Pozeral som heterosexuálne porno a chcel mať priateľku ako moji kamaráti. Dúfal som, že sa tak opravím, hovorí Jakub

  • Mnoho ľudí z LGBTI komunity cíti zo strany spoločnosti tlak
  • S coming outom už pomáhajú aj poradenské centrá
Ilustračný obrázok
Ilustračný obrázok, instagram/_jvckob_, flickr/ Jorge Mejía peralta
  • Mnoho ľudí z LGBTI komunity cíti zo strany spoločnosti tlak
  • S coming outom už pomáhajú aj poradenské centrá

Všetci sa označujeme za tolerantných a chápavých. Za tých, ktorí nesúdia. Až do momentu, kým sa nespomenú národnostné menšiny či LGBTI komunita.

V škole, počas občianskej výchovy, mnohým učitelia vštepovali, že rovnoprávnosť je nutným základom spoločnosti a že máme právo na slobodný názor. Že naša sloboda končí tam, kde už ohrozuje práva a slobody iných.

Prečo teda LGBTI komunitu mnohí nedokážeme akceptovať? Predsa práva a slobody iných neohrozuje. Problém očividne nie je v nich, ale v nás.

Chcel som mať priateľku ako moji kamaráti

Za obrovský problém možno považovať fakt, že homofóbne názory šíria aj niektorí politici. V ankete Homofób roka, ktorá je udeľovaná od roku 2012, sa ocitlo hneď niekoľko vysokopostavených verejných činiteľov.

Anti-cenu za rok 2020 vyhrala poslankyňa Anna Záborská, víťazmi ankety sa však v minulosti stali aj Štefan Harabin, Marián Kotleba, Konferencia biskupov Slovenska alebo Štefan Kuffa.

Ak by sa podobné anti-ocenenie rozdávalo aj v radoch bežnej populácie, nestíhali by sa vyrábať ceny. Mnohí si totiž neuvedomujú, že veľa LGBTI ľudí sa so svojou situáciou vyrovnáva len veľmi ťažko.

„Nebudem klamať, jednoduché to nebolo. Mnoho ľudí si myslí, že byť queer človekom je voľba alebo dokonca módny trend. Ale tak to nefunguje. Myslíte si, že by som si sám od seba vybral to, že budem terčom výsmechu a urážok pre menej inteligentných ľudí? Rozhodne nie,“ povedal nám 22-ročný Jakub Pružinský. Dodáva, že s tým veľmi dlhú dobu bojoval a želal si byť ako ostatní heterosexuálni chlapci.

Cítil to tak

Vysvetlil nám, že aj napriek tomu, že nikdy nechcel zapadať ku väčšine, v tomto prípade tomu bolo inak.

„Dokonca som pozeral heterosexuálne porno. Chcel som mať priateľku, ako moji kamaráti. Bozkával som sa s dievčatami a dúfal som, že sa nejakým zázrakom „opravím“. To s odstupom času vnímam ako veľkú chybu a hlúposť. Kebyže viem vrátiť čas, tak to zmením. To, bohužiaľ, nejde a preto budem rád, ak sa ľudia, ktorí si niečím podobným prechádzajú, z mojich chýb poučia,“ opisuje pre Startitup Jakub.

K téme sa prostredníctvom umenia vyjadrila aj uznávaná fotografka Dorota Holubová, ktorá sa zamerala na LGBTI komunitu na Slovensku, odhaľujúc skutočné príbehy jej členov.

Pre projekt s názvom neskrývaná láska sa vyjadrila aj Majka: „Môj coming out nastal pomerne neskoro, v 25 rokoch. Bolo to veľmi náročné krízové obdobie plné pochybností a strachu. Najväčšou oporou mi v tomto období bola moja sestra. Bola dlhú dobu jedinou, ktorej som sa zdôverila s tým, čo prežívam. Neskôr sa okruh ľudí zväčšoval a trvalo niekoľko rokov, kým som túto tému – kto vie a kto nevie, kto tuší a netuší – prestala riešiť. Určite k tomu prispel môj dlhoročný šťastný vzťah.“

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa DOROTA HOLUBOVÁ (@dorota.holub)

Postoje mení osobná skúsenosť

Podobnej tematike sa venuje aj iniciatíva Inakosť. Jej výkonný riaditeľ Martin Macko nám povedal, že miera akceptácie LGBTI ľudí v spoločnosti a miera otvorene žijúcich LGBTI ľudí sú prepojené nádoby.

Výskumy dlhodobo potvrdzujú, že práve osobná skúsenosť mení postoje väčšinovej spoločnosti voči tejto menšine. Keď má niekto medzi svojimi priateľmi, rodinnými príslušníkmi, spolužiakmi či kolegami v práci lesbu alebo geja, tak má k nim ako skupine akceptujúckejší postoj a viac podporuje rovnoprávnosť.“

„U nás stále väčšina ľudí osobne nepozná nikoho z LGBTI komunity. Je to preto, že veľká časť LGBTI ľudí nezverejňuje svoju identitu alebo prípadne o nej vie len úzky okruh ich známych. My sa snažíme komunitu posmeľovať k väčšej otvorenosti a zviditeľnovať ich. Samozrejme, každý a každá musí zvážiť svoju situáciu a rozhodnúť sa podľa seba. Pomôcť môžu aj poradenské centrá ako inPoradňa s návodmi na coming out,“ vysvetľuje Martin Macko.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Iniciatíva Inakosť (@iniciativa.inakost)

Zahryznite si do prsta

Ku LGBTI komunite patrí aj 22-ročný Alex. On sám sa stotožňuje s názorom, že je nutné, aby fakt prijal „daný jedinec a jeho dôležité okolie tvorené rodinou a blízkymi priateľmi“. Opisuje nám tiež to, že zastáva názor, že Slováci sú uponáhľaný národ s určitým zaužívaným stereotypom.

Vníma, že ak ako spoločnosť nájdeme niečo odlišné či vymykajúce sa kontrole, postupujeme zaužívanou metódou. Tou je podľa neho tendencia veriť tomu, čo sa zjaví na prvej strane internetového vyhľadávača a nepresahuje rozsahom dve strany.

Neustále sa niekam ponáhľame, riešime milión vecí a nemáme čas uvažovať nad inými vecami, ktoré sa netýkajú nášho života. Nemôžeme sa potom čudovať tomu, že niektorí inteligentní ľudia dokážu v našej krajine vyjsť von s transparentom: „Dnes homosexuáli a zajtra pedofili…“. Pričom každý človek so základným všeobecným prehľadom vie, že homosexualita nie je radená medzi choroby a vždy tu bola, je a aj bude,“ opisuje pre Startitup Alex.

Nie je to však vždy len o transparentoch, ale aj hanlivých urážkach na verejnosti či sociálnych sieťach. Jakub Pružinský si želá, aby ľudia nesúdili iných na základe toho, koho ľúbia, aj to, aby sa vyhli hanlivým komentárom na adresu queer ľudí.

Startitup PREMIUM logo
Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM
Čítaj ďalej po zakúpení predplatného

(Zrušiť môžeš kedykoľvek)

Zdroj: data.europa.eu

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech