Narodil sa na Slovensku, no od útleho veku ho to ťahalo do Číny. Vďaka štúdiu sa do krajiny dostal a učarovala mu natoľko, že sa tam rozhodol presťahovať.

Pavel Dvořák žije v Číne viac ako 10 rokov, má manželku a Slovákom svoj život približuje prostredníctvom Instagramu a videí na YouTube.

• Ako vyzerala jeho svadba
• Prečo miestne deti môžu hrať hry iba 3 hodiny týždenne
• Aký sen sa mu v Ázii splnil
• Aké podivné tradície majú v Číne

Na Slovensku si prežil veľkú časť svojho života. Môžeš porovnať životnú úroveň v Číne a na Slovensku?

Toto je náročné. Tak ako na Slovensku, rozdiely medzi bohatými a chudobnými časťami sú obrovské. Generalizovať a porovnávať sa to nedá, ale sú mestá, ktoré majú vyššiu životnú úroveň, ako mestá na Slovensku, no sú tu aj tie, ktoré ju majú o niečo nižšiu. Rozdiely sú naozaj extrémne.

Ľudia žijúci v bohatých mestách môžu využívať kvalitnejšie služby a celkovo dokážu kvalitnejšie fungovať. To všetko však za cenu obrovského pracovného vypätia. Všetci tu sú unavení a vyčerpaní a akási pracovná hygiena je v Číne na horšej úrovni ako na Slovensku. Ľudia dosť zničení prácou a prebojovať sa v spoločnosti je tu náročnejšie. 

Ale ak si v Číne človek potrebuje niečo vybaviť, ísť sa najesť alebo sa zabaviť, je to jednoduchšie ako na Slovensku.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Pavel Dvořák (@paveldvorak.sk)

V Číne žiješ viac ako 10 rokov. Prečo si sa rozhodol práve pre túto krajinu?

Bol to môj detský sen, do Číny som sa chcel dostať od detstva. Už počas základnej školy ma začali zaujímať filmy Jackieho Chana, páčila sa mi čínska kultúra a neskôr som sa začal učiť čínsky jazyk. Nejak to vo mne rástlo.

Od základnej školy som teda vedel, že chcem ísť do Číny. Minimálne sa tam ísť pozrieť. Po čase sa to však transformovalo a žiť tam mi nepripadalo ako zlý nápad. Nebola to náhoda a ani osud. 

Navštívil si Čínu aj predtým, než si sa do nej natrvalo presťahoval?

Ja som tu bol prvýkrát v roku 2009 v rámci výmenného pobytu. Každý, kto študuje čínsky jazyk, sa sem dostane. Vtedy som bol v Číne rok. Neskôr som sa do krajiny vrátil ešte na Šanghaj Expo, kde som brigádoval. To bolo v roku 2010. Potom som sa musel na rok vrátiť domov, aby som dokončil školu, ale počas toho roku som vedel, že sa do Číny chcem vrátiť. 

V roku 2012 som sa teda vrátil, no pôvodne som sem nešiel s cieľom presťahovať sa. Prišiel som v rámci zájazdu, mal som aj letenku naspäť. Keď už som tu však bol, povedal som si, že do lietadla nesadnem a ostanem tu. Bolo to spontánne.

Mal si konkrétne plány, ktoré si chcel naplniť?

Ostal som tam spontánne, takže nie. Zavolal som svojej známej, že som v krajine. Chcel som ju pozdraviť a ona sa ma opýtala, či ju prídem navštíviť. Povedal som jej, že musím ísť na lietadlo. Ostala dosť prekvapená, že chcem ísť domov. Bolo to preto, lebo som jej stále hovoril, že chcem v Číne ostať.

Nevedel som jej na to odpovedať, tak som jej povedal, že v krajine nemám prácu, poriadne víza, peniaze a ubytovanie. Povedala, že na nejaký čas môžem ostať u nej na gauči. Veď ak si nájdem prácu, zarobím si peniaze a vybavím víza. Tak som si povedal, že okej, prečo nie.

Mesiac som fungoval u nej na gauči a snažil som sa nejako prežiť. Potom som išiel do menšieho podnájmu, kde nás bolo asi osem. Nemal som však žiadnu víziu.

Čítaj 10 dní zadarmo PREMIUM články

---

Čítať zadarmo

Prihlásiť sa