Pre­čo býva­jú múd­ri ľudia zlý­mi pod­ni­ka­teľ­mi

Alexandra Dulaková / 5. novembra 2015 / Tools a produktivita

Inte­li­gen­cia by nikdy nema­la bývať na ško­du, ale ako to už býva, všet­ké­ho veľa pred­sa len ško­diť môže. Reč nie je o takz­va­nom zdra­vom sed­liac­kom roz­ume, kto­rý slú­ži ako kom­pas v kom­pli­ko­va­ný­ch situ­ácia­ch, ale o výni­moč­nej inte­li­gen­cii, kto­rá pos­ti­hu­je men­šie per­cen­to ľudí. Prá­ve oni to vraj v pod­ni­ka­ní ďale­ko nedo­tiah­nu.

 

Prečo? 

Lebo sú lepší než všetci ostatní

A sú si toho vedomí. Možno naozaj vedia robiť lepšie výpočty, odhady, analýzy, dokonca veci aj rýchlejšie a do hĺbky pochopia. Uvedomujú si to už nejakú tú dobu – dajme tomu od školy, v ktorej samozrejme popri ostatných vynikali a v prípade skupinových projektov sa radšej ani nesnažili nechať niečo na ostatných. Lebo oni to vždy urobili najlepšie. Lenže keď neskôr príde na lámanie chleba v dospeláckom živote a projekty, ako napríklad rozbiehanie vlastného biznisu, bude to už celkom iný oriešok.

 

 

Deň má a bude vždy mať len 24 hodín, rovnako ako sa človek vždy bude musieť vyspať, najesť, umyť, oddýchnuť si - odhliadnuc od toho, ako veľmi je múdry. Pokiaľ bude takýto človek aj naďalej presvedčený, že všetko najlepšie urobí sám, doženie sa k absolútnemu vyhoreniu. Nielenže nebude stíhať, ale klesne aj jeho kvalita práce. Na podnikanie jeden jediný človek nestačí, minimálne teda nie na podnikanie vo veľkom štýle. Ak nebude schopný svoje kruhy rozšíriť, nikdy nepostúpi vyššie než na bežnú úroveň. A aj napriek svojej vysokej inteligencii si toto nemusí včas uvedomiť.

 

 

Lebo najlepšími podnikateľmi môžu byť úplní flákači

Pretože v podnikaní nejde vždy len o to, ako veci čo najviac vyšperkovať a premyslieť, ale aj o to, ako čo najlepšie využiť medzery v pravidlách, ako sa čo najmenším množstvom práce dopracovať k čo najlepšiemu výsledku, či ako nadviazať tie správne a najmä vplyvné kontakty. Menej brilantní, no za to úsporne inteligentní ľudia od začiatku vedia, že sa musia obklopiť veľkými mozgami, ktoré budú „špinavú“ prácu robiť za nich a ktorých zároveň budú vedieť dirigovať, poprípade priamo manipulovať tak, aby skákali, ako oni pískajú. A ako už iste všetci vieme, podnikanie ani zďaleka nie je len o poctivých praktikách a bystrom prístupe.

 

Lebo svoje vedomosti neposúvajú ďalej

Sú zvyknutí všetko robiť sami po svojom, bez pomoci a zbytočných rečí. Pri tom všetkom drení im ani nenapadne, aby sa namiesto práce venovali rozdávaniu rozumov a školení, či motivovaní vlastného tímu. Na to, aby boli naozaj úspešní, musia vedieť rozpoznať a rozvíjať talent v iných ľuďoch, nielen sami v sebe.

 

 

Lebo nevedia rozmýšľať jednoducho

Aj keď svetovým gigantom šéfuju inteligentní ľudia, nie je to tým, že by pre všetkých svojich zamestnancov pripravovali komplikované a náročné úlohy. Naopak, naozaj komplikovaným záležitostiam sa v takýchto odboroch venuje len hŕstka ľudí. Pod nimi sa na rôznych stupňoch nachádzajú tisícky „mravcov“, jednoducho ľudí, ktorí majú na starosti jednoduché a repetitívne zadania, pri ktorých sa len ťažko môžu pomýliť. Kľudne môžu byť priemerní, ba dokonca aj hlúpi, ale doručiť balík, poprípade vyprážať hranolky, určite zvládnu. Problém pre múdrych ľudí môže byť fakt, že svoju inteligenciu nebudú vedieť využiť na to, aby vymysleli efektívny, no zároveň veľmi jednoduchý systém fungovania. Robiť veci jednoducho je úplným protikladom ich myslenia, fungovania, filozofie. Možno sa im to dokonca bridí, pretože oni majú na viac, než na jednoduchosť. No ak sa cez tento fakt neprenesú, sami seba brzdia v úspešnosti.

 

Lebo toho môžu príliš veľa stratiť

Nadpriemerne intelignentí ľudia majú veľmi veľa možností, ako profesijne uspieť. O tomto fenoméne sa často hovorí aj ako o zlatých putách, podľa toho, ako nadpriemerne inteligentných a šikovných ľudí drží na uzde a v nerozhodne. Ak sa už raz pustia do rozbiehania vlastného biznisu a opustia preto uspokojivé zamestnanie, poprípade ho len uprednostia, bude musieť stáť za to. Je to iné, ako keď sa niekto s priemernou funkciou a ešte primernejším platom rozhodne chopiť svoju možno jedinú šancu za pačesy, pretože vie, že ak to nespraví, bude do konca života robiť presne tú istú priemernú prácu bez veľkej perspektívy.

 

Práve túto perspektívu nadpriemerne inteligentní ľudia už majú a môžu to vďaka nej ďaleko dotiahnuť. Aby sa jej boli ochotní vzdať, musí to byť pre niečo výnimočné a úspešné. Inak sa im to jednoducho neoplatí. Práve z tohto dôvodu sa do podnikania radšej vôbec nepustia, z čoho vyplýva, že ho ani veľmi ďaleko nedotiahnu. Nemusí byť žiadnym divom, ak to namiesto najlepšieho jednotkára ďaleko dotiahne priemerný trojkár, o ktorom by to nikto nikdy nebol povedal.

 

 

Ich obrovská prednosť ich vo svete podnikania a biznisu môže skôr ťahať k zemi. Ale nemusia zúfať, ešte stále totiž môžu vymyslieť liek na rakovinu, objaviť novú vesmírnu sústavu, či radiť popredným svetovým funkcionárom. Až také zle to predsa len nemajú.  

 

 

Zdroj: Business Insider

Pridať komentár (0)