Ohavnú zrúcaninu v centre Košíc zmenili architekti na nepoznanie

Veronika Bartošová / 7. decembra 2018 / Architektúra

zdroj: Ján Krcho
  • Meš­tian­sky dom v cen­tre Ko­šíc po re­kon­štruk­cii slúži ako kon­fe­renčné a spo­lo­čen­ské cen­trum mlá­dež­níc­kej or­ga­ni­zá­cie Re­for­mo­va­nej cir­kvi, kto­rého sú­čas­ťou je prí­le­ži­tostné uby­to­va­nie
  • Ján Kr­cho sa na pro­jekte po­die­ľal už vo fáze pa­miat­ko­vého vý­skumu, svoje po­znatky ná­sledne pre­nie­sol do pro­cesu ná­vrhu a re­a­li­zá­cie
Podľa článku od au­tora Mar­tina Ťažká, Ar­chinfo.sk, au­tori pro­jektu: Dr. Ing. arch. Ján Kr­cho, Ing. Gab­riel Bo­že­ník, INg. arch. Zu­zana W. Sen­te­lik, Spo­lu­práca: An­drás Fé­le­gy­házi (in­te­riér)

Vý­cho­dis­kom pa­miat­ko­vej ob­novy bolo za­cho­va­nie všet­kých vrs­tiev, uzat­vo­re­ných po­sled­nou ur­ču­jú­cou kla­si­cis­tic­kou pre­stav­bou, vrá­tane ne­skor­ších hod­not­ných do­pl­n­kov.

Ohra­dený dom Pri Mik­lu­šo­vej väz­nici 3 v Ko­ši­ciach

Dom s ad­re­sou Pri Mik­lu­šo­vej väz­nici 3 je sú­čas­ťou naj­star­šieho stre­do­ve­kého jadra Ko­šíc, si­tu­ovaný na krát­kej ulici ve­dú­cej ku kos­tolu kal­ví­nov a ku zná­mej Mik­lu­šo­vej väz­nici. Vy­soké múry, ktoré pô­vodne ohra­dzo­vali par­celu s do­mom na pô­do­ryse v tvare „L“, mu dali cha­rak­ter uzat­vo­re­nej pev­nostne pô­so­bia­cej jed­notky, so ži­vo­tom odo­hrá­va­jú­cim sa na vnú­tor­nom dvore. V roku 1981 zís­kal ob­jekt aj sta­tus ná­rod­nej kul­túr­nej pa­miatky, čo bol fakt, ktorý zá­sadne ovplyv­nil aj jeho dlho pri­pra­vo­vanú kom­plexnú ob­novu.

Pro­jek­to­va­niu mu­sel pred­chá­dzať ar­chi­tek­to­nicko-his­to­rický vý­skum domu, aby sa ozrej­mili a pevne de­fi­no­vali jeho kon­štruk­cie a ich pa­miat­kové hod­noty. Vý­skum­ní­kom Já­novi Kr­chovi a jeho spo­lu­pra­cov­níčke Zu­zane Sen­te­lí­ko­vej sa po­da­rilo iden­ti­fi­ko­vať až se­dem vý­vo­jo­vých ar­chi­tek­to­nicko-sta­veb­ných his­to­ric­kých fáz od po­lo­vice 14. až do za­čiatku 20. sto­ro­čia. Ob­ja­vili časti pô­vod­ného mo­nu­men­tál­neho go­tic­kého por­tálu na po­merne ma­lej – iba tro­j­o­so­vej hlav­nej fa­sáde domu, ktorý ju veľ­ko­ryso a re­pre­zen­ta­tívne ot­vá­ral, na­priek cel­ko­vej uzav­re­tosti domu na par­cele ohra­de­nej múrmi. Dô­le­žitá kla­si­cis­tická štý­lová etapa okolo roku 1822 zjed­no­tila ar­chi­tek­to­nickú po­dobu domu do pod­nes za­cho­va­nej po­doby. Re­štau­rá­tor­ským vý­sku­mom sa po­da­rilo iden­ti­fi­ko­vať via­cero vrs­tiev de­ko­ra­tív­nej vý­maľby in­te­ri­éru hlav­ného aj vý­chod­ného krídla z doby pr­vej aj dru­hej po­lo­vice 19. sto­ro­čia, ktoré sa sčasti re­štau­ro­vali sú­bežne so sta­veb­nou ob­no­vou.

Ob­novu ar­chi­tekti pro­jek­to­vali od roku 2009, vtedy pre­behli aj vý­skumy a až ne­skôr sa pri­stú­pilo ku re­a­li­zá­cii stavby od zimy v roku 2016. Dom bol v de­z­olát­nom sta­vebno-tech­nic­kom stave s čias­toč­nými sta­tic­kými po­ru­chami krí­del, dl­ho­dobo ne­u­dr­žia­vaný a ne­obý­vaný. Pre­došlé zá­sahy po­čas 20. sto­ro­čia mu ne­po­mohli, na­opak zhor­šili jeho stav (ok­rem ob­no­ve­nej stre­chy, ktorá ob­jekt chrá­nila pred ďal­ším po­ško­de­ním).

Na­stala tu z hľa­diska za­cho­va­nia pa­miat­ko­vých hod­nôt ide­álna si­tu­ácia, kedy sa ar­chi­tek­to­nic­kej a sta­veb­nej ob­nove sta­rého ob­jektu s množ­stvom vý­vo­jo­vých fáz ve­no­val vý­skum­ník a ar­chi­tekt v jed­nej osobe Ján Kr­cho, k pa­miat­ko­vej sub­stan­cii veľmi cit­livý ar­chi­tekt. Tým, že dô­kladne spoz­nal dom, jeho his­to­rické kon­štruk­cie a prvky, mal k nim pri­ro­dzený re­špekt. Na dom na­hlia­dal ako na zlo­žitú skla­dačku prv­kov, kde bolo po­trebné vy­tiah­nuť to dô­le­žité a ur­ču­júce s ak­cep­to­va­ním všet­kých hod­not­ných kon­štruk­cií z rôz­nych ča­so­vých ob­dobí, uzat­vo­re­nými po­sled­nou ur­ču­jú­cou kla­si­cis­tic­kou pre­stav­bou, a o do­pl­ne­nie sta­rého no­vým v ne­vy­hnut­nej miere. Šlo skôr o na­chá­dza­nie a re­špek­to­va­nie, snahu za­cho­vá­vať,  po­sta­rať sa a vhodne do­pl­niť, ako domu vtla­čiť novú po­dobu pre­pi­so­va­ním, na­hrá­dza­ním či pre­krý­va­ním, či do­da­toč­ným zväč­šo­va­ním ka­pa­city domu (ako je časté pri ob­nove pa­mia­tok ako in­ves­tí­cií, ktoré sa mu­sia rýchlo vrá­tiť). Zá­mer ar­chi­tekta by však ne­vy­šiel, keby mu ne­vy­chá­dzal v ús­trety vlast­ník, in­ves­tor – kal­vín­ska cir­kevná obec, ktorá pre ob­jekt ur­čila vhodné kul­túrno-spo­lo­čen­ské vy­uži­tie s prí­le­ži­tost­ným apart­má­no­vým bý­va­ním.

Vy­ko­na­nou ob­no­vou sa po­da­rilo nájsť his­to­rickú po­dobu fa­sády, pred­tým „sle­pej a hlu­chej“ s opäť pre­zen­to­va­ným a re­kon­štru­ova­ným go­tic­kým por­tá­lom a nájsť aj star­šiu lo­giku čle­ne­nia dvo­ro­vých fa­sád s dvo­ro­vými ko­vo­vými pav­la­čami. Za­cho­vala sa cel­ková hmo­tová a ob­je­mová kom­po­zí­cia krí­del (ku kto­rým nič ne­pri­budlo), aj star­šia pries­to­rová hie­rar­chia pries­to­rov domu s re­pre­zen­tač­nými väč­šími miest­nos­ťami orien­to­va­nými do hlav­nej fa­sády a funkč­nosť hlav­ného scho­diska ako hlav­ného prí­stupu na po­scho­die. Dvor zo­stal ot­vo­rený a opat­rený no­vou dlaž­bou bez po­treby jeho do­da­toč­ného za­stre­šo­va­nia, čím dom stále pri­ro­dzene „dý­cha“. Do­pl­ne­nie o nové mo­derné prvky in­te­ri­éru pô­sobí ako triezve a jed­no­uché. Ide o u nás možno aj ne­zvy­čajný prí­stup ar­chi­tekta a vý­skum­níka zá­ro­veň ku ob­nove sta­rej pa­miat­kovo chrá­ne­nej sub­stan­cii domu, ktorý tu za­ne­chal svoju ne­ná­silnú a re­špek­tu­júcu vý­ra­zovú stopu.

Text: Zu­zana La­bu­dová

Viac fo­tiek si po­zri v na­šej ga­lé­rii

Zdroj: Ar­chinfo.sk
Pridať komentár (0)