O inte­li­gent­ných ľuďoch sa čas­to hovo­rí, že sú „čud­ní“. Tých­to 10 prek­va­pi­vých dôvo­dov ti vysvet­lí, pre­čo je to tak

psych.interez.sk / 19. júna 2017 / Zaujímavosti

zdroj: imdb.com

Her­mi­ona Gran­ger, Shel­don Cooper či Lisa Sim­pson. Naj­múd­rej­šie posta­vič­ky sa nie­čím mimo­riad­ne podo­ba­jú špr­tom, no v sku­toč­nom živo­te sú tak tro­chu zvlášt­ni.

Majú zvlášt­ne zvy­ky a tro­chu neo­hra­ba­né sociál­ne návy­ky. Môžu sa aj inak vyjad­ro­vať. Inte­li­gen­cia ich drob­né podiv­nos­ti ospra­vedl­ňu­je, vie­me však vysvet­liť, pre­čo tie podiv­nos­ti vôbec majú? Exis­tu­je veľa dôvo­dov, pre­čo sú géni­ovia iní – od výcho­vy, až po dedič­nosť.

Nie­kto­rí ľudia tvr­dia, že to všet­ko súvi­sí s dedič­nos­ťou a s veľ­kos­ťou moz­gu. Iní, že génia mož­no vycho­vať, ak je k tomu od det­stva vede­ný cvi­kom a „naprog­ra­mo­va­ním“. Nech je to už ako chce, nasle­du­jú­cich desať dôvo­dov objas­ňu­je, pre­čo sú občas tí naj­múd­rej­ší záro­veň aj naj­zvlášt­nej­ší.

#1 Sú pre­cit­li­ve­ní na zvu­ky

Kli­ka­nie perom. Chrú­ma­nie mrk­vy. Puka­nie hán­ka­mi. Drob­né kaž­do­den­né zvu­ky môžu byť pre nad­prie­mer­ne inte­li­gent­né­ho člo­ve­ka mimo­riad­ne ruši­vé. Neschop­nosť fil­tro­vať ruši­vé zvu­ky nie je oje­di­ne­lá. Ťaž­kos­ti s tým mali aj zná­me osob­nos­ti, ako naprí­klad Mar­cel Proust, ale­bo Char­les Dar­win. Chyb­né fil­tro­va­nie zvu­kov, teda integ­rá­cia pod­stat­ných, ale aj tých nepod­stat­ných, sa dokon­ca spá­ja so zvý­še­nou kre­a­ti­vi­tou.

Extrém­na ver­zia cit­li­vos­ti na zvu­ky sa nazý­va mizo­fó­nia. Tí, čo ňou trpia, majú ináč tva­ro­va­ný mozog, hlav­ne čel­né lalo­ky. Ak ved­ľa mizo­fo­ni­ka naprí­klad nahlas chrú­me­te čip­sy, v moz­gu toh­to jedin­ca dochá­dza k výraz­nej zme­ne akti­vi­ty. Zvu­ky dokon­ca spúš­ťa­jú fyzi­olo­gic­ké reak­cie, ako naprí­klad zvý­še­ný tep a pote­nie. Spo­meň­te si na to, keď bude­te najb­liž­šie v kine jesť pukan­ce a váš sused na vás bude ška­re­do zaze­rať.

pexels.com

#2 Sú úzkost­ní

Neje­den výskum sa zame­ria­va na zis­te­nie súvis­los­ti medzi úzkos­ťou a inte­li­gen­ci­ou. Jed­na z teórií tvr­dí, že mozog nad­prie­mer­ne inte­li­gent­né­ho jedin­ca neus­tá­le pri­jí­ma nové infor­má­cie, spra­cú­va ich z rôz­nych uhlov pohľa­du a neus­tá­le pri­pá­ja nové infor­má­cie. Ten­to vzo­rec vedie k tomu, že člo­vek je viac usta­ros­te­ný a úzkost­ný.

Avšak, zau­jí­ma­vé je, že úzkosť tak­tiež môže napo­má­hať ku kre­a­ti­vi­te. Pred­stav­te si naprí­klad, že sa bojí­te pavú­kov. Váš mozog nemô­že ináč, než pred­sta­vo­vať si rôz­ne desi­vé sce­ná­re, kde ste obklo­pe­ní množ­stvom hnus­ných chl­pa­tých pavú­kov. Ver­te, či nie, prá­ve tie­to pred­sta­vy môžu časom pomôcť zba­viť sa stra­chu.

pexels.com

#3 Neva­dí im pono­co­va­nie

Štú­die tra­dič­ných spo­loč­nos­tí uká­za­li, že ľudia v minu­los­ti pono­co­va­niu prí­liš nehol­do­va­li, a to z oči­vid­ných dôvo­dov. Ume­lé osvet­le­nie neexis­to­va­lo a nebo­lo potreb­né pono­co­vať, keď loviť a vyrá­bať sa dalo len za den­né­ho svet­la. Spo­lu s vyná­le­zom elek­tri­ny sa však otvo­ril svet nových mož­nos­tí.

Výsku­my uka­zu­jú, že črty nad­prie­mer­ne inte­li­gent­ných ľudí idú pro­ti evo­lú­cii. Naprí­klad v pono­co­va­ní. Inte­li­gent­ní ľudia sú zvy­čaj­ne noč­né sovy. Už v det­stve. Deti, kto­ré nera­dy cho­dia sko­ro spať majú vyš­šiu šan­cu, že budú výni­moč­ne inte­li­gent­né.

pexels.com

#4 Osa­me­losť 

Opäť sa pozri­me do minu­los­ti. V minu­lých časoch, ak chce­li ľudia pre­žiť, muse­li vedieť spo­lu­pra­co­vať a byť spo­lo­čen­skí. Svet sa síce zme­nil, stá­le sme však tvo­ry spo­lo­čen­ské. Výsku­my doka­zu­jú, že socia­li­zá­cia s pria­teľ­mi úzko súvi­sí s vyš­šou život­nou spo­koj­nos­ťou. Teda u väč­ši­ny ľudí. Výnim­kou môžu byť tí nad­prie­mer­ne inte­li­gent­ní. U nich uka­zu­jú šta­tis­ti­ky pra­vý opak, a to niž­šiu satis­fak­ciu so zvy­šu­jú­cou sa nut­nos­ťou sociál­nej inte­rak­cie.

Samoz­rej­me, nie je to pra­vid­lo.

pexels.com

#5 Zvlá­da­jú neús­pech

No, mož­no nie úpl­ne. Výsku­my však uka­zu­jú, že inte­li­gent­ní ľudia sú schop­ní pou­čiť sa zo svo­jich neús­pe­chov rov­na­ko, ako sa učia z úspe­chov, čo je nevy­hnut­né pre ďal­ší osob­nost­ný rast. Menej inte­li­gent­ní sú schop­ní učiť sa väč­ši­nou len zo svo­jich úspe­chov. Je však menej prav­de­po­dob­né, že igno­ro­va­nie chýb pove­die k osob­nost­né­mu ras­tu. Inte­li­gent­ní jedin­ci to inštink­tív­ne chá­pu, je však našou osob­nou voľ­bou, z čoho si vez­me­me ponau­če­nie, a z čoho nie.

pexels.com

#6 Majú svo­je tem­né strán­ky

Ak sa sme­je­te na nemiest­nych vti­poch a na neši­kov­nos­ti iných, je prav­de­po­dob­né, že ste vyso­ko inte­li­gent­ní (ale­bo len naozaj zlo­my­seľ­ní). Expe­ri­men­ty doká­za­li, že ľudia, kto­rí sa bavi­li na čier­nom humo­re, záro­veň dosa­ho­va­li vyš­šie skó­re v IQ tes­toch a mali lep­šie vzde­la­nie. Zau­jí­ma­vé je, že takí jedin­ci záro­veň mali naj­niž­šie skó­re na šká­lach agre­si­vi­ty. Humor je totiž mimo­riad­ne dôle­ži­tým spô­so­bom zba­vo­va­nia sa stre­su. Tí, kto­rí doká­žu ven­ti­lo­vať svoj hnev smie­chom tak­mer na čom­koľ­vek, majú menej nahro­ma­de­nej agre­sie.

pexels.com

#7 Skrom­nosť

Mno­ho nad­prie­mer­ne inte­li­gent­ných pochy­bu­je o svo­jich schop­nos­tiach a záslu­hách. Hovo­rí sa tomu „impos­ter syn­dróm“. Jed­na z teórií tvr­dí, že je to pre­to, že inte­li­gent­ní ľudia neus­tá­le pra­cu­jú na svo­jom seba­roz­vo­ji a nových výzvach v kari­é­re, ale aj v živo­te, vďa­ka čomu sú čas­tej­šie vysta­vo­va­ní situ­áciám, v kto­rých sa cítia neis­to.

Ďal­šie vysvet­le­nie posky­tu­je tzv. „Dun­ning- Kru­ger efekt“, kto­rý vysvet­ľu­je, pre­čo o sebe nie­kto­rí ľudia tvr­dia, že sú nie­čo viac, aj keď v sku­toč­nos­ti nie sú. Ak sa zdá úlo­ha zlo­ži­tá a nie­kto s niž­šou inte­li­gen­ci­ou má pocit, že vyna­kla­dá veľa úsi­lia, násled­ne si mys­lí, že na spl­ne­ní úloh tvrdo pra­co­val, a teda musí byť naozaj skve­lý. Nad­prie­mer­ne inte­li­gent­ní zas môžu mať pocit, že úlo­ha až taká zlo­ži­tá nie je, a nie je nut­né vyna­lo­žiť veľa úsi­lia, pre­to to musí byť jed­no­du­ché pre kaž­dé­ho, čo vedie k pochyb­nos­tiam o vlast­ných schop­nos­tiach.

pexels.com

#8 Dro­gy a alko­hol

Je to kli­šé, o kto­rom sa hovo­rí už dlho. Genia­li­ta sa čas­to spá­ja s uží­va­ním návy­ko­vých látok. Iste si aj vy spo­me­nie­te na umel­cov géni­ov, kto­rí umre­li prí­liš mla­dí kvô­li svo­jim závis­los­tiam, počnúc Jac­kom Kerou­ac­kom, až po Bil­lie­ho Hol­li­da­ya. Za mýty je čias­toč­ne zod­po­ved­ná veda. Nie­kto­ré výsku­my totiž sku­toč­ne doká­za­li, že vyš­šia inte­li­gen­cia súvi­sí s uží­va­ním alko­ho­lu a drog.

Pre­čo to tak je? Jed­na z hypo­téz tvr­dí, že nad­prie­mer­ne inte­li­gent­ní jedin­ci sú otvo­re­nej­ší novým skú­se­nos­tiam. Dôle­ži­tým fak­to­rom pri expe­ri­men­to­va­ní s alko­ho­lom a dro­ga­mi však môže byť aj vyš­šie spo­mí­na­ná osa­me­losť. V kaž­dom prí­pa­de, o spo­ji­tos­ti medzi genia­li­tou a alko­ho­lom sa hovo­rí vo vedec­kých kru­hoch sku­toč­ne veľa.

pixabay.com

#9 Nadá­va­jú, až sa zele­ná

Nadá­va­nie sa čas­to spá­ja s nedos­ta­toč­nou slov­nou záso­bou, nedáv­ne výsku­my však doka­zu­jú, že širo­ký reper­to­ár vul­ga­riz­mov by v sku­toč­nos­ti mohol pou­ka­zo­vať na vyso­kú inte­li­gen­ciu. Vysvet­le­nie je jed­no­du­ché. Vyso­ko inte­li­gent­ní ľudia majú mimo­riad­ne roz­vi­nu­tú slov­nú záso­bu, čo sa týka oby­čaj­ných, ale aj tých menej pek­ných slov.

Nie­kto­rí filo­zo­fi zasvä­ti­li svoj život sna­he defi­no­vať rôz­ne využi­tie pejo­ra­tí­vov, počnúc ich využi­tím na vyjad­re­nie emó­cií až po úmy­sel ura­ziť nie­ko­ho. Napriek všet­ké­mu, inte­li­gen­cia neo­spra­vedl­ňu­je kru­tosť a bigot­nosť, kre­a­tív­ne využi­tie nadá­vok však občas môže byť nápo­moc­né.

stylist.co.uk

#10 Vie­ra

Väč­ši­nou sa vyso­ká inte­li­gen­cia spá­ja s pohan­stvom. Aka­de­mic­ká komu­ni­ta sa tej­to otáz­ke venu­je už dlho. Nie­kto­ré výsku­my tvr­dia, že vyso­ké IQ sa spá­ja s niž­šou mie­rou reli­gi­ozi­ty. Iné tvr­dia, že do výsku­mu vstu­pu­je prí­liš mno­ho pre­men­ných, aby bolo mož­né doká­zať pria­mu súvis­losť medzi inte­li­gen­ci­ou a ate­iz­mom.

V kaž­dom prí­pa­de, výskum­ní­kom sa poda­ri­lo doká­zať, že vyso­ké IQ sa spá­ja s ten­den­ci­ou byť skep­tic­ký a všet­ko spo­chyb­ňo­vať.

zdroj: psych.interez.sk
Pridať komentár (0)