Pre­ho­vo­ril som a všet­ko stích­lo: Ako sa z oby­čaj­ných ľudí stá­va­jú reč­ní­ci pri­pra­ve­ní moti­vo­vať dav

Martin Halada / 24. augusta 2016 / Lifehacking

Poču­jem svo­je meno, potlesk a potom už len ticho. Trid­sať párov očí poze­rá na mňa a čaká, čo poviem. Teraz nie je čas na strach, ani na hnus­ný hlas v mojej hla­ve, kto­rý hovo­rí, že na to nemám. Som tu len ja a ľudia, kto­rí sú zve­da­ví, čo im poviem.

Na takú­to situ­áciu naozaj nie som zvyk­nu­tý. Veď počas štú­dia som robil pre­zen­tá­ciu len pár­krát. Vlast­ne to ani nebo­la pre­zen­tá­cia. Sta­či­lo pre­tá­čať sním­ky v Power­Po­in­te a čítať text z papie­ra.

Toto slo­ven­ským ško­lám sta­či­lo. Nikto mi nepo­ve­dal, ako neunu­diť poslu­chá­čov, ako pôso­biť pri­ro­dze­ne a seba­ve­do­me ani to, ako efek­tív­ne čle­niť svoj pre­jav. A to napriek tomu, že ak raz budem chcieť zau­jať inves­to­rov, svoj pro­jekt musím pre­zen­to­vať jas­ne a výstiž­ne a roz­prá­vať spô­so­bom, kto­rý ich zauj­me. Bez ohľa­du na to, že kaž­dý pra­cov­ný poho­vor je naj­mä o sym­pa­tiách a schop­nos­ti pre­dať sa. Uči­te­lia sa ma nepý­ta­li na to, či chcem pomôcť zlep­šiť svet. Či chcem zau­jať, pre­sved­čiť a moti­vo­vať dru­hých.

O Slo­vá­koch sa čas­to hovo­rí, že sú skrom­ní. Nie­ke­dy až prí­liš skrom­ní. Že sa nevie­me pre­sa­diť. Ale veď nás to nikto neučí!

Veľ­kí reč­ní­ci

USMC-09611

foto: wiki

Obdi­vo­val som pla­men­ný pre­jav Mar­ti­na Lut­he­ra Kin­ga. Bol som uchvá­te­ný tým, ako ame­ric­kí pre­zi­den­ti doká­žu ovlád­nuť dav. Uša­mi som visel na moti­vač­ných pre­ja­voch tré­ne­rov, kto­rí svo­jich zve­ren­cov, hrá­čov ame­ric­ké­ho fut­ba­lu, doká­za­li pre­me­niť na divo­kú zver pri­pra­ve­nú polo­žiť život za víťazs­tvo.

Ja som nebol reč­ní­kom. Nebol som ten, kto je schop­ný viesť ostat­ných a moti­vo­vať ich k nad­ľud­ským výko­nom. Až kým som nezis­til, že ide o súbor schop­nos­tí. Rov­na­ko ako pri vare­ní, hre na hudob­ný nástroj ale­bo pri fut­ba­le. Až kým som nezis­til, že kaž­dý môže byť dob­rým reč­ní­kom.

Pri­šiel som na to náho­dou. Kama­rát mi spo­me­nul klub Toas­tmas­ters. Neve­del som, čo to je, ale zne­lo to chut­ne, nebo­lo tam vstup­né a keď­že jed­lo som mal vždy rád, pove­dal som si, že sa zasta­vím. Až neskôr som sa dozve­del, že slo­vo „toast“ v anglič­ti­ne zna­me­ná aj „prí­pi­tok“ a že „toas­tmas­ter“ je ten, kto reč­ní.

Toas­tmas­ters

600_448292953

foto: toas­tmas­ters

Zis­til som, že Toas­tmas­ters je nezis­ko­vá orga­ni­zá­cia, kto­rá vznik­la v roku 1924 v Spo­je­ných štá­toch ame­ric­kých a že jej cie­ľom je vycho­vá­vať reč­ní­kov a líd­rov. Neja­kú dobu trva­lo, kým som si zvy­kol na stret­nu­tia Toas­tmas­ters. Pred­sa len, v našich kon­či­nách je to nie­čo neví­da­né. Obdi­vo­val som, ako reč­ní­ci doká­za­li pre­ko­nať strach, posta­viť sa pred všet­kých a obo­ha­tiť večer prí­be­hom. Nebo­li to akti­vis­ti, pre­zi­den­ti ani sláv­ni tré­ne­ri. Išlo o oby­čaj­ných ľudí!

Napo­kon som sa odhod­lal aj ja. Pove­dal som svo­ju prvú reč pred všet­ký­mi tými cudzí­mi ľuď­mi! A vedel som, že to nebo­lo doko­na­lé. Ale to, čo nasle­do­va­lo potom, ma ohú­ri­lo! Bol tam člo­vek, kto­rý sle­do­val moju reč a keď som skon­čil, oce­nil môj pre­jav a pove­dal mi, ako ho spra­viť lep­ším.

Aj keď v ten večer zazne­lo mno­ho lep­ších pre­ja­vov, nepo­ve­dal mi, že na to nemám. Vyz­dvi­hol to, čo sa mu páči­lo a dal mi pár tipov, ako byť nabu­dú­ce o tro­chu lep­ší. Ako sku­toč­ný líder! Zau­ja­lo ma to a neskôr som sa stal aj čle­nom.

Odvte­dy som sa naučil, ako čle­niť pre­jav, ako mať pev­ný postoj, ale aj pokoj­ný pohyb po pódiu, ges­ti­ku­lo­vať ale­bo pou­ží­vať hlas. Naučil som sa impro­vi­zo­vať – hovo­riť na ľubo­voľ­nú tému bez príp­ra­vy. A viem, že ma čaká ešte veľa prá­ce. Ak sa aj ty chceš stať reč­ní­kom či líd­rom, pozri www.facebook.com/SlovenskiToastmasters/.

zdroj titul­nej foto­gra­fie: bsuniessinsider.com

Pridať komentár (0)