých smeroch a stala sa doslova príkladom pre celú Afriku i svet. Ekonomické úspechy, boj s korupciou, zdravotná starostlivosť, či väčšinové zastúpenie žien v parlamente sú skutočne obdivuhodné, na Afriku obzvlášť.

No hlavne, čo krajina dokázala a čo azda nik neveril, spojiť ľudí a dve kasty, ktoré si vzájomne vyvraždili rodiny a naháňali sa mačetami. Toto je smutný i neuveriteľný „success“ príbeh srdca Afriky, ako Rwandu prezývajú:

Jedna z najbrutálnejších genocíd sveta

V krajine žijú dva národy. Aj keď možno už presnejšie, ako sa i v niektorých knihách uvádza, by bolo povedať dve kasty – Hutuovia a Tutsiovia. Hutuovia tvoria jasnú väčšinu obyvateľstva, až 85%. No boli to práve menšinoví Tutsiovia, ktorí tu predtým mali jasné privilégia, vlastnili pozemky, dobytok a vládli krajine. Hutuovia boli tí chudobní a akoby odstrčení.

A tento ukrivdený pocit postupne smeroval k bodu varu, až kým už poriadne natlakovaný hrniec v roku 1994 nevybuchol do jednej z najhorších občianskych vojen a genocíd, aké kedy svet zažil.

zdroj: Správca jedného z pamätníkov brutálneho vyvražďovania, ktorý si genocídu sám zažil. Len v tomto pamätníku sú pozostatky zhruba 20 000 zmasakrovaných osôb. TASR/AP/photo/Ricardo Gangale)

„Zatiaľ čo v hitlerovskom a stalinovskom systéme usmrcovali údajných nepriateľov katani zo špecializovaných oddielov – ako SS – a zločin bol tak dielom vyčlenených formácii, v Rwande išlo o to, aby sa zapojil a smrť spôsoboval každý,“ vysvetľuje rozdiely medzi rwandskou genocídou a inými vo svojej knihe Eben novinár a odborník na Afriku Ryszard Kapuściński.

Taktiež pripomína, že tu sa nezabíjalo guľometmi či bombami, ale predovšetkým tými najprimitívnejšími nástrojmi, ktoré mali ľudia po ruke, ako mačety, motyky, kladivá či palice. O život tu takýmto spôsobom prišlo až 800 000 ľudí.

zdroj: Afrika je krutý kontinent, no genocída v Rwande je považovaná za tú vôbec najhoršiu udalosť na kontinente. TASR/AP Photo/Ben Curtis

„Mamu zarezali pred mojimi očami tesne predtým, ako som mal prísť na rad ja. Spomínam na čepeľ mačety nad hlavou. Na úkryt v lese, kde som sa celé dni skrýval. Na ranu, pretože hnila tak, že ešte teraz si ju podvedome škrabem, akoby mi hmyz stále žral hlavu. Okrem toho tlačenica, rev ľudí vo vnútri, krik davu vonku, rany, údery a potoky krvi,“ aj takéto spomienky na vojnu majú ešte ľudia v Rwande, ktoré napríklad zachytáva kniha od Jean Hatzfelda Stratégia antilop.

Okrem toho je v nej opísané, ako sa niektorí zatknutí nedávno vrátili z väzenia, často k susedom, ktorých sa ešte vtedy snažili zabiť. Alebo časť ich rodiny aj zabili.

zdroj: TASR/AP Photo/Sayyid Azim

 

Prsty Európanov

Kapuściński taktiež poukazuje na Európanov, ktorý podľa neho majú podiel na tom, čo sa v krajine stalo. Ako prvých spomína Belgičanov, ktorým región patril. Tí najskôr vychádzali s vládnucou časťou obyvateľstva Tutsi. No akonáhle sa u vzdelanejších Tutsiov začali rodiť myšlienky samostatnosti od Európanov, Brusel začal podporovať jednoduchších Hutuov a nahovárať ich proti Tutsi.

Ďalším, kto sa do situácie zapojil, boli Francúzi, ktorí prišli zastaviť útok Tutsiov na hlavné mesto – snaha Tutsiov odvrátiť situáciu a udržať si moc v krajine. Nebyť takejto vojenskej pomoci Francúzska, možno by k nasledujúcim udalostiam nedošlo, špekuluje autor.

V tom, prečo sa Francúzi takto odhodlali prísť a zasiahnuť vidí Kapuściński francúzsky komplex z Angličanov, ktorí mali v Afrike toho najviac a Francúzom zmarili niektoré koloniálne plány. Tutsiovia sa na útok pozbierali a pripravili v susednej, anglofónnej Ugande a ich vojenský pochod na hlavné mesto mohli Francúzi vnímať ako ďalší, rozširujúci sa vplyv Angličanov v regióne. Tak zasiahli.

zdroj: Rwandskí vojaci. TASR/AP

Tutsiov vtedy francúzske vojská zastavili – nechceli sa pustiť do vojny s Francúzmi – a Hutuovia prebrali hlavné slovo aj s plánom, že jediným riešením, ako ostať pri moci je sa zbaviť Tutsiov úplne.

A doposiaľ veľkej kritike čelí v podstate celý svet, obzvlášť OSN, že sa voči tomu razantnejšie nezakročilo a svet sa v podstate iba prizeral.

Postavenie sa na nohy a potláčanie populistov

To, čo sa s Rwandou deje od konca tejto brutálnej vojny, všetci opisujú ako rwandskú „success story“ alebo doslovne „najinšpiratívnejší úspešný príbeh Afriky,“ ako znel i minuloročný titulok na Al Jazeere. Mnohí majú problém uveriť vlastným očiam a niečo podobné nečakal asi nikto.

Veľká zásluha na tomto pokroku sa pripisuje lídrovi krajiny a aktuálnemu prezidentovi Paulovi Kagamemu, ktorý bol vychovaný v utečeneckých táboroch v Ugande, kde jeho rodina ušla. Vo svojej zavedenej politike je označovaný za „tvrdého,“ často nekompromisného.

Politici s populistickou rétorikou, ktorí sa snažili vrátiť nenávistné myšlienky medzi ľudí a znova akoby krajinu rozdeliť, končili hneď vo väzení. Mať nejaké podobné reči a vysloviť predsudky sa jednoducho stalo zakázané. A musí sa zastaviť za každú cenu. Kagame si za takýto tvrdý prístup vyslúžil i kritiku, aj zo zahraničia, no niektorí sa ho zastávajú, že inak to proste nešlo.

zdroj: Prezident krajiny Paul Kagame. Jedna z najkľúčovejších postáv stojaca za rozvojom krajiny. TASR/AP Photo/Seth Wenig

V krajine už vyrastá nová generácia, ktorú nazývajú „Kagame“ – sú to ľudia do 25 rokov a tvoria väčšinu Rwandy. Je to generácia, ktorá je vychovávaná tak, aby spoločne vylepšovala a dvíhala svoju dedinu, región i krajinu.

Prezident je obľúbený, najmä medzi mladými. Ľudia sa cítia bezpečne a krajina prosperuje. V roku 2015 väčšina obyvateľov v petícii žiadala zmenu ústavy, aby mohol Kagame kandidovať a úspešne viesť krajinu i v ďalších volebných obdobiach.

Vláda žien

Hoci je prezidentom i premiérom krajiny muž, podiel žien v parlamente i na vysokých postoch je naozaj neuveriteľný – v porovnaní so svetom a inými africkými krajinami ani nehovoriac. Až 64% parlamentu tvoria ženy. Dokonca, môžeme povedať – mladé ženy. Majú viaceré kľúčové posty vo vláde. A 50% zastúpenie žien, sudkýň, je i v miestnom súdnom systéme.

zdroj: Vo volebnej miestnosti. TASR/AP/Jerome Delay

Startup Afriky

Rwanda prešla od roku 2000, kedy sa prezidentom stal Kagame, masívnou industrializáciou a krajina sa zaradila medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky sveta. Platy ľudí sa behom pár rokov zdvihli niekoľkonásobne a na Afriku ich môžeme označiť za naozaj nadštandardné. Podľa indexu World Bank Doing Business z 2019, je Rwanda i na zozname TOP 30 miest, kde je najjednoduchšie podnikať.

Zmeny k lepšiemu nastali v podstate vo všetkých smeroch. Ešte 25 rokov dozadu sa mohli vzdelávať len vybraní, privilegovaní. Dnes je minimálne 12 ročné, bezplatné vzdelanie zaručené každému dieťaťu v Rwande.

Veľký dôraz sa kladie i na zdravotníctvo, pri ktorom sa vláda jasne vyjadrila, že bez zdravých občanov sa nemôže národ rozvíjať. Priemerná dĺžka života sa za štvrťstoročie zdvojnásobila. Čísla, akým je napríklad úmrtnosť žien pri pôrode či úmrtnosť detí po narodení, je v porovnaní s nie tak dávnymi rokmi naozaj neporovnateľná.

Miestny národný systém zdravotného poistenia je niekedy v médiách označený za jeden z najlepších na svete, pritom v niektorých afrických regiónoch pojem „zdravotné poistenie“ ani nepoznajú. A krajina dostala pochvalu i za zvládanie a testovanie ľudí počas COVID-19. Svet len prekvapene sledoval, ako v nejakej africkej, rwandskej nemocnici robili na videu odber na testy moderné roboty. Bežne sa testovalo na uliciach, cestách, všade.

Toto je najväčšia prdel sveta, v akej som bol

V boji s korupciou, ktorá trápi Afriku, je Rwanda spolu s Botswanou a Seychelami doslova vzorovými príkladmi. Taktiež sa zapojila i do viacerých väčších ekologických projektov. A vecí, ktoré by sa ešte dali vychváliť, je naozaj požehnane.

Obrovská zmena v krajine, ktorá bola ešte pred štvrťstoročím zjavne tým posledným miestom na svete, kde by ste chceli byť.

Najnovšie video