Pýtajú sa jej, či je robot, alebo človek. Slovenka radí firmám z celého sveta cez internet

Ema Stanovská / 5. januára 2019 / Rozhovory

zdroj: Archív Silvie Mahútovej
  • Na­šla dieru na trhu a úspešne ju vy­pl­nila
  • Sil­via Ma­hú­tová po­čas zdĺha­vej ma­ter­skej do­vo­lenky prišla s ná­pa­dom za­lo­žiť si vlastnú stránku orien­to­vanú na po­ra­den­stvo v ob­lasti IFRS (me­dzi­ná­rodné úč­tov­níc­tvo a vy­ka­zo­va­nie)
  • Dnes má ti­sícky kli­en­tov a pred­náša na kon­fe­ren­ciách po ce­lom svete

Stránku o me­dzi­ná­rod­nom úč­tov­níc­tve ste za­lo­žili v roku 2009 po­čas ma­ter­skej do­vo­lenky. Čo pod­nie­tilo tento ná­pad?

Po 2 ro­koch na ma­ter­skej do­vo­lenke mi veľmi chý­bala moja práca, ale ešte som sa nech­cela vrá­tiť do za­mest­na­nia, pre­tože môj syn­ček ne­bol pri­pra­vený na škôlku. Uva­žo­vala som, čo s tým. Jed­ného ve­čera som na­kú­kala môjmu par­tne­rovi cez plece, keď po­ze­ral v po­čí­tači akési vzde­lá­va­cie vi­deá o prog­ra­mo­vaní. Vtedy mi na­padlo spra­viť to isté, len o IFRS.

Tento ná­pad mi le­žal v hlave pár me­sia­cov, kým som niečo na­ozaj za­čala ro­biť. Me­dzi­tým som len zis­ťo­vala, čo je o IFRS na webe do­stupné – a ne­bolo toho veľa. Aj to málo, čo exis­to­valo, bolo zlo­žité, nudné a na­vyše drahé. Z toho mi vy­ply­nulo, že môj ná­pad ur­čite má zmy­sel a roz­hodla som sa ho re­a­li­zo­vať.

Akú pred­stavu o vlast­nom webe ste mali na sa­mom za­čiatku? Čo mala byť jeho pri­márna fun­kcia?

Na za­čiatku ne­bola žiadna pred­stava. Nič som ne­mala na­plá­no­vané, ani na­lin­ko­vané. Proste som chcela spra­viť vi­deá, ktoré jed­no­du­cho a pú­tavo vy­svet­lia zlo­žitú prob­le­ma­tiku IFRS štu­den­tom, úč­tov­ní­kom, fi­nanč­ným ria­di­te­ľom, au­dí­to­rom – skrátka všet­kým, ktorí s IFRS pra­cujú alebo ho po­tre­bujú.

Ako táto stránka vzni­kala?

Najprv som sa na­učila ro­biť vi­deá. Kú­pila som si kva­lit­nejší mik­ro­fón, soft­vér na edi­to­va­nie vi­deí za pár eur a za­čala som. Par­tner mi po­mo­hol s prog­ra­mo­va­ním web­stránky. Keď boli vi­deá ho­tové, tak som ich jed­no­du­cho uve­rej­nila na stránku, pri­le­pila na nich ce­novku – a nič.

Na stránku ni­kto ne­cho­dil. Z toho som bola dosť skla­maná, pre­tože o kva­lite svo­jich ma­te­riá­lov som bola pevne pre­sved­čená. No ne­od­ra­dilo ma to. Za­čala som sle­do­vať rôzne blogy o in­ter­ne­to­vom mar­ke­tingu a po­tom som po­cho­pila, že na moju stránku ľu­dia ne­majú dô­vod prísť – ok­rem vi­deí tam to­tiž ne­bol žia­den iný ob­sah.

Nuž, sadla som si za po­čí­tač a za­čala pub­li­ko­vať články o IFRS. Vždy som si vy­brala ne­jakú tému, ktorá je mo­men­tálne po­pu­lárna a rieši ju každá firma, a na­pí­sala som o nej.

Za­čala by vďaka tomu vaša stránka po­pu­lárna?

Po­kra­čo­vala som v tom pár me­sia­cov a po čase mi Go­ogle za­čal na stránku po­sie­lať viac a viac náv­štev­ní­kov. Náv­štev­níci nie­len čí­tali, ale ko­men­to­vali moje články a veľa sa pý­tali na svoje špe­ci­fické úč­tovné prob­lémy.

A ja som od­po­ve­dala, tak­mer kaž­dému. Po­stu­pom času sa moja stránka stala po­pu­lárna práve vďaka prak­tic­kým člán­kom, jed­no­du­chým vi­deo ná­vo­dom na in­ter­nete a ocho­tou od­po­ve­dať a po­môcť.

S tým šlo ruka v ruke zvý­še­nie pre­daja mo­jich vi­deí. Z vi­deí som spra­vila uce­lený kurz, ktorý do­dnes pre­dá­vam na stránke. Mám na neho vy­ni­ka­júce ohlasy, pre­tože nie je len o te­órii, ale učí ľudí ap­li­ko­vať IFRS v prak­tic­kých si­tu­áciách s vy­uži­tím Excelu (stále na­job­ľú­be­nejší ná­stroj v ob­lasti fi­nanč­ného re­por­tingu).

In­ter­ne­tová stránka aj vi­deá sú v an­glič­tine. Máte teda viac kli­en­tov zo za­hra­ni­čia ako zo Slo­ven­ska?

Sa­moz­rejme, pri­bližne 99% kli­en­tov je zo za­hra­ni­čia. Na Slo­ven­sku exis­tuje pár fi­riem, ktoré IFRS po­tre­bujú, ale ide vý­lučne o veľké spo­loč­nosti alebo o dcér­ske spo­loč­nosti za­hra­nič­ných fi­riem. Tých je len zo­pár. Ni­kdy som ani ne­rá­tala s tým, že na Slo­ven­sku bu­dem „za­rá­bať vo veľ­kom“. Na­priek tomu mám slo­ven­ských kli­en­tov, ale nie je ich veľa.

Aké firmy sa väč­ši­nou zau­jí­majú o vaše služby?

Tie, ktoré po­tre­bujú IFRS. Väč­ši­nou ide o väč­šie firmy, resp. firmy, ktoré sú sú­čas­ťou ne­ja­kého me­dzi­ná­rod­ného kon­cernu. Čo sa týka od­vet­via, tak to je na­ozaj pes­tré. Ako prí­klad uve­diem banky, nie­koľko rop­ných spo­loč­ností v arab­ských kra­ji­nách, rôzne le­tecké spo­loč­nosti, ne­moc­nice, de­ve­lo­per­ské firmy, te­le­ko­mu­ni­kačné spo­loč­nosti, au­dí­tor­ské spo­loč­nosti, vý­robné firmy, zo­pár uni­ver­zít – skrátka, čo­koľ­vek.

Ktoré prob­lémy či otázky s nimi zvyk­nete rie­šiť?

Toto je opäť rôzne, zá­visí na kon­krét­nej firme, ale vždy ide o ap­li­ká­ciu po­stu­pov IFRS alebo o ško­le­nie v tejto ob­lasti.

Vaša stránka je úspešná aj bez po­u­ži­tia akých­koľ­vek re­klam­ných či pro­pa­gač­ných pros­tried­kov. V čom si mys­líte, že spo­číva ta­jom­stvo tohto úspe­chu?

Podľa mňa ide hlavne o kom­bi­ná­ciu kva­lit­ného ob­sahu a ochoty po­môcť. Veľa ľudí sa ma pýta ve­rejne na stránke aj v emai­loch, a ja ve­ľa­krát od­po­ve­dám a po­má­ham bez ná­roku na od­menu. V sú­čas­nosti už ne­mô­žem od­po­ve­dať kaž­dému, pre­tože po­čet otá­zok ďa­leko pre­sa­huje moju ča­sovú ka­pa­citu, ale sna­žím sa as­poň správne na­sme­ro­vať alebo po­môcť.

V rámci svo­jich ško­lení ste nav­ští­vili aj vzdia­lené kra­jiny, ako sú Ma­laj­zia, In­dia či Azer­baj­džan. Čo presne tam bolo va­šou ná­pl­ňou práce?

To je opäť rôzne. Na­prí­klad v In­dii som sa zú­čast­nila Me­dzi­ná­rod­nej kon­fe­ren­cie o IFRS a jeho vplyvu na in­dický sú­kromný sek­tor. Bola som tam po­zvaná ako pred­ná­ša­júci hosť. Po­sta­vila som sa pred pri­bližne ti­síc ľudí v hľa­disku a vy­svet­ľo­vala som, ako sa budú po no­vom vy­ka­zo­vať vý­nosy a čo to pre nich zna­mená.

V Ma­laj­zii išlo o vše­obecný ko­merčný tré­ning o no­vin­kách v IFRS. Bolo to dvoj­dňové ško­le­nie, zú­čast­nili sa ho za­mest­nanci cen­trál­nej banky v Ma­laj­zii aj rôz­nych sú­krom­ných fi­riem. Boli tam účast­níci aj z cu­dziny, na­prí­klad pár ľudí prišlo z Bru­neja, Sin­ga­puru a bol tam aj pred­seda vý­boru pre au­dit a úč­tov­níc­tvo z Bhu­tánu.

No a práve tento týž­deň som sa vrá­tila z Baku v Azer­baj­džane, kde ma po­zvala ich naj­väč­šia te­le­ko­mu­ni­kačná spo­loč­nosť Azer­cell. Ško­lila som ich IFRS re­por­tin­gový tím celé 3 dni a ve­no­vali sme sa vý­lučne prak­tic­kým ve­ciam – ap­li­ká­cii IFRS v te­le­kome. Toto bola snáď naj­ná­roč­nej­šia úloha, pre­tože všetci mali for­málne vzde­la­nie v IFRS, takže ne­malo zmy­sel ich učiť zá­klady. Na­miesto toho sme tri dni pre­ze­rali ich kon­trakty, trans­ak­cie a sys­témy. Vy­svet­lila som im, ako mu­sia tieto sys­témy a spô­sob úč­to­va­nia zme­niť tak, aby sa pris­pô­so­bili no­vým IFRS pra­vid­lám. Bola to vlastne kom­bi­ná­cia ško­le­nia a IFRS po­ra­den­stva.

Na po­dobné „vý­lety“ však v sú­čas­nosti ne­cho­dím veľmi často kvôli ma­lým de­ťom, tak ma­xi­málne dva­krát za rok.

Je ná­ročné zvlá­dať toto po­vo­la­nie aj popri ro­di­čov­stve?

Te­raz už nie, ale boli aj ťažké chvíle. Mo­men­tálne pra­cu­jem tak do 20 ho­dín týž­denne, pre­tože som stále na „ro­di­čov­skej do­vo­lenke“ s mo­jím tre­tím die­ťat­kom. To by som si v za­mest­naní ne­mohla do­vo­liť.

Za­ží­vate pri svo­jom po­vo­laní aj zá­bavné či úsmevné si­tu­ácie?

Áno, ale tie vy­plý­vajú skôr z kul­túr­nych roz­die­lov, ako z práce sa­mot­nej.

Na­prí­klad taký obed v In­dii. Ľu­dia si ne­umý­vajú ruky pred jed­lom, ale po jedle. Dô­vod som po­cho­pila, až keď som ich vi­dela jesť. Žia­den prí­bor ne­pot­re­bo­vali, omáčku si jed­no­du­cho mie­šali s ry­žou do gu­li­čiek ru­kou a ru­kou to aj jedli. Vy­ze­ralo to dosť zvláštne. Keď som si umyla ruky pred jed­lom, ne­po­cho­pili to zas oni… Aj ja som sa po­kú­sila ru­kou mie­šať gu­ličky, ale proste mi to ne­šlo, pa­dalo to kade-tade.  Vy­pý­tala som si prí­bor, ale žia­den ne­mali. Tak som si vzala ká­vovú ly­žičku a obed som jedla ly­žič­kou. Pri­tom som po­riadne sl­zila, pre­tože na roz­diel od nich som ab­so­lútne ne­zvyk­nutá na tie os­tré štip­ľavé chute. Oni sa na mne úp­rimne chech­tali.

Úsmevné tiež bolo, že v In­dii sa so mnou ľu­dia na ulici stále chceli fo­tiť. Nie­ktorí o to slušne po­žia­dali, ale nie­ktorí jed­no­du­cho ku mne prišli, po­lo­žili mi ruku okolo pliec a za­zu­bili sa do fo­to­apa­rátu – kým som sa spa­mä­tala, boli fuč. Po Hy­de­ra­báde moc bie­lych tu­ris­tov ne­chodí, takže každý vy­užil prí­le­ži­tosť sa s nie­kým bie­lym od­fo­tiť. Cí­tila som sa ako zvie­ratko v ZOO, ale bola to sranda.

Pri ko­mu­ni­ká­cii on­line sa ta­kéto veci stá­vajú zriedka, aj keď už som do­stala pár mai­lov s otáz­kou, či som ro­bot alebo sku­točná. Tak­tiež nie­kedy ne­viem, či sa ba­vím s mu­žom alebo že­nou, pre­tože z mena Te­mi­lade alebo Ode­lele proste ne­viete ur­čiť po­hla­vie.

Čo by ste po­ra­dili ľu­ďom, ktorí by tiež chceli za­čať pod­ni­kať len s po­mo­cou vlast­ných pros­tried­kov?

Môj ob­ľú­bený ci­tát a pra­vidlo, kto­rého sa dr­žím, znie: „Kto chce, hľadá spô­soby, kto nechce, hľadá dô­vody.“ Ne­treba sa vy­ho­vá­rať na ne­pria­zeň osudu a vy­mýš­ľať, prečo nie. Rad­šej si treba po­lo­žiť otázku „Ako to uro­biť?“ Exis­tuje ko­pec vecí, ktoré sa dajú ro­biť aj s ma­lými fi­nanč­nými in­ves­tí­ciami z vlast­ných zdro­jov. Ja sama som in­ves­to­vala hlavne svoj voľný čas.

No a ak to inak ne­pôjde, tak sa­moz­rejme sa dajú po­u­žiť cu­dzie zdroje, ale v tom prí­pade by som sa sna­žila kon­cen­tro­vať na to pod­statné a mi­ni­ma­li­zo­vať to os­tatné. Zo za­čiatku sa treba sú­stre­diť hlavne na náj­de­nie si kli­en­tov a po­cho­piť, že pekné vi­zitky alebo lu­xusné pries­tory nie sú to naj­dô­le­ži­tej­šie.

Ďa­lej by som ra­dila proste za­čať. Ne­zva­žo­vať do­ne­ko­nečna, či áno alebo nie. Ne­vy­mýš­ľať ten naj­su­per naj­lepší najp­re­ma­ka­nejší di­zajn hneď od za­čiatku. Proste niečo uro­biť v do­sta­točne dob­rej kva­lite (za čo sa ale ne­bu­dete han­biť), dať to na trh a po­tom po­čú­vať a sle­do­vať svo­jich kli­en­tov a pris­pô­so­bo­vať svoj pro­dukt alebo službu za behu. Ani Fa­ce­book ne­vy­ze­ral pred tými 13 rokmi tak ako dnes, ale vy­ví­jal sa po­stupne.

A na­ko­niec, sle­do­vať in­ter­net, blogy a články o pod­ni­kaní a mar­ke­tingu. Mať oči aj uši ot­vo­rené a uva­žo­vať, či sa ten alebo tam­ten ná­pad nedá uplat­niť vo svo­jom biz­nise. Veľa tes­to­vať a skú­šať rôzne veci a ne­báť sa zmeny. Hlavne sa ne­treba ne­chať od­ra­diť po pr­vom ne­ús­pe­chu – ak je to možné, treba od­pí­sať straty a po­u­čiť sa z neho. Veľa štas­tia!

Pridať komentár (0)