Nórsko môže byť prvou krajinou, ktorej sa podarí vybudovať plávajúci tunel

Richard Vítkovský / 29. januára 2019 / Tech a inovácie

  • Nór­sko je kra­jina, ktorá je plná ľa­dov­cov, zá­li­vov, po­horí a údolí. Ces­to­va­nie na­prieč kra­ji­nou preto nie je jed­no­du­ché
  • Práve to je dô­vo­dom prečo vláda kra­jiny hľadá rie­še­nia, aby ces­to­va­nie zjed­no­du­šila a skrá­tila
  • Svoj po­hľad za­me­riava hlavne na zá­padné po­bre­žie Nór­ska, kde žije viac ako 5,3 mi­li­óna ľudí
zdroj: NPRA
  • Nór­sko je kra­jina, ktorá je plná ľa­dov­cov, zá­li­vov, po­horí a údolí. Ces­to­va­nie na­prieč kra­ji­nou preto nie je jed­no­du­ché
  • Práve to je dô­vo­dom prečo vláda kra­jiny hľadá rie­še­nia, aby ces­to­va­nie zjed­no­du­šila a skrá­tila
  • Svoj po­hľad za­me­riava hlavne na zá­padné po­bre­žie Nór­ska, kde žije viac ako 5,3 mi­li­óna ľudí

Nór­sko je kra­ji­nou, ktorá je priam po­siata ho­rami, ne­spo­čet­ným množ­stvom zá­li­vov a údolí. Viac ako ti­sícka ta­kýchto zá­li­vov sa na­chá­dza na zá­pad­nom po­breží kra­jiny. Žije tu tak­mer tre­tina po­pu­lá­cie. Len pre prí­klad, 1100 ki­lo­met­rov dlhá cesta me­dzi mes­tami Kris­tian­sand a Trond­heim trvá kvôli pre­chodu cez zá­padné po­bre­žie re­kord­ných 21 ho­dín. Vy­ža­duje sa to­tiž via­cero pre­su­nov za po­moci tra­jektu.

Nór­ska vláda sa preto roz­hodla tento prob­lém raz a navždy vy­rie­šiť. Hlav­ným cie­ľom je úplné vy­ma­za­nie nut­nosti vy­uží­vať tra­jekty a skrá­tiť dobu ces­to­va­nia o po­lo­vicu. Vláda to plá­nuje do­siah­nuť za po­moci pro­jektu, na ktorý je ochotná obe­to­vať re­kord­ných 40 mi­liárd do­lá­rov.

Sú­čas­ťou pro­jektu bude množ­stvo mos­tov a do­konca aj naj­dl­hší a naj­hl­b­šie umiest­nený tu­nel na svete. Ten sa bude na­chá­dzať v hĺbke 392 met­rov a bude mat dĺžku 27 ki­lo­met­rov. Na­jam­bi­ci­óz­nej­šou čas­ťou pro­jektu je však sú­stava plá­va­jú­cich tu­ne­lov, ktoré sa budú „vzná­šať“ 30 met­rov pod hla­di­nou vody.

Ak by sa tieto tu­nely po­da­rilo vy­bu­do­vať, Nór­sko by zís­kalo sve­tové pr­ven­stvo. Po­dobné pro­jekty majú to­tiž v pláne aj kra­jiny ako Čína alebo Ta­lian­sko. Myš­lienka plá­va­jú­ceho tu­nela nie je pri­tom vô­bec nová. Už v roku 1882 pri­šiel brit­ský ar­chi­tekt Edward Reed s ná­vrhom po­dob­ného tu­nela. Táto myš­lienka však ne­prešla.

Prečo sa tu­nel na­zýva plá­va­jú­cim? Pre­tože na prvý po­hľad vy­zerá, že ho pod hla­di­nou nič ne­drží. V sku­toč­nosti je to však tak, že tu­nel je upev­nený za po­mocí lán alebo je umiest­nený na špe­ciál­nych pla­vá­koch. Ta­kéto tu­nely sú do­ko­nalo pri­pra­vené na pre­mávku a majú via­ceré po­zi­tíva.

Vý­ho­dou je to, že ta­kéto tu­nely jed­no­du­cho ne­na­ru­šujú vzhľad kra­jiny. Dru­hou vý­ho­dou je, že tak­mer ne­po­čuť žia­den hluk au­to­mo­bi­lov. Sa­moz­rejme, všetko má svoje ri­ziká a tento tu­nel nie je vý­nim­kou. Prob­lé­mom môžu byť v tomto prí­pade hlavne ex­pló­zie alebo po­žiare v tu­neli. Práve preto bude mu­sieť pre­be­hnúť ešte množ­stvo tes­tov. Nik to­tiž ne­vie, či by sa pri po­dob­ných ka­ta­stro­fách ne­poš­ko­dil plášť tu­nela. Kom­pletný pro­jekt by mal byť do­kon­čený za viac ako 30 ro­kov.

zdroj: cnn.com

Pridať komentár (0)