Sietnica sa nachádza v zadnej časti oka. Milióny jej receptorov citlivých na svetlo zachytávajú a spracúvajú obrazové informácie, ktoré prúdia do oka cez šošovku. Čo sa však stane, ak sa tu niečo „pokazí“, si asi vieš predstaviť. Ak začnú tieto fotoreceptory z nejakého dôvodu odumierať, odumiera aj zrak. Avšak nervové zakončenia navôkol ostávajú funkčné. Vedci tento jav skúmali, až prišiel prelom, vďaka ktorému môžu znovu vidieť milióny ľudí.

Vedecký prelom – implantát sietnice

Naozaj funguje, avšak bol otestovaný iba v zmenšenej verzii na laboratórnych potkanoch. Oko je však oko, a keď funguje na zvieratách,  je takmer isté, že človek nebude výnimkou. V priebehu roka príde na rad skúšobná vzorka ľudí. Ako tento zázrak funguje? Ako bolo napísané vyššie: ak človek prestane vidieť, receptory sú nenávratne poškodené, ale nervové zakončenia na receptoroch sú plnohodnotne funkčné.

zdroj foto­gra­fie: pixabay.com

Po rôznych pokusoch v podobe bionického oka stimulujúceho aktivitu nervových zakončení pomocou svetla až po genetické úpravy, ktoré spustia opravu zmien v bunkách majúcich na svedomí postupnú stratu zraku kvôli poškodeniu sietnice, tu máme najnovší pokus: implantát sietnice.

Implantát sietnice sa umiestni do oka a plne nahrádza jej funkciu. Materiálom je polovodivý polymér. Tento absorbuje fotóny zo svetla prenikajúceho šošovkou do oka. Následne dochádza k stimulácii nervových zakončení na sietnici.

Prvé testy sa prevádzali na potkanoch, u ktorých prebehla umelo vytvorená degenerácia sietnice. Po implantácii a následnom 30-dňovom hojení nasledoval test citlivosti na svetlo. Po vystavení svetelnému zdroju o sile svitu mesiaca neboli v reakcii na svetlo skoro žiadne odlišnosti medzi dvomi skupinami potkanov: zdravými a pokusnou skupinou. Akonáhle sa však intenzita svetla zvýšila na úroveň pred zotmením, reakcia na svetlo bola na nerozoznanie od zdravých zvierat.

zdroj foto­gra­fie: pixabay.com

Prekvapujúce výsledky

Pokus sa zopakoval znovu po desiatich mesiacoch a všetko fungovalo podobne ako pri prvom. Došlo iba k minimálnemu zhoršeniu zraku u oboch testovaných skupín z dôvodu vyššieho veku zvierat. Zistilo sa, že u pokusnej skupiny sa taktiež aktivuje časť mozgu, zodpovedná za spracovanie vizuálnych informácií.

Výsledky pokusov sú naozaj zaujímavé, ale či to naozaj bude fungovať aj u človeka, sa potvrdí až v roku 2018, keď už budú známe výsledky testov na prvej vzorke odvážlivcov.

Zdroj: sciencealert.com