Podi­vu­hod­ný život Lar­ry­ho Page-a, zakla­da­te­ľa Goog­le

Filip Mosnár / 18. marca 2016 / Lifehacking

Lar­ry Page je pova­žo­va­ný za jed­né­ho z naj­moc­nej­ších ľudí na sve­te. Tichý počí­ta­čo­vý mág je co-foun­der spo­loč­nos­ti Goog­le a aktu­ál­ne je CEO spo­loč­nos­ti Alp­ha­bet. Ako dosia­hol toto všet­ko? Tu je jeho prí­beh.

Lar­ry sa naro­dil 26 mar­ca 1973 uči­te­ľom infor­mač­ných tech­no­ló­gii z Michi­gan­skej štát­nej uni­ver­zi­ty. Ich domác­nosť bola plná počí­ta­čov, maga­zí­nov o tech­no­ló­giách a podob­ne, tak­že mla­dý Lar­ry vyras­tal v pro­stre­dí, kto­ré veľ­mi sil­ne určo­va­lo sme­ro­va­nie jeho živo­ta.

larry a noviny

Rodi­čia ho zapí­sa­li na Mon­tes­so­ri. Zná­ma je pre jej prog­ra­my kto­ré pomá­ha­jú v roz­vo­ji kre­a­ti­vi­ty a nezá­vis­los­ti, ako hovo­rí Page, ten­to tré­ning nedo­dr­žia­va­nia pra­vi­diel a poriad­kov, spo­lu s prí­stu­pom roz­vo­ja seba­mo­ti­vá­cie a neus­tá­le­ho pýta­nia sa samé­ho seba, čo sa deje vo sve­te, do znač­nej mie­ry ovplyv­ňo­va­li jeho posto­je a prá­cu. Je zau­jí­ma­vé si všim­núť, že rov­na­ký postoj k “boju pro­ti pra­vid­lám a poriad­kom”, sa v nás sna­žil vzbu­diť aj Ste­ve Jobs, ale aj Arnold Sch­war­ze­ne­ger, aby sme uvied­li prí­klad aj z úpl­ne iné­ho súd­ka.

Keby ťa však nepre­sved­či­li títo tra­ja, tak Mon­tes­so­ri prog­ra­mom si pre­šiel aj ďal­ší spo­lu­za­kla­da­teľ Goog­le, Ser­gey Brin, ale aj CEO spo­loč­nos­ti Ama­zon, Jeff Bez­os. Nebu­de to náho­da, že všet­ky tie­to úspeš­né osob­nos­ti zastá­va­jú ten istý názor. Odlíš sa. Think dif­fe­rent.

jeff a lary

Vo svo­jich dva­nás­tich rokoch, si pre­čí­tal bio­gra­fiu úžas­né­ho vyná­lez­cu, kto­rý zomrel v dlhoch a chu­do­be, napriek tomu, čo všet­ko pri­nie­sol ľud­stvu. Niko­la Tes­la, jeho odkaz a jeho život­ný prí­beh necha­li mla­dé­ho chlap­ca v slzách. Inšpi­ro­val ho ale k tomu, aby si uve­do­mil, že nesta­čí len tvo­riť úžas­né veci, tre­ba ich vedieť aj správ­ne “pre­dať”. “Musí­te ich dostať do sve­ta, musí­te donú­tiť ľudí, aby ich pou­ží­va­li, aby mali neja­ký význam.” Hovo­rí Page.

Prí­beh a bio­gra­fia vyná­lez­cu Niko­la Tes­la, zaží­va v posled­nej dobe veľ­ký úspech, urči­te sa ti opla­tí pre­čí­tať si jeho život­ný prí­beh, je to nesmier­ne inšpi­ra­tív­ne číta­nie.

tesla

Počas svoj­ho štu­dent­ské­ho živo­ta na Michi­gan­skej uni­ver­zi­te, sa Lar­ry zaobe­ral budúc­nos­ťou pre­pra­vy, čo je témou, kto­rá ho fas­ci­nu­je do dneš­ných dní. Pri­dal sa k tímu, kto­ré­ho pro­jek­tom bolo solár­ne pohá­ňa­né auto. Pod­nie­til uni­ver­zi­tu k vytvo­re­niu rých­le­ho jad­no­ko­ľaj­ni­co­vé­ho, osob­né­ho tran­zit­né­ho sys­té­mu, kto­rý fun­go­val medzi fakul­ta­mi na Michi­ga­ne. Dneš­ná dcér­ska spo­loč­nosť Alp­ha­bet pra­cu­je na self dri­ving auto­mo­bi­loch a dáta­mi ria­de­ných tran­s­port­ných sys­té­moch, pre Side­walk Labs.

michigan

Po matu­ri­te si to Lar­ry namie­ril na Stan­ford pre svo­je PhD. Tam sa stal blíz­kym pria­te­ľom so Ser­ge­y­om Bri­nom, kto­ré­ho sme spo­mí­na­li už vyš­šie. Našťas­tie sa Page pre­bu­dil zo svoj­ho sní­va­nia o tom, či sa dá stia­huť celý web a začal sa veno­vať prá­ci, pri kto­rej rie­šil, či by sa dali ran­ko­vať strán­ky pod­ľa ich inbound lin­kov, namies­to toho, aby boli ran­ko­va­né pod­ľa toho, koľ­ko­krát obsa­hu­jú vyhľa­dá­va­né slo­vo. Pri­jal pomoc od Ser­ge­ya a zača­li pra­co­vať na vyhľa­dá­va­com zaria­de­ní, kto­ré nazva­li Back­Rub.

V roku 1997 regis­tro­va­li domé­nu Google.com, s cie­ľom zor­ga­ni­zo­vať sve­to­vé infor­má­cie. Rok na to už vytvo­ri­li prvý Goog­le Dood­le, aby dali všet­kým vedieť, že sú mimo spo­loč­nos­ti, keď­že sa oba­ja zúčast­ni­li fes­ti­va­lu Bur­ning­Man, kto­rý pre­bie­ha v Nevad­skej púš­ti. A je to fes­ti­val, kto­rý roz­hod­ne sto­jí za to.

doodle

Page sa vyjad­ril, že jeho strán­kou sú big-pic­tu­re ide­as, manaž­men­tu sa vyhý­ba, nakoľ­ko sa nerád zaobe­rá ľuď­mi. Ako lea­der sa sústre­ďu­je na výsled­ky, má pria­zeň pre hyper ambi­ci­óz­ne plá­ny. V dobe, kedy bol prvý­krát CEO, si spí­sal súbor pra­vi­diel, kto­ré ho mali viesť.

Nede­le­guj úlo­hy, sprav sám všet­ko, čo môžeš, aby veci išli rých­lej­šie.

Neza­va­dzaj ak nepri­ná­šaš hod­no­tu, nechaj ľudí, kto­rí pra­cu­jú nech dis­ku­tu­jú medzi sebou, ty si rob svo­ju prá­cu.

Nebuď byrok­rat.

Nápa­dy sú dôle­ži­tej­šie ako vek, len pre­to, že nie­kto robí na pozí­cii juni­or, nezna­me­ná, že si neza­slú­ži rešpekt a spo­lu­prá­cu.

Naj­hor­šia vec, akú môžeš nie­ko­mu spra­viť, je pove­dať mu: “Nie. Koniec.” Ak nie­ko­mu povieš nie, musíš mu pomôcť nájsť rie­še­nie.

page

Omid Kor­des­ta­ni, jeho blíz­ky kole­ga, ho opi­su­je ako zve­da­vé­ho a ambi­ci­oz­né­ho, sústred­né­ho na to, ako zme­niť svet, pomo­cou tech­no­ló­gii. Dodá­va, že sa nebo­jí veľých cie­ľov, ako naprí­klad digi­ta­li­zo­vať kaž­dú kni­hu, kto­rá bola napí­sa­ná, ale­bo zma­po­vať celú pla­né­tu. Gene­rál­nym ria­de­i­te­ľom Goog­le bol až do roku 2001, keď bol do čela spo­loč­nos­ti dosa­de­ný Erik Sch­midt, ako “adult super­vi­si­on”, keď­že zapa­dal ako do spo­loč­nos­ti. Síce sa Page spo­čiat­ku nete­šil, že bol nahra­de­ný, ale časom sa uspo­ko­jil, že sa nemu­sí potý­kať s den­no den­ný­mi mana­žér­sky­mi úlo­ha­mi.

page schmidt

V roku 2007 mal Lar­ry pocit, že trá­vi na mee­tin­goch pri­ve­ľa času, tak sa zba­vil všet­kých asis­ten­tov, ak s ním nie­kto chcel nie­čo pre­vrať, musel ho nájsť. V tom­to obdo­bí sa Lar­ry dosť zapá­jal do vízie a sme­ro­va­nia Goog­le. Vie­dol pre­chod Andro­idu pod Goog­le a Sch­midt o tom neve­del nič, až kým nebo­la pod­pí­sa­ná posled­ná zmlu­va. Pros­te, Lar­ry je kráľ.

larry2

Po desia­tich rokoch, v roku 2011, si pove­dal, že si vez­me titul CEO späť. Pre­or­ga­ni­zo­val naj­vyš­ší manaž­ment spo­loč­nos­ti, do kon­ca roku 2012 spo­loč­nosť ohlá­si­la Goog­le+, vlast­ný note­bo­ok menom Chro­me­bo­ok, Goog­le glass, hyper­rých­ly inter­net Fiber a mno­ho ďal­ších vecí. CEO ostal až do roku 2015, keď sa úpl­ne zme­ni­la štruk­tú­ra spo­loč­nos­ti, odvte­dy je Lar­ry CEO mater­skej Goog­le — spo­loč­nos­ti Alp­ha­bet.

larryrocks

Zdroj: businessinsider.com, zdroj foto­gra­fií: bsinessinsider.com, zdroj titul­nej foto­gra­fie: businessinsider.com

Pridať komentár (0)