Polygloti hovoria aj tridsiatimi jazykmi – čo sa od nich môžeme naučiť?

  • Dokážu plynule hovoriť desiatkami jazykov a bez problémov ich striedať. Keď sa stretnú viacerí, vymieňajú si jazykolamy a prechádzajú z mandarínčiny do ruštiny, nepálčiny, či arabčiny. Bez problémov. Pre bežných ľudí nepredstaviteľné. Aj keď sa hneď nenaučíme päť jazykov, poznatky polyglotov pre nás môžu byť užitočné.
image_1439291123.jpeg
  • Dokážu plynule hovoriť desiatkami jazykov a bez problémov ich striedať. Keď sa stretnú viacerí, vymieňajú si jazykolamy a prechádzajú z mandarínčiny do ruštiny, nepálčiny, či arabčiny. Bez problémov. Pre bežných ľudí nepredstaviteľné. Aj keď sa hneď nenaučíme päť jazykov, poznatky polyglotov pre nás môžu byť užitočné.

Polygloti sú ľudia, ktorí ovládajú viac ako šesť jazykov, väčšinou okolo 12. Hypergloti ich zase dokážu zvládnuť desiatky a v podstate ich horná hranica ani neexistuje. Spodná väčšinou začína okolo šestnástich. Pýtaš sa, ako je niečo podobné vôbec možné? Pôvod ich neuveriteľnej lingvistickej zručnosti doteraz nie je celkom známy, ale zrejme súvisí s Brocovým centrom reči v našom mozgu, poprípade s pamäťou. Niektorí polygloti dokonca zlyhávajú v iných základných motorických či analytických procesoch, sú to však skôr výnimočné prípady. Väčšina týchto ľudí sú úplne normálni jedinci. Akurát si s vami dokážu pokecať na pätnásť rôznych spôsobov, a to často bez mihnutia oka.

 

 

Polygloti popierajú známu tézu o kritickom období. Podľa nej sa jazyk nikdy nenaučíme perfektne, pokiaľ nezačneme v rámci istej vekovej hranice. V dvadsiatke už z nás vraj nikdy nebudú plynulí španielčinári, v tridsiatke už ani angličtinári, a podobne. Prirodzene, polygloti sa nenaučia tridsať či päťdesiat jazykov do tínedžerského veku – je to nemožné. Často sa ich perfektne naučia oveľa neskôr a teda tvrdia, že žiadne kritické obdobie neexistuje.  

 

Jednu vec máme s polyglotmi spoločnú – na naučenie jazyka vždy potrebujeme tie isté schopnosti a predpoklady. Pre začiatok sú to všetky druhy pamäte: medzi inými napríklad procedurálna (svaly, ktoré nám umožnia napodobniť akcent a zvuky), deklaratívna (schopnosť zapamätať si fakty), explicitná (veci, ktoré si vedome pamätáme a vynakladáme na to úsilie, napr. koľko je na svete kontinentov, morí, na akej ulici bývame, ako sa voláme, atď.) a implicitná (podvedomé hmkanie melódie, bicyklovanie, známe úkony a návyky). Učenie cudzích jazykov ako spôsob trénovania mysle môže oddialiť mozgovú deformáciu (napr. demenciu), vylepšiť naše kognitívne schopnosti, či pamäť. Je to jednoducho investícia do budúcnosti.

 

 

Kľúčovým faktorom je motivácia. Pokiaľ nie si vyslovene nútený naučiť sa jazyk, ako napríklad ľudia cestujúci a dlhodobo žijúci na rôznych miestach, vždy si nájdeš výhovorku, alebo rozptýlenie. Vyššia inteligencia môže pri učení pomôcť, ale nie je podmienkou.

 

Ukázalo sa, že pri používaní rôznych jazykov sa správame a myslíme odlišne. Napríklad sa nám mení gestikulácia, mimika, alebo naše celkové vyžarovanie. Keď sa totiž snažíme niekoho napodobniť rečovo, podvedome si privlastníme aj jeho ostatné prejavy. Rôzne jazyky taktiež využívajú iné oblasti úst – niektoré používajú hrdelnejšiu výslovnosť, iné viac pracujú s perami. Dokonca aj výrazy tváre nám môžu pomôcť pri výslovnosti niektorých zvukov, a tak je dôležité pri učení ľudí pozorne sledovať. Nie všetky rozdiely medzi používanými jazykmi sú viditeľné. Výhodou materinského jazyka je, že si pri jeho používaní dokážeme spomenúť na oveľa viac vecí, než keby sme sa snažili si to isté obdobie vybaviť v cudzom jazyku. Na toto prišiel Vladimír Nabokov, keď písal svoju autobiografiu najskôr v angličtine a až potom v ruštine. Ruská verzia obsahovala oveľa viac detailov, faktov a podrobností.

 

V našej oblasti bol známym polyglotom Ján Amos Komenský. Svoju tvorbu sám preložil do pätnástich jazykov. Podľa Wikipédie do zoznamu polyglotov patrí aj Zdeno Chára so znalosťou siedmich jazykov. Zo známych ľudí napríklad Viggo Mortensen hovorí piatimi jazykmi (angličtinou, dánštinou, španielčinou, francúzsky a taliansky) a rozumie ešte aj švédštine a nórštine. V širšom kontexte ide o oveľa vyššie čísla. Ziad Fazat, libanonský polyglot, ovláda až 58 jazykov a drží za to rekord v Guinnessovej knihe rekordov. Sir John Bowring vraj poznal až 200 jazykov a hovoril 100 jazykmi.  

 

 

Ani takto výnimočne obdarení ľudia ale nie sú imúnni voči zabúdaniu. Radia nám jazyky pravidelne opakovať. Preto medzi sebou organizujú workshopy a rôzne stretnutia, kde si spoločne trénujú reči a ich formy/dialekty, aby nezabudli ani na gramatiku, slovnú zásobu, či pragmatickú stránku jazyka. Pri podobných zážitkoch sa vraj nielen trénuje ich lingvistická zručnosť, ale aj chápanie iných ľudí a kultúr. Môžu sa tak stretnúť ľudia zo znepriatelených krajín a napriek tomu sa spolu dokážu porozprávať. Nie nadarmo sa hovorí, že reč dokáže prekonať veľké bariéry a že koľko rečí človek vie, toľko krát je človekom. Môže byť vždy trochu iným človekom – ako chameleón. Presne tak sami seba polygloti opisujú.    

 

Zdroj: BBC 

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá