Z NULY DO SVETA: Jozef Végh – “K úspechu treba aj kus naivity”

Jedna z úloh, ktorú sme si v rámci Startitup dali, je nájsť aj ďalšie spoločnosti, ktoré môžu ísť vzorom iným. V sérii článkov vám  prinesieme niekoľko veľmi zaujímavých rozhovorov s ľuďmi, ktorým sa podarilo vystavať úspešné medzinárodné spoločnosti. Teší ma, že sme ich našli hneď niekoľko a môžeme začať rovno s jedným veľmi zaujímavým a úspešným človekom, ktorého bohaté skúsenosti sa môžu zísť nejednému startupistovi – CEO Tech-Arrow, Jozef Végh.

Ahoj Jožko, viem o tebe, že si už úspešný „serial entrepreneur“, o ktorom ale verejnosť veľa nevie. Skús dať naším čitateľom o sebe krátke intro, nech je jasné prečo sme sa tu práve s tebou dnes stretli. 

Asi to dám radšej v skratke. Som vyštudovaný FEI-kár a od roku 2000 (hneď po škole) sa venujem software-u, takže pár rokov mám už za sebou a teraz zažívam v podstate môj druhý „rozjazd“. Ten prvý úspešný produkt exchange@PAM vyvinutý rakúsko-slovenským „startup“-mi H&S Heilig und Schubert Software AG / AVJO Bratislava, s.r.o. sme predali v 2008-tom venture capital investorom na Sixth Avenue v New York-u. ☺ Išlo o B2B firmu, keďže tomu sa venujem primárne. Čo ešte dodať, od 2014-teho som CEO developerskej firmy TECH-ARROW, a.s.

To sa ti ako čerstvému absolventovi ako podarilo??? Stretol si sa vo svojich začiatkoch so slovom startup?

Ako sa hovorí „k úspechu treba aj kus naivity“ a u mna to celkom sedí. Mali sme v tom čase pár klientov, ktorí za nami prišli s tým, že potrebujú e-mail-archív produkt, čiže sme vnímali takúto potrebu. Takto vznikol exchange@PAM. Jedným z našich zákazníkov bol aj viedenský magistrát, ktorý vypísal verejnú súťaž na niečo podobné. My sme túto súťaž vyhrali a bolo potrebné už „len“ dodať riešenie.

A či som sa stretol so slovom startup? No nestretol, vtedy to na Slovensku bolo ešte neznáme slovo, aj keď táto naša slovensko-rakúska firma by ako „startup“ určite prešla. Vtedy sme to ale neriešili, vtedy bola len práca a to hlboko do noci. Riešilo sa len to, kto pracuje a kto nie.☺ Najprv sme mali jedného zákazníka, potom 5-tich a po roku asi 50-tich. Takto to išlo ďalej a až v roku 2006 sa to zlomilo a dostali sme sa do plusu. Trojročná cesta za čiernymi číslami…

Ako ste financovali tie prvé tri roky? Asi si po škole nemal zrovna milióny na účte?

Vo firme sme mali ešte jedného rakúskeho partnera a v podstate sme to z časti financovali z jeho bežiacich projektov. Celý projekt bol postavený na tom, že som developerov najal na Slovensku, pričom mzdy tu boli niekde úplne inde v porovnaní s Rakúskom. Ale hlavne kvalita ľudí bola super.

Ako čerství absolventi sme mali chuť makať. Vtedy sme dokázali bežať ešte na veľmi “low” leveli. Myslím na náklady samozrejme. Ja som mal vo firme síce menší podiel, preto ten „veľký exit“ urobil hlavne môj partner, ktorý odvtedy nerobí nič (smiech).  Ja som sa vďaka tomu dostal takpovediac na ďalší level. Veľký exit ma asi ešte len čaká. :)

Povedz nám niečo o tom, ako prebiehal váš exit a ako ste sa dostali k neskoršiemu investorovi? 

V septembri 2007 bola jedna security konferencia vo Viedni. Volali nám vtedy z americkej firmy Sunbelt Software, že si stiahli náš soft a potrebujú kvalitný email archive. Na konferu došiel priamo ich CEO, kde sme sa nejak dohodli, dosť rýchlo musím dodať, čo sa mi na tom strašne ľúbilo (smiech). Hneď na to došiel ich CTO do Bratislavy a urobili sme plán, ako z našeho produktu urobiť americký produkt.  Už v novembri sme to odpálili na americkom trhu ako „Sunbelt Exchange Archiver (SEA)“. Marketéri spravili svoje, keďže do vianoc sme mali už obrat 900k. To nám razantne pomohlo k exitu. Po dvoch rokoch spolupráce sme v roku 2008 už rokovali s investormi o exite.

Ktoré povahové vlastnosti ti podľa teba pomohli dostať sa tam, kde si dnes, ak by si to mal takto retrospektívne povedať? Asi nie každý má na to stať sa podnikateľom. Ako to vnímaš ty?

V prvom rade musíte byť dobrý v tom, čo robíte. Ak si kóder, tak v kódení, ak finančník, tak v číslach atď. Samozrejme vytrvalosť, otvorenosť, čestnosť…Ja som človek, ktorý na 99,9% dodrží svoje slovo, veľmi mi na tom záleží. Tieto veci nám určite pomohli získať prvých zákazníkov. Keď robíš biznis so software-om, vždy je tam kopa bugov, ale aj tak musíš vedieť presvedčiť zákazníka o tom, nech si to vyskúša a keď je nejaký problém, tak musíš mať dôveru u zákazníka, že to zvládneš opraviť a dodať. Takto sme chytili prvého, druhého, tretieho zákazníka a už to išlo.  Dobré meno sa rýchlo roznesie v B2B segmente, samozrejme aj opačne.

Bolo ťažké pre teba ako slovenského podnikateľa v tých časoch hľadať zákazníkov v zahraničí?  Kde bol najväčší „pain“ pre teba? 

Ja som sa učil po nemecky, takže základ je určite jazyk. Slovensko bolo vtedy ako som spomínal lacné, ale ja som chcel zarábať viac! A to v čase keď si na hraniciach musel ešte ukazovať papiere. Odišiel som vtedy do Viedne a skúsil som šťastie aj v Rusku v Microsofte, kde som bol na pohovore. Veľmi som ale nepochodil. Vďaka Bohu som ale ten typ, že keď ma vyhodíte dverami, tak prídem späť oknom.☺

Určite je potrebné mať toho povestného „sales“ ducha. Celkovo je aj náš tím zložený prevažne z developerov, preto sa snažím aj im priblížiť „sales“ ako taký, lebo treba ísť aj tým smerom. Pokiaľ nehovoríš o tom, čo robíš,  pokiaľ to nepredáš, tak na čo to robíš? Človek postupne dokáže prevziať proaktivitu aj v tomto, stačí sa trošku oťukať. Osobne si napríklad myslím, že nie som veľmi dobrý v  otváraní prvých dverí, čiže „cold contact“.

Veľmi sa mi páči, čo si mi predtým raz spomínal, že keď ste začínali podnikať, nikdy ste nerozmýšľali lokálne. Prečo?

Áno, vyplývalo to z toho, čo som povedal. Chcel som jednoducho viacej, ako len lokálny malý trh. Mali sme to šťastie, že sme začali podnikať v Rakúsku a preto robím aj tento rozhovor, keďže na Slovensku toľko ľudí nepoznám.☺ Volajme to ako môj návrat na Slovensko od roku 2012. Už na začiatku sme videli zaujímavé zahraničné firmy, pričom mali pobočky v rôznych štátoch. V B2B svete to je ale tak, že kľúčové rozhodnutia sa robia na úplne inej úrovni. Keď sa chceš dostať napríklad do veľkej automobilky ako IT firma, tak sa to viac menej nerozhoduje na Slovensku, ale úplne inde.

Tým že som bol mimo Slovenska som videl, čo to znamená byť globálnou firmou a táto myšlienka išla ruka v ruke s internetom. Vtedy sa otvárali úplne nové cesty, ako predať produkt. Vedel som, že na globálnu firmu, treba mať aj globálny produkt a tak rozmýšľam do dnešného dňa. Hlavne, aby bol ten produkt predateľný hocikde na svete. Prvý soft, ktorý sme v tejto novej firme robili bol napr. už rovno v anglickom jazyku. Dnes to je globálny produkt, kde máme zákazníkov hlavne z Európy (Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko..), vo Veľkej Británii, v Južnej Afrike, v Severnej Amerike a z časti aj v Ázii, takže s novým produktom sme už dosť globálni. ☺

Čo ti pomohlo stať sa globálnym, myslím po technickej stránke. Tú mentálnu si nám už asi dostatočne vysvetlil. ☺ Mám na mysli nejaké produkty, služby, pomocná ruka, ktorá zrýchlila napríklad váš rast… 

Spolupracujeme s rôznymi firmami, čo sa týka nástrojov a technológií. My sme už v roku 2001 zvolili Microsoft za nášho partnera vo Viedni. Odvtedy máme stále kontakt a robíme spolu. Je to obojstranný vzťah, nakoľko aj my investujeme do ich služieb a oni investujú zasa do nás, čiže výhodné pre obe strany. Microsoft troška zaspal dobu v niektorých veciach ako tablety, mobilné telefóny a zaspali aj cloud. Dnes sa snažia tú medzeru zmenšiť a musím povedať, že sa im to aj darí. Vidno to aj v našej spolupráci, kde ich produkty idú veľmi rýchlo dopredu a to samozrejme tlačí hore aj nás.

Tým, že sme chytili niekoľko väčších zákazníkov, využívame hlavne referencie cez Microsoft, v zmysle príslušných nástrojov, ktoré na to poskytujú. Samozrejme hovoríme aj o tom, že sme Microsoftom uznaný ISV (Independent software vendor). Tento status používam pri zákazníkoch a určite to pomáha. Zákazníci jednoducho vidia, že to myslíme vážne! Zopár z nich je aj vo Fortune 500, kde treba vedieť povedať zákazníkom, že ten soft bude fungovať aj o rok a na to potrebujete partnera ako je Microsoft.

Otázka z troška iného súdku. V porovnaní s tým, ako si ty začínal podnikať, majú to dnes mladí ľudia ťažšie alebo ľahšie, ako si to mal ty?

Určite to máju dnes ľahšie, hlavne vďaka technológiám, ktoré sú ľahko dostupné. Dnes už nie je taký problém pretaviť myšlienku do reálneho produktu. Všetko sa dá rýchlo distribuovať cez internet, appstory a podobne. V tom to je určite ľahšie. Taktiež to je so zdrojom vedomostí a informácií. Keď chceš začať kódovať, je veľa miesť, kde môžeš začať. Za mojich čias sme začínali úplne od začiatkov a dosť krvopotne, keďže zdrojov bolo málo.

Zasa na druhej strane to znamená aj oveľa väčšiu konkurenciu. Chlapec, čo vedľa teba sedí v kaviarni, môže byť o pár dní tvojím konkurentom. Dnešný svet je strašne rýchly vďaka technológiám. Životnosť takej priemernej mobilnej aplikácie je myslím dva týždne, dovtedy musíš dať update, čo je strašne veľa práce, preto je veľmi ťažké vyniknúť.

Ako by mali mladí ľudia rozmýšľať, keď si chcú založiť vlastné podnikanie. Kde si myslíš je ten kľúč k úspechu?

Ono záleží hlavne v akom biznise sa podniká, ak sa bavíme o B2C tak určite v zmysle, ako uľahčiť človeku život, v B2B zasa napr. ako zefektívniť výrobu a podobne, jednoducho povedané, musia riešiť konkrétne problémy. Čím väčší problém to bude, tým bude aj ich podnikanie úspešnejšie. To je jedna vec, druhá vec je proces vybudovania úspechu alebo firmy. Na to je potrebné mať tím, lepšie povedané, vedieť vybudovať tím. To sú dve veci na ktoré treba dbať najviac. Za všetkým je ale veľa potu, ako sa hovorí „No pain, no gain“. Keby neboli tie zlé a ťažké časy, človek by si neužil tie dobré. ;)

Koľkokrát v tvojej podnikateľskej kariére si mal chuť sa na to vykašlať? Čo ti pomohlo prekonať tieto časy?

Samozrejme, každý ich má. Už aj tento rok som mal také chúťky.☺ Vždy keď mám nové méty, tak mi všetko príde ako taký maratón. Tých maratónov máte za život niekoľko a pri každom novom sa vám môže stať, že sa unavíte. Nie vždy to ide podľa plánu a niekedy si človek povie, že má toho dosť. Ale zatiaľ vždy moje racio zvíťazilo nad emóciami a odmena sa dostavila. Väčšinou je to tak, že keď už som bol na dne a prišiel úspech, tak to bola taká neuveriteľná nová energia, že ma to vždy postavilo na nohy. Aspoň u mňa to určite 100% platí. Hlavne sa nevzdávať, ísť si za cieľom a robiť „smart“ rozhodnutia.

Keď sme už pri tých „smart“ rozhodnutiach, koľko NE-smart rozhodnutí si už stihol urobiť? Je také rozhodnutie, čo dodnes ľutuješ?

Možno ich robím každý deň, neviem ☺. Nič konkrétne ma teraz nenapadá, ale u mňa je skôr inde problém. Som dosť otvorený k ľuďom a snažím sa od začiatku dôverovať, potom sa občas sklamem a mám aj aktuálne taký prípad. Keď sa bavíme o chybách, tak moje sú určite emočnosť a prílišná otvorenosť voči ľuďom. Platí to hlavne v personálnych rozhodnutiach, kedy si ich treba radšej v kľude premyslieť a nerozhodovať ihneď. Je potrebné si definovať očakávania, aby boli v najlepšom prípade merateľné.

Na záver moja obľúbená otázka, máš nejaké hodnotné posolstvo, ktoré by si chcel venovať svetu? ☺

To si ma zaskočil (smiech). Buďte otvorení, nestojte na jednom mieste a snažte sa vždy niečo priučiť a spoznávať nových ľudí.  Ja veľmi rád spoznávam nových ľudí, ako aj napríklad teba. Naučte sa spoznávať svet a možno vám to prinesie nový nápad, ktorý bude globálny úspech. ☺