Obdivovaný i nenávidený. Príbeh Eugena Kramára, ktorý vytvoril návrh komunistickému väzeniu, napokon tam sám skončil

  • Popredný slovenský architekt a vysokoškolský profesor
  • Vytvoril návrh bratislavskej väznice, nakoniec v nej sám skončil
  • Eugen Kramár má na svojom konte nejednu stavbu v Bratislave, metropole východu, ba dokonca tvoril aj v Tatrách
Eugen Kramár
asb.sk, architectuul.com
  • Popredný slovenský architekt a vysokoškolský profesor
  • Vytvoril návrh bratislavskej väznice, nakoniec v nej sám skončil
  • Eugen Kramár má na svojom konte nejednu stavbu v Bratislave, metropole východu, ba dokonca tvoril aj v Tatrách

Patril medzi popredných slovenských architektov. Okrem toho pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na STU v Bratislave. Obľuboval moderný európsky funkcionalizmus a vlastnou tvorbou poukazoval na hodnoty a krásy, ktoré sú obsiahnuté v jednoduchosti riešení a tvarov.

Eugen Kramár si dokonca za svoju tvorbu zaslúžil cenu za celoživotné staviteľské dielo, ktorú mu udelil vtedajší minister kultúry Ivan Hudec.

Písal sa rok 1996, a keď sa profesor dozvedel od ministra, že mu bude udelená takáto vzácna cena, s trpkým úsmevom povedal„Akéže celoživotné, pán minister. Tých pár rokov, čo som mohol naozaj tvoriť, zrátam na prstoch. Inak som musel čosi kresliť v kúte ateliéru alebo trčať v base…“

Eugen Kramár
zdroj: asb.sk

Chvíľa uznania netrvala dlho

Cena mu bola udelená deň pred Silvestrom, no domov si ju už nestihol odniesť. V Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie zrazu nastalo ticho, Kramár pristúpil k mikrofónu, a povedal: „Architektúra….“ 

Slovo, ktoré bolo jeho vášňou, prácou, záľubou, ba aj celoživotnou láskou, vyslovil poslednýkrát. 

Vo svojom živote mu bolo neraz ukrivdené. V deň, kedy sa konečne dočkal uznania, jeho srdce navždy zaspalo. Ako 82-ročný na scéne slávy skonal.

Zmenil tvár Slovenska, no nikdy si o ňom nepočul. Na svedomí má Mohylu M. R. Štefánika i Čičmany

Eugen Kramár pochádzal z malebnej dedinky Devičie pod Zvolenom. Svetlo sveta uzrel 5. januára 1914 v čase, keď krajinu čakal boj o prežitie. Chýlilo sa k prvej svetovej vojne.

Narodil sa do rodiny evanjelického farára a bol považovaný za prvého rodáka, ktorý navštevoval a úspešne ukončil vysokú školu. Podobne ako významný architekt Alfréd Piffl či Štefan Pacák absolvoval Fakultu architektúry na ČVUT.

Odchovanec pražskej vysokej školy

V škole patril medzi talentovaných študentov, práve preto mu bola ponúknutá práca asistenta na škole. Napriek tomu, že ponuku dostal od dvoch profesorov, odmietol. Kramár túžil objavovať ateliéry a uspieť ako samostatný architekt.

Do veľkej miery ho ovplyvňoval Európsky funkcionalizmus. Fascinujúce mesto Praha ho zas naučilo dejiny umenia či architektonických slohov.

„Bol som odchovancom pražskej vysokej školy, a teda vychovaný medzivojnovými architektmi, ktorí českú architektúru v masarykovskej republike vyniesli na špičkovú európsku úroveň. Z Prahy som si doniesol do života konštruktivistické myslenie a funkcionalistické cítenie. Všetky kroky pri tvorbe moderny v povojnovom období sa prejavovali racionálnosťou objavov, revolučnosťou novôt, ale najmä aj „spočítavosťou“. Zavládla „dodávateľská ekonomika“ a kraľovala estetická jednoduchosť,“ cituje ASB Eugena Kramára. 

Napriek tomu sa vrátil na Slovensko. Vedel, že medzivojnová krajina reálnu tvorbu nevyhnutne potrebuje, tvrdí portál SNN.

Eugen Kramár
zdroj: geni.com

Pod vedením uznávaného architekta

Po návrate na Slovensko si Kramára pod ochranné krídla vzal uznávaný architekt z Borského Mikuláša Fridrich Weinwurm. Ten nemal na konte žiadne spoločenské stavby či rodinné vily.

Jeho tvorbu zaznamenal program Bývanie pre každého, vďaka ktorému v Bratislave stoja moderné obytné súbory ako je Unitas a Nová doba, ktoré boli vybudované pre sociálne slabšie vrstvy.

Vybudoval modernú tvár Bratislavy a režim sa mu odmenil väzením. Ohromujúci príbeh Friedricha Weinwurma, ktorý zmizol bez stopy

Keďže bol Weinwurm židovského pôvodu, v roku 1939 musel ateliér zatvoriť. Krámarové kroky tak viedli do stavebnej spoločnosti Tatra, kde pracoval jeden rok.

Odvaha a smelé plány mu nikdy nechýbali. Rozhodol sa splniť si sen a v roku 1942 si v spolupráci so Štefanom Lukačovičom založili vlastný architektonický ateliér.

Kramárovým prvým veľkým dielom bola budova Štátnej banky a Divadla P.O. Hviezdoslava v Bratislave. S realizáciou stavby začali v roku 1942 a o rok nato pracovali na návrhoch pre budovu Štátnej banky, ktorá mala svoje sídlo v Trenčíne.

Najviac sa im však darilo v druhej polovici 40. rokov. V tom období navrhli viaceré významné budovy, ako Fond Národnej obnovy, komplex Zboru národnej bezpečnosti, Povereníctvo lesov či Hlavnú poštu v Trnave.

V roku 1946 pracoval aj na Poštovom paláci v hlavnom meste. „Ale ešte stále v najlepšom období funkcionalizmu. Po prvej svetovej vojne sa svet zmenil: ženy si odstrihli dlhé sukne, z ulíc zmizli drožky a nahradili ich autá, zmenil sa životný štýl. A s ním aj architektúra. Zrazu sa nenosili žiadne ozdoby, žiadne ornamenty, prvoradá bola funkčnosť. A Poštový palác pri „pyramíde“, Slovenskom rozhlase, je toho dokonalou ukážkou,“ cituje architektku Janku Krivošovú týždenník Plus 7 dní.

Po druhej svetovej vojne sa Eugen vybral naspäť do školy. Tentokrát nešiel študovať, stal sa z neho najmladší profesor na Fakulte architektúry SVTŠ v Bratislave.

Zbor národnej bezpečnosti
zdroj: asb.sk

Naprojektoval väznicu, napokon v nej skončil

Ako 33-ročný získal najžiadanejšiu katedru a na konte mal viaceré významné stavby. To sa však nezaobišlo bez závisti kolegov. Vraví sa, že aj možno tá prispela k tomu, že mlyn komunistickej justície mlel preňho prirýchlo a veľmi kruto. Bol jednoduchým terčom, keďže išlo o muža s názorom a k tomu syna evanjelického farára.

„Ako 36-ročný dostal štrnásť rokov. Lenže tým sa to neskončilo, čoskoro zavreli aj moju mamu a my, tri deti, sme zostali samy. Pozatvárali aj ďalších členov našej rodiny, takže nakoniec bolo obdobie, keď sme mali v base sedem rodinných príslušníkov a šesť bezprizorných detí si rozobral zvyšok rodiny,“ spomína pre Plus 7 dní Zina Mihalčiková, architektova dcéra. 

Pred rokmi na budove pracoval, neskôr ho po chodbe viedli ako väzňa. Mal zaviazané oči, napriek tomu vedel, kde sa nachádza. „Nemali sme teraz zabočiť doľava?“ spýtal sa Kramár dozorcu. Dozorca stíchol a ostal v poriadnom šoku. Avšak on ani zďaleka netušil, že za brány väzenia vedie projektanta budovy.

Zbor národnej bezpečnosti
zdroj: register-architektury.sk

„Pri vyšetrovaní na ŠtB mi kládli za vinu, že som vedel o takých tajnostiach, ktoré sa týkali novej veľkej budovy bezpečnosti na Račianskej ulici. Áno, vedel som, kde je kriminálka, kde cely. Pokúšali sa na mne vytĺkať, odkiaľ to viem. Prekvapil som ich: Veď som to projektoval ja, tak musím vedieť, kde čo je. Ani ďalšie pokusy eštebákov im nevyšli po tomto výsmechu,“ píše vo svojej vlastnej knihe Poézia a galeje. Tá uzrela svetlo sveta vyše dvadsať rokov po jeho smrti. 

Paradox za paradoxom. Jeho životná cesta nebola ani zďaleka prechádzka ružovou záhradou. V čase, keď ho zavreli, jeho rodina dokonca prišla o dom v Bratislave.

Premenili ho na týždenné jasle pre deti komunistických papalášov,“ hovorí pre Plus 7 dní Kramárová dcéra. V 60. rokoch ho nakoniec znova získali. 

Tvoril aj ako väzeň, neskôr skončil v metropole východu

Zo Slovenska ho neskôr presunuli do väzenia v Prahe. Tam nebolo jediným z uväznených architektov. To sa veľmi hodilo ich nadriadeným. Hneď im dali prácu, boli poverený pracovať na Kláštore saleziánok a mali ho prestavať na reprezentačný objekt pre stranu a vládu. 

Po dlhých rokoch za bránami väznice mu odporučili, aby sa do Bratislavy nevrátil. Presťahoval sa do metropoly východu, Košíc. Tam sa zamestnal v Stavoprojekte.

Jeho meno dodnes figuruje na košických stavbách ako Slovenská sporiteľňa či rôzne administratívne budovy. Ruku k dielu priložil aj k stavbám v Tatrách. Na svedomí tam má Areál snov a dnešný hotel FIS.

hotel FIS
zdroj: register-architektury.sk

„Keby Eugena Kramára nechali tvoriť, nielenže by sme na Slovensku mali veľa ďalších pekných stavieb, ale bol by vychoval mnohých dobrých architektov,“ hovorí pre týždenník Plus 7 dní Janka Krivošová. 

Zdroje: plus7dni.sk, asb.sk, snn.sk, osobnosti.sk

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech