Československé korene nezaprel ani pri bojoch v Amerike: Toto je príbeh vojnového hrdinu Michaela Stranka

  • Na jednej z najznámejších vojnových fotografií sa nachádza aj Slovák z Jarabiny
  • Statočne bojoval za mier, ktorého sa však nedožil
  • Toto je príbeh Mika Stranka
vojnoví hrdinovia
TASR/Jana Vodnáková, Wikimedia/Raul654
  • Na jednej z najznámejších vojnových fotografií sa nachádza aj Slovák z Jarabiny
  • Statočne bojoval za mier, ktorého sa však nedožil
  • Toto je príbeh Mika Stranka

Michael Strank bol rodený Čechoslovák, no preslávil sa vďaka svojim statočným činom pri bojoch za americký kontinent. Dôkazom jeho obrovskej statočnosti je aj slávna fotografia šestice mužov odetých do vojenských uniforiem z hory Suribachi, na ktorej spoločne vztyčujú americkú zástavu.

Tento obraz sa stal symbolom vojny v Pacifiku. Táto fotografia vznikla 23. februára 1945. Rýchlosťou svetla obehla celý svet, a tak sa z Michaela Stranka, Rusína pôvodom z Jarabiny, stal americký vojnový hrdina.

Americký sen

Mychal Strenk, ako znela rusínska verzia jeho mena, sa narodil skoro na deň presne rok po skončení prvej svetovej vojny a v deň výročia založenia americkej námornej pechoty. Rodina bola chudobná, a tak sa otec rozhodol zaobstarať financie za veľkou mlákou.

Ako bývalo vtedy u vysťahovalcov zvykom, najprv sa do Ameriky vybral sám a našetril peniaze na cestu pre manželku a syna. Prácu si vybral rovnako typickú pre emigrantov zo Slovenska. Zo začiatku pracoval tri roky v baniach, ktoré neskôr vymenil za vysoké pece v oceliarskej spoločnosti neďaleko od Johnstownu v štáte Pensylvánia.

V roku 1922 sa mu podarilo našetriť dostatok financií, aby sa k nemu pripojila manželka s malým Michalom. Neskôr sa im v Amerike ešte narodili tri deti – John, Pete a Mary.

Ako spomína americká stránka venovaná nášmu rodákovi, otcova výchova deťom vštepovala disciplínu už odmalička, čo mohlo mať neskôr na synov slúžiacich v námornej pechote významný vplyv. Medzi pravidlo rodiny Strankovcov patrilo napríklad to, že neexistovalo nič také ako chyba jednotlivca. Ak niektoré dieťa niečo vyparatilo, potrestaní boli všetci. 

„Hovorili, že rád pomáhal ľuďom. Na škole sa ako chlapec naučil po anglicky. Naokolo žili mnohí imigranti, ktorí jazyk nevedeli, a keď museli niekam ísť a nerozumeli jazyku, Mike išiel s nimi a tlmočil im, a to bol veľmi mladý. Bol hrdý, keď mohol niekomu pomáhať,“ spomína na Mika mladšia sestra Mary v rozhovore pre Denník N

Hospodársku krízu vystriedala vojna

Počas štúdia na strednej škole v Pensylvánii Mika zasiahla hospodárska kríza. Jeho otec prišiel o prácu, a tak sa musel s vysokou školou rozlúčiť. Prácu si našiel v programe New Deal, ktorý založil prezident Roosevelt pre ľudí, ktorí stratili robotu. Stal sa členom organizácie, ktorá pracovala na opravách ciest a diaľnic. 

Michal Strank
zdroj: Rodný dom Mika Stranka. TASR/Milan Kapusta

Po tom, čo sa rozpútala v Európe druhá svetová vojna, nastúpil do námornej pechoty. Výcvik trval tri roky a prebiehal v Spojených štátoch a na Kube. Dosiahol hodnosť seržanta a bol súčasťou elitného 3. práporu Marine Raiders, ktorí boli známi ako najtvrdšia skupina vojakov vo vojne v Pacifiku.

„Je veľkou škodou, že sa o ňom nezachovalo príliš veľa informácií. Strank sa napríklad nerád fotil. Vyhýbal sa tomu aj na vojenskej akadémii. Povedal by som však, že bol naozaj srdcom východniar. Jeho povaha sa v tom nezaprela,“ opísal Stranka pre denník Pravda Branislav Iľkovič z Neziskovej organizácie Michaela Stranka v Starej Ľubovni.

Iwo Jima
zdroj: TASR/Daniel Veselský

„Bol tvrdý, bol veľmi prísny na svojich podriadených vojakov. Mimoriadne veľa s nimi cvičil. Ale bolo to preto, lebo Strankovi záležalo na tom, aby zvládli vojenské povinnosti. Vojakom vštepoval, že keď budú poctivo cvičiť a trénovať, tak im to na bojisku zachráni život.“

„Bol takou sliepkou, ktorá si pod krídlami chráni svoje kurčatá. Veľmi mu na vojakoch záležalo, stále ich chránil. Strank bol za nich schopný sa aj pobiť v krčme, za čo ho degradovali. Bolo v ňom niečo otcovské. Hovoria o tom vojaci v dokumente o Strankovi. Mali pocit, že pri ňom vojnu prežijú. Dodával im pocit istoty,“ dodáva. 

Pacifik zaliaty krvou

Skutočnú vojnu však zažil až v roku 1943 na ostrove Bougainville, ktorý patrí do súostrovia Šalamúnove ostrovy. Boje mali byť dokonca také brutálne, že oceán, ktorý ostrov obmýval, sa zafarbil na červeno.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

Zdroje: Strank.org, TASR, Pravda, Dennik N, History, Hospodárske noviny, NOMS

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá