Profesor matematiky získal za vyriešenie 300-ročnej rovnice 630,000 €

  • Veľká Fermatova veta mátala hlavy popredných matematikov už od roku 1637. Až dokým s ňou po dlhoročnom snažení neurobil poriadky Andrew Wiles, anglický profesor matematiky. Jeho snahu ocenila Nórska akadémia vied Abelovou cenou, matematickým ekvivalentom Nobelovky.
web-sir-andrew-wiles-ap
  • Veľká Fermatova veta mátala hlavy popredných matematikov už od roku 1637. Až dokým s ňou po dlhoročnom snažení neurobil poriadky Andrew Wiles, anglický profesor matematiky. Jeho snahu ocenila Nórska akadémia vied Abelovou cenou, matematickým ekvivalentom Nobelovky.

Hneď na úvod dávam na známosť, že na stručné a plnohodnotné vysvetlenie Veľkej Fermatovej vety nie som ten najväčší borec, a preto to prenechám skúsenejším odborníkom z Oxfordu, kde pôsobí aj Andrew Wiles.

 

Keď už máme aké-také predstavy o tom, čo sa bádavé matematické mozgy snažili počas minulých storočí dokázať, dokážeme trochu viac oceniť fakt, že sa to niekomu skutočne podarilo. Konkrétne 62-ročnému profesorovi matematiky pôvodom z anglického Cambridge, ktorý si medzitým stihol vyslúžiť rytiersky titul Sir, čo si za roky strávené neodraditeľnou snahou prísť problému na kĺb rozhodne zaslúži. (A hlavne keď vezmeme do úvahy, že rytiersky titul má aj prezident Bush starší…)

 

Rovnica Andrewa fascinovala už od školských čias. Pár krát si myslel, že riešenie našiel, no až donedáva to býval len planý poplach. Dnes si za svoju dlhoročnú snahu môže právoplatne poctený prebrať Abelovu cenu od Nórskej akadémie vied. Nie je síce až taká známa ako jej vzdialená sesternica Nobelovka zo Švédska – sčasti aj preto, lebo sa sústredí na užší okruh disciplín – no ľudia z fachu dobre vedia, akú má obrovskú hodnotu. Nuž a okrem pocty môže Andrewa Wilesa pri srdci hriať aj finančná odmena, ktorú získal spolu s ocenením, v celkovej hodnote vyše 630,000 €.

Leys_Andrew_Wiles

foto: UK boarding schools

 

Andrew Wiles teda v skratke dokázal, že rovnica a^n + b^n= c^n platí len v prípadoch, keď sa číslo n rovná menej ako trom – čiže maximálne dvom. Členovia Nórskej akadémie nadšene oceňovali fakt, že Wiles vyriešil jeden z najdlhšie existujúcich a najzaujímavejších matematických problémov súčasnosti, ktorý vraj zároveň otvára dvere novým teóriam čísel. Nuž, nechajme sa prekvapiť. A ohľadom predpovedí sa, prosím, obráťte na niekoho kompetentnejšieho. Napríklad na samotného Wilesa.

 

Ten dúfa, že svojou zásluhou inšpiruje mladých ľudí, aby sa venovali záhadám a štúdiu matematiky, ktorá je podľa neho krásnym a fascinujúcim odborom. Tí, ktorí jej perfektne rozumejú, s ním iste súhlasia. A my, menej numericky talentovaní jednotlivci, im môžeme v tomto smere akurát ticho závidieť.

 

A tu už pár slov ohľadom výhry od samotného Andrewa Wilesa: 

Zdroj: ifl science, zdroj titulnej fotografie: independent.co.uk

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá