Nový rebríček najlepších vysokých škôl odhaľuje realitu nášho školstva

  • Aj tento rok bol uve­rej­nený reb­rí­ček tých naj­lep­ších uni­ver­zít sveta a prek­va­pivo ani tento rok sa Slo­ven­sko ne­umiest­nilo v top 10
  • Za naj­lep­šími uni­ver­zi­tami ako je Har­vard, či Stan­ford za­os­táva na­prí­klad naša Uni­ver­zita Ko­men­ského v Bra­ti­slave o stovky miest
cikkk
STUBA
  • Aj tento rok bol uve­rej­nený reb­rí­ček tých naj­lep­ších uni­ver­zít sveta a prek­va­pivo ani tento rok sa Slo­ven­sko ne­umiest­nilo v top 10
  • Za naj­lep­šími uni­ver­zi­tami ako je Har­vard, či Stan­ford za­os­táva na­prí­klad naša Uni­ver­zita Ko­men­ského v Bra­ti­slave o stovky miest

Univerzita Komenského totižto obsadila v medzinárodnom rebríčku hodnotiacom kvalitu svetových univerzít 533. miesto. „UK získala vynikajúce umiestnenie v oblasti fyziky, kde sa spomedzi 600 hodnotených univerzít umiestnila na 144. mieste (spoločne s Univerzitou v Janove a Lisabonskou univerzitou) tesne za King’s College London (140. miesto) a Univerzitou v Osle (142. miesto),“ podotkla k rebríčku Lenka Miller z UK v Bratislave.

V prestížnom rebríčku Best Global Universities 2019 americkej spoločnosti U. S. News & World Report, ktorý zverejnil 1 250 najvýznamnejších svetových univerzít, tak potvrdila svoju pozíciu najlepšej slovenskej univerzity.

V rebríčku nájdeš aj Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, a to na 934. mieste. Slovenská technická univerzita v Bratislave sa objavila na 1121. priečke. Rebríček Best Global Universities vznikol v roku 2014 a zameriava sa výlučne na vedeckú činnosť univerzít, ktorú hodnotí na základe trinástich indikátorov s rôznymi váhami. Najväčšiu úlohu zohráva globálna a regionálna výskumná reputácia vysokej školy, ako aj počet a podiel vysoko citovaných indexovaných publikácií.

Časy keď sa štú­dium na vy­so­kej škole po­va­žo­valo za akúsi spo­lo­čen­skú vý­sadu tých naj­ta­len­to­va­nej­ších sú však už dávno za nami. Na­opak, čo­raz čas­tej­šie mno­hých ne­opúšťa po­cit, že ti­tuly sa roz­dá­vajú za účasť, spon­zor­stvo, ako po­ďa­ko­va­nie či ako pre­jav utu­že­nia pra­cov­ných, ro­din­ných alebo iných vzťa­hov.

To, že člo­vek ab­sol­vuje vy­sokú školu by malo byť pred­po­kla­dom is­tej in­te­lek­tu­ál­nej úrovne, malo by za­ru­čo­vať uplat­ne­nie sa na trhu práce a zá­ro­veň by malo dá­vať člo­veku is­totu ne­ja­kého so­ciál­neho po­sta­ve­nia. V slo­ven­ských pod­mien­kach je niečo také za­tiaľ ne­mys­li­teľné. A kde je prob­lém?

Ka­me­ňom úrazu je ne­dos­ta­točná kva­lita na­šich vy­so­kých škôl, s tým sú­vi­siaca ne­schop­nosť kon­ku­ren­cie­schop­nosti na ná­rod­nej či me­dzi­ná­rod­nej úrovni, od­chod ka­pa­cít do za­hra­ni­čia, ab­sen­tu­júca ve­decko-vý­skumná čin­nosť, ne­dos­ta­tok kva­li­fi­ko­va­ných od­bor­ní­kov v ra­dách pe­da­go­gic­kých za­mest­nan­cov vy­so­kých škôl a tak ďa­lej. Aj keď zá­u­jem o vy­so­koš­kol­ské štú­dium je stále vy­soký,  rov­nako vy­soký by mal byť aj zá­u­jem o jeho skva­lit­ne­nie, pre­tože v opač­nom prí­pade stratí svoje opod­stat­ne­nie.

Cel­ý rebríček hodnotených univerzít nájdeš TU.

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá