Robíš ich len preto, že si introvert. Týchto 21 vecí ťa charakterizuje

Alexandra Geletová / 11. septembra 2018 / Lifehacking

zdroj: unsplash.com/philipp-kammerer
  • Svet sa skladá z rôz­nych ty­pov ľudí. Každý z nás je iný, to zna­mená, že každý z nás má inú po­vahu a osob­nosť.
  • Nie­ktorí sú ex­tro­verti, iní zase in­tro­verti.
  • A ak ste in­tro­vert, ur­čite viete, že nie­ktoré si­tu­ácie sú pre vás zlo­ži­tej­šie, ako pre tie me­nej in­tro­vertné typy.
  • Vaše sprá­va­nie je pre vás úplne nor­málne, no možno ex­tro­ver­tom vô­bec ne­dáva zmy­sel a ne­uve­do­mujú si, prečo to vlastne ro­bíte.
  • Toto je teda as­poň 21 vecí, ktoré ur­čite robí každý z vás.
1.
Keď ml­číte, os­tatní si ve­ľa­krát mys­lia, že ste na­hne­vaní, alebo že si dr­žíte od­stup. Nie je to ale vô­bec tak, že si mys­líte, že ste lepší než os­tatní. V sku­toč­nosti vám na nich na­ozaj zá­leží, no nie­kedy jed­no­du­cho ne­viete, čo po­ve­dať.

2.

Váš pria­teľ vás po­zve na ne­jakú párty, no vy vô­bec ne­máte chuť ísť. Rad­šej by ste zo­stali doma, do­bí­jali si svoje ba­té­rie čí­ta­ním knihy, či po­ze­ra­ním dob­rého se­riálu alebo filmu, no nech­cete zra­niť city svo­jich ka­ma­rá­tov. Preto sa rad­šej vy­ho­vo­ríte, že „dnes vám nie je veľmi dobre”.

3.

Aký­koľ­vek to­var si rad­šej ob­jed­náte po­hodlne on­line, pre­tože sa do­slova de­síte toho, že sa bu­dete mu­sieť roz­prá­vať s ďal­šou oso­bou.

4.

Ak ste nie­kde na oslave či na ak­cii pl­nej ľudí, tak zvyk­nete dlho kon­tro­lo­vať všetky ap­li­ká­cie vo va­šom mo­bile len pre to, aby ste sa vy­hli roz­ho­vo­rom s inými ľuďmi.

5.

Ob­čas zo­sta­nete na to­ale­tách o niečo dl­h­šie, než je po­trebné, pre­tože viete, že je to je­diné po­kojné miesto vo va­šej škole alebo na va­šom pra­co­visku.

6.

Keď vás ľu­dia oslo­via s pros­bou, aby ste im po­ve­dali niečo o sebe, tak na chvíľu do­slova za­mrz­nete a po­tom od­rap­káte nie­koľko vše­obec­ných viet. Nie ste vý­reční a na ta­kéto si­tu­ácie jed­no­du­cho nie ste pri­pra­vení. Ako in­tro­vert máte to­tiž ten­den­ciu o všet­kom najprv pop­re­mýš­ľať, až po­tom ho­vo­riť.

7.

Stáva sa aj to, že idete na ne­jakú párty, no na­ko­niec strá­vite celú noc roz­prá­va­ním sa iba s jed­nou oso­bou, v kto­rej spo­loč­nosti sa cí­tite prí­jemne, pre­tože ne­máte ná­ladu na os­tat­ných.

8.

Opäť, keď sa ocit­nete na ne­ja­kej oslave a po­viete, že „idete do­mov, pre­tože ste veľmi una­vení”, v sku­toč­nosti nie ste una­vení fy­zicky, ale psy­chicky, zo všet­kých tých ľudí. Takže aj keď prí­dete do­mov, strá­vite ďal­šie tri ho­diny čí­ta­ním knihy alebo na so­ciál­nych sie­ťach.

9.

Nie­kedy máte prob­lém vy­svet­liť všetky svoje myš­lienky a po­city. Vo va­šej hlave dáva všetko do­ko­nalý zmy­sel, no je ťažké  po­ve­dať to na­hlas, pre­tože tu­šíte, že os­tatní by vás ne­po­cho­pili.

10.

Nie­komu sa ospra­vedl­ňu­jete, že ne­môžte prísť, pre­tože už máte iné plány, no v sku­toč­nosti vaše „plá­no­va­nie” ob­sa­huje po­ze­ra­nie fil­mov, čí­ta­nie, re­la­xo­va­nie a od­dy­cho­va­nie doma.

11.

Stáva sa vám, že len tak ne­prí­tomne po­ze­ráte von ok­nom, sní­vate aj cez deň a cí­tite, že v tej chvíli vás nič ne­môže pre­môcť či ob­ťa­žo­vať.

12.

Keď by ste mali byť sú­stre­dení a dá­vať po­zor, na­prí­klad v škole alebo  na pra­cov­nom stret­nutí, vaša my­seľ za­čne pre­mýš­ľať nad úplne inými ve­cami, ako na­prí­klad ces­to­va­nie ča­som, ves­mír alebo osud ľud­stva. Vy pri­tom vô­bec ne­tu­šíte, o čom ten druhý roz­práva.

13.

Nie­kedy si v mysli pred­sta­vu­jete niečo tak veľmi, až sa pri­chy­títe, že ro­bíte rôzne gri­masy, akoby sa to dialo na­ozaj, prí­padne sa roz­prá­vate sami so se­bou.

14.

Ur­čite sa vám stáva, že sa ocit­nete osa­mote s nie­kým, koho ne­poz­náte a máte s ním len tak ne­zá­väzne kon­ver­zo­vať. Vtedy sa cí­tite úplne stra­tení a ml­číte v tráp­nom ti­chu, pre­tože kon­ver­zá­cie o ni­čom vám vô­bec nejdú.

15.

Pred na­ro­de­ni­nami si po­viete, že nech­cete žiadne veľké oslavy ako z hol­ly­wo­od­skych fil­mov. Je­diné, čo vám stačí je, aby ste svoj svia­tok či vý­znamnú uda­losť strá­vili iba s tými najb­liž­šími pria­teľmi.

16.

Väč­ši­nou sa spý­tate uči­teľa, prí­padne ko­legu, či môžte ten pro­jekt uro­biť sami, a to aj na­priek tomu, že ide o tí­movú prácu. V sku­toč­nosti to­tižto viete, že tak či tak bu­dete mu­sieť uro­biť väč­šinu vy, tak to chcete mať as­poň podľa seba.

17.

Na ulici, v au­to­buse, vo vlaku, či ho­cikde inde no­síte slú­chadlá len pre to, aby ste sa vy­hli aké­mu­koľ­vek roz­ho­voru s ľuďmi.

18.

Nie­kto vám po­vie, aby ste mu za­vo­lali, no vy mu na­miesto toho na­pí­šete. Ste to­tižto oveľa múd­rejší, pre­sved­či­vejší a se­ba­ve­do­mejší, keď svoje myš­lienky na­pí­šete, než ako keď ich vy­slo­víte na­hlas.

19.

Vy­hý­bate sa ka­der­ní­kovi aj nie­koľko týž­dňov, pre­tože viete, že sa s ním bu­dete mu­sieť roz­prá­vať. Aj keď ide iba na chvíľu.

20.

Po práci ste nie­kedy tak psy­chicky una­vení, že si v aute ani ne­zap­nete hudbu. Pre­tože je­diné, čo v tú chvíľu chcete, je ti­cho.

21.

Ob­čas sa vám stane, že máte chuť sa k ne­ja­kej téme vy­jad­riť. Mnoho ľudí sa však vtedy zvykne ura­ziť, pre­tože ho­vo­ríte len to, čo si mys­líte. To zna­mená, že len pravdu.

zdroj: psch.in­te­rez.sk

Pridať komentár (0)