Otázky a odpovede: Matovičov Veľký tresk je skôr veľký trest, vraví odborník. Reforma priškrtí biznis a dvihne ceny

  • Minister financií Igor Matovič plánuje daňovo odvodovú reformu, ktorej návrh už stihol vyvolať vlnu paniky a nevôle
  • Základnými piliermi daňovej a odvodovej reformy budú férové dane, jedna daň a jeden odvod, ako aj 200 eur mesačne na dieťa
  • Čo je v návrhu reformy a ako to zasiahne životy náš všetkých si prečítaš v otázkach a odpovediach
Matovič peniaze
TASR/Unsplash, Dano Veselský, Omid Armin
  • Minister financií Igor Matovič plánuje daňovo odvodovú reformu, ktorej návrh už stihol vyvolať vlnu paniky a nevôle
  • Základnými piliermi daňovej a odvodovej reformy budú férové dane, jedna daň a jeden odvod, ako aj 200 eur mesačne na dieťa
  • Čo je v návrhu reformy a ako to zasiahne životy náš všetkých si prečítaš v otázkach a odpovediach

Minister financií Igor Matovič plánuje daňovo odvodovú reformu, ktorej návrh už stihol vyvolať vlnu paniky a nevôle. Matovič ešte konkrétne detaily reformy neprestavil, známe sú len niektoré body, ktoré ale nie sú podrobnejšie vysvetlené.

Základnými piliermi daňovej a odvodovej reformy budú férové dane, jedna daň a jeden odvod, ako aj 200 eur mesačne na dieťa. Uviedol to na tlačovej besede minister financií SR Igor Matovič (OĽANO). Reforma bude podľa jeho slov „výrazne prorodinná“.

Vláda má na krku problém. „Neviditeľnú“ Milanovú obviňujú za zákulisné intrigy, mala obísť zákon pri výbere riaditeľa

Podľa Matoviča budú podrobnosti o daňovej a odvodovej reforme známe o niekoľko týždňov, pravdepodobne o dva.

Denník E sa dostal k pripravovanému náčrtu reformy. Pravdivosť tohto dokumentu médiu potvrdili viaceré zdroje z prostredia ministerstva financií. Čo je v návrhu reformy a ako to zasiahne životy náš všetkých si prečítaš v otázkach a odpovediach.

matovič
zdroj: TASR/Dano Veselský

Kto pripravuje daňovú a odvodovú reformu a kedy vstúpi do platnosti?

Reformu pripravuje ministerstvo financií. Matovič uviedol, že sa o reforme diskutuje už od minulého leta. Niektoré zmeny už avizoval aj Eduard Heger ešte ako minister financií, nikdy však neprezradil konkrétne detaily.

Ak všetko pôjde podľa plánu, vstúpiť do platnosti by mala budúci rok.

Z čoho bude reforma financovaná?

Matovič vyčíslil náklady reformy na asi 2,5 miliardy eur, financie sa majú získať z viacerých zdrojov, v konečnom dôsledku bude reforma deficitná. „Určite to bude viaczdrojové financovanie. Zároveň počítame s tým, že celkový výsledok (reformy) bude deficitný. Chceme prispieť niekoľkými sto miliónmi do tejto reformy s tým, že to budeme brať ako podporu dobrej veci, podporu prorodinnej politiky,“ dodal Matovič.

Minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak v štvrtok v relácii Braňa Závodského na rádiu Expres uviedol, že reforma bude deficitná iba prvé roky jej fungovania. Presné detaily však nepozná ani on.

Zvýši sa naozaj DPH na 25%?

Náčrt reformy, ktorý má k dispozícií Denník E naozaj pracuje so zvýšením DPH na úroveň 25 % z dnešných 20 %.

Minister financií Igor Matovič viackrát poprel, že by sa mala DPH zvýšiť práve na túto úroveň. „Je pravda, že kolega S úmyselne pustil do obehu blud o 25% DPH. Asi si myslel, že sa mu takto dramatické navýšenie pomoci rodinám podarí zastaviť,“ napísal Matovič na sociálnej sieti. Matovič viackrát uviedol, že za týmto tvrdením stojí koaličný partner.

peniaze, eurá, ekonomika
zdroj: Pexels/ Pixabay

Nepoprel však, že DPH chce naozaj zvýšiť na nejakú inú úroveň. Napríklad DPH môže stúpnuť na úroveň 21 %. Denník E tiež uvádza, že by sa mali zrušiť znížené sadzby DPH na ubytovanie, knihy a dennú tlač. Znížené sadzby k potravinám a liekom by mali ostať. Matovič sa k týmto podrobnostiam zatiaľ  nevyjadril.

Čo by znamenalo zvýšenie DPH na 25%?

Zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) na 25 % by mohlo zvýšiť ceny tovarov a služieb o viac než 2,5 %. Pre TASR to odhadla analytička FinGo.sk Lenka Buchláková. Najviac by tým utrpeli nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ktoré už teraz majú problém so splácaním svojich základných finančných záväzkov.

Ako pre TASR doplnila analytička 365.bank Jana Glasová, akékoľvek zvyšovanie daní v čase ekonomickej krízy je nevhodným riešením, pretože odčerpáva zisky podnikateľom a disponibilné príjmy obyvateľom, ktorí sú už beztak zasiahnutí krízou.

Ako by sa to dotklo sektora gastronómie?

Sektor gastronómie a cestovného ruchu požaduje pravý opak, a to zníženie DPH na ich služby a produkty. K zníženiu DPH pre toto odvetvie pristúpili mnohé európske krajiny. „Napríklad v Bulharsku ich pre pandémiu znížili z 20 na 9 %. Česká republika ich mala na úrovni 15 %, pre ochorenie COVID-19 ich znížili na 10 %,“ vymenovala Buchláková a dodala, že aj v Rakúsku dane znižovali z 10 na 5 %. Na Slovensku boli aj sú na úrovni 20 %.

„Práve zníženie sadzby by zvýšilo konkurencieschopnosť a opätovný príliv zákazníkov do reštaurácií, jej zvýšenie prinesie presný opak,“ dodala Buchláková.

zdroj: Unsplash/Louis Hansel

Má Slovensko jednu z najvyšších DPH v Európskej únii?

Nie, ide o hoax, na ktorý upozorňuje aj Polícia SR na svojom Facebooku. Každá krajina EÚ má štandardnú (základnú) sadzbu, ktorá sa uplatňuje na dodávky väčšiny tovarov a služieb. Táto sadzba nemôže byť nižšia ako 15 %. Znížená sadzba nesmie byť nižšia ako 5%.

Podľa Európskej únie v súčasnosti majú rovnakú sadzbu DPH ako Slovensko (20%) ďalšie štyri krajiny, a to Rakúsko, Francúzsko, Estónsko a Bulharsko.

Ďalších 5 krajín má menšiu sadzbu, a to Cyprus (19%), Nemecko (19%), Luxembursko (17%), Malta (18%) a Rumunsko (19%).

Ostatné členské štáty majú vyššiu DPH ako Slovensko. Najviac má Maďarsko (27%), ktoré tiež pri zavádzaní zažívalo vlnu nevôle a protestov. Ďalej zhodne po 25% majú Švédsko, Chorvátsko a Dánsko.

Členský štát

Kód krajiny

Štandardná sadzba

Znížená sadzba

Rakúsko

AT

20

10 / 13

Belgicko

BE

21

6 / 12

Bulharsko

BG

20

9

Cyprus

CY

19

5 / 9

Česko

CZ

21

10 / 15

Nemecko2.

DE

19

7

Dánsko

DK

25

Estónsko

EE

20

9

Grécko

EL

24

6 / 13

Španielsko

ES

21

10

Fínsko

FI

24

10 / 14

Francúzsko

FR

20

5,5 / 10

Chorvátsko

HR

25

5 / 13

Maďarsko

HU

27

5 / 18

Írsko

IE

23

9 / 13,5

Taliansko

IT

22

5 / 10

Litva

LT

21

5 / 9

Luxembursko

LU

17

8

Lotyšsko

LV

21

12 / 5

Malta

MT

18

5 / 7

Holandsko

NL

21

9

Poľsko

PL

23

5 / 8

Portugalsko

PT

23

6 / 13

Rumunsko

RO

19

5 / 9

Švédsko

SE

25

6 / 12

Slovinsko

SI

22

9,5

Slovensko

SK

20

10

Nájde Matovič pre zvyšovanie DPH podporu v parlamente?  

To záleží na akú úroveň sa bude zvyšovať. Strany SaS a Za ľudí už avizovali, že zvýšenie na 25% úroveň nepodporí. Strana SaS je dokonca proti akémukoľvek zvyšovaniu, informuje SITA. „DPH sa musí preniesť do cien, budeme to platiť my všetci,“ tvrdí poslanec Viskupič za SaS. Poslanec tiež upozorňuje na to, že by sa znížila konkurencieschopnosť slovenských obchodníkov voči zahraničiu. „Zvýšil by sa tiež záujem firiem vyhýbať sa plateniu DPH, rástla by sivá ekonomika,“ zdôraznil Viskupič.

V konečnom dôsledku by sa tak podľa neho výber DPH na Slovensku mohol znížiť. V súčasnosti sa pritom podľa neho výber DPH vyvíja pozitívne. „Keď niečo funguje, nemeňme to,“ povedal. 

Matovič na tlačovej konferencii už avizoval, že sa bude uchádzať aj o podporu opozície.

zdroj: Unsplash/Tim Van Der Kuip

Ako sa reforma dotkne odvodového zaťaženia?

Podľa Denníka E by sa mali odvody a dane vypočítať zo superhrubej mdzy. Bude ich platiť len zamestnanec a nie zamestnávateľ. Zároveň sa jednoduchší na jeden odvod, v ktorom by malo byť zahrnuté sociálne a zdravotné poistné. Ten by mal byť vo výške 25% zo superhrubej mzdy. Zároveň sa zrušia odvodové výnimky.

Matovič potvrdil, že chce zjednodušenie daňovo-odvodového systému tak, aby v prípade zamestnaneckého pomeru bola z ceny práce odpočítateľná len jedna daň a jeden odvod. V súčasnosti zamestnanec odvádza na poistnom 13,40 % z vymeriavacieho základu a 35,20 % odvádza zamestnávateľ.

Za jediné pozitívum reformy označili analytici práve návrh na zrušenie polohrubej mzdy a zavedenie skutočnej hrubej mzdy.

Ako reforma ovplyvní dane z príjmu?

Matovič uviedol, že cieľom reformy sú aj férové dane, čo v praxi znamená, že všetci ľudia budú za rovnakú formu práce pre toho istého zamestnávateľa platiť tie isté dane a odvody.

Vyjadrenia ministra financií o férových daniach sú podľa analytika INESS Radovana Ďuranu zavádzajúce. „Absentuje od rozdielu medzi živnostníkmi a zamestnancami,“ uviedol pre agentúru SITA. Živnostníci ako podnikatelia podľa neho ručia pri podnikaní celým svojím majetkom, kým zamestnanec len do štvornásobku mzdy. Živnostníci podľa analytika tiež nemajú nárok na dovolenku, ani nemajú fixný pracovný čas. Ak podľa neho vláda zhorší podnikateľské prostredie, doplatia na to samotní zamestnanci, ktorým podnikatelia dávajú prácu.

zdroj: unplash/ Christian Dubovan

Podľa informácií Denníka E sa majú zrušiť všetky nezdaniteľné časti základu dane, výnimky, znížené sadzby a úľavy na dani z príjmu fyzických a právnických osôb vrátanie paušálnych výdavkov. To znamená vyšší základ dane, a tím pádom aj väčšiu daň pre množstvo ľudí. Problematické by bolo hlavne zrušenie paušálnych výdavkov.

Čo sú paušálne výdavky?

Živnostníci alebo osoby, ktoré vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť (SZČ) si môžu vybrať spôsob akým budú preukazovať svoje výdavky z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. Môžu si vybrať medzi paušálnymi a skutočnými výdavkami.

Paušálne výdavky sa uplatňujú vo výške 60 % z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (ISZČ). Ich maximálna výška je 20 000 eur. To znamená, že živnostník alebo SZČO si môžu zo svojich príjmov uplatniť výdavky vo výške 60 % zo všetkých príjmov z podnikania. Výrazne sa tak znižuje základ dane, a tým aj daň.

Mnoho živnostníkov si vyberá paušálne výdavky, pretože ich skutočné výdavky sú veľmi nízke, napríklad pri administratívnych pracovníkoch alebo architektoch, ktorí na svoju prácu nepotrebujú drahé stroje. Paušálne výdavky im tak na dani z príjmov ušetria stovky eur. Navyše, pri paušálnych výdavkoch nemusia viesť evidenciu výdavkov, stačí evidencia o zásobách, pohľadávkach a príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane.

Aké dôsledky bude mať ich zrušenie?

Úplné zrušenie paušálnych výdavkov by prudko zvýšilo daňovú aj administratívnu záťaž väčšiny živnostníkov či všetkých autorov. Upozorňuje na to riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Peter Goliaš. Ako ďalej uviedol pre agentúru SITA, skokové veľké zmeny, ktoré môžu ohroziť životnú úroveň ľudí, nie sú správne. Ak aj sú opodstatnené, podľa Goliaša je lepšie ich rozvrhnúť na dlhšie obdobie, aby ľudia mali čas sa na ne pripraviť.

„Navyše zrušením paušálnych výdavkov stúpne administratívna záťaž pri účtovaní výdavkov. Dôsledkom môže byť nárast sivej ekonomiky kvôli účtovaniu fiktívnych nákladov či zatajovaniu príjmov,“ dodal riaditeľ INEKO.

Zvárač
zdroj: Unsplash/Maxime Agnelli

Expert na dane a odvody Jozef Mihál nesúhlasí s tým, že živnostníci majú oproti zamestnancom nižšie zaťaženie daňami a odvodmi. „Možno ten, ktorý využíva 60-percentné paušálne výdavky, pričom skutočné výdavky má takmer nulové, napríklad v niektorých slobodných povolaniach,“ povedal pre agentúru SITA.

Pre remeselníka sú však podľa Mihála 60-percentné paušálne výdavky veľmi blízke tomu, čo by vykázal ako skutočné výdavky. Upozornil na to, že daňové a odvodové zaťaženie tých, ktorí si v daňovom priznaní uplatňujú skutočné výdavky, je na úrovni 40 percent. Daňové a odvodové zaťaženie zamestnanca je pritom podľa Mihála na úrovni 43 až 44 percent. „Je tam len veľmi malý rozdiel,“ tvrdí.

Ako sa reforma dotkne rodinnej politiky?

Vláda chce podľa Igora Matoviča zaviesť príspevok 200 eur na dieťa mesačne až do jeho dospelosti. Príspevok má byť určený len pracujúcim rodičom. Krajniak v relácii Braňa Závodského uviedol, že sa aktuálne rokuje, či by nemal byť príspevok poskytovaní aj počas štúdia dieťaťa na vysokej škole.

Riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky František Palko si myslí, že robiť sociálnu politiku cez dane a odvody je veľmi nešťastný spôsob ako riešiť sociálne ciele. Uviedol to rozhovore pre portál voFinanciách.sk v súvislosti s plánovanou daňovo-odvodovou reformou. Sociálna politika má byť podľa neho adresná, a teda selektívna a jej konkrétne opatrenia sa majú týkať tej skupiny obyvateľstva, ktorej je určená.

„Ak to chceme riešiť cez dane, zapájame do toho všetkých, lebo daňový systém platí všeobecne. Všetci platíme dane, avšak sociálny bonus z tohto zvýšenia dostanú len niektorí občania,“ skonštatoval Palko. Toto je podľa neho takzvaná falošná daňová solidarita a možno hovoriť iba o politickom opatrení.

Čo hovoria na reformu analytici ?

Navrhovaná daňovo-odvodová reforma obsahuje podľa analytika INESS Radovana Ďuranu množstvo negatív a nedostatkov. Inštitút verí, že sa ju podarí vo verejnej diskusii od základov prepracovať tak, aby neutlmovala ekonomickú aktivitu, nezvyšovala plytvanie s verejnými zdrojmi a zadlženie Slovenska, a zároveň adresne pomohla sociálne odkázaným skupinám. 

zdroj: Unsplash/Kelly Sikkema

 

„Zverejnený návrh daňovej reformy obsahuje v názve chybu. Reforma nebude znamenať „Veľký tresk“, ale „Veľký trest“ pre produktívnu časť populácie,“ myslí si Ďurana. Za zásadný nedostatok návrhu považuje to, že cenou za vyššie dávky pre každú rodinu bez ohľadu na jej príjem, má byť vyššie zdanenie ekonomickej aktivity.

„Pod pláštikom daňovej transparentnosti a zdanlivej férovosti bude obmedzená podnikateľská aktivita. Nižšia ekonomická aktivita znamená nižší hospodársky rast, menej investícií, nižšiu tvorbu pracovných miest, pomalší rast miezd,“ konštatuje analytik. Zároveň upozorňuje, že slovenská rodinná politika nepotrebuje megalomanské navyšovanie rodinných prídavkov pre všetkých, ale zavedenie ich adresnosti.

Čo vravia živnostníci?

Slovenský živnostenský zväz (SŽZ) žiada ministra financií Igora Matoviča, aby nespájal zanedbanú rodinnú politiku štátu so systémom daňovo-odvodovej reformy. V otvorenom liste adresovanom šéfovi rezortu financií to uviedol prezident SŽZ Stanislav Čižmárik. Matovič tým podľa neho hľadá marketingové krytie pre zavádzanie nepopulárnych zmien vo výške daní a odvodov. Bývalého premiéra šéf SŽZ súčasne žiada, aby pri komentovaní práce živnostníkov a SZČO vážil slová a nepoužíval hanlivé označenia.

práca
zdroj: Unsplash/Malte Wingen

„Ak živnostníci zajtra odovzdajú svoje živnostenské listy, nepostaví sa tu už žiaden dom, nebudú tu žiadne služby, zastavia sa aj priemyselné a logistické centrá a zaniknú asistenti poslancov. Nevieme, kto zamestná takmer jeden a pol milióna ľudí – živnostníkov a zamestnancov, ktorým živnostníci dávajú prácu,“ zdôraznil Čižmárik.

Ak niektoré práce spĺňajúce znaky závislej práce sú podľa neho v súčasnosti vykonávané inak, riešením je zvýšená a dôsledná kontrola. „Obviňovať živnostníkov a jednoosobové s.r.o., že kvôli nim neprosperujú v našej krajine rodiny, keď vieme, že 99 percent firiem u nás sú firmy malé a viac ako dve tretiny z nich sú firmy rodinné a dávajú prácu rodinám vo svojom meste a obci naznačuje, že ministerstvo financií nepozná realitu slovenského prostredia,“ tvrdí prezident SŽZ.

Zdroje: SITA, TASR, Denník E, Braňo Závodský Naživo, , Finančná správa

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech