Rodinná včelia farma vyrába medové destiláty, pivo aj kozmetiku. Ich jedinečné produkty Slováci milujú

Ema Stanovská / 6. januára 2019 / Rozhovory

zdroj: Pčola
  • Vče­lia farma z Mi­cha­lo­viec má už šty­rid­sať ro­kov starú tra­dí­ciu, v roku 2013 si vy­tvo­rila vlastnú uni­kátnu značku Pčola
  • Zá­kaz­ní­kov si ok­rem kva­lit­ného medu zís­kala pre­dov­šet­kým vďaka ori­gi­nál­nym vý­rob­kom z vosku, medu či pro­po­lisu
  • Ro­dina Va­si­ľov­cov nám ok­rem iného po­roz­prá­vala, koľko času m za­be­rie práca na farme a či sa dá vče­lá­re­ním za­ro­biť

Tra­dí­cia vče­lá­re­nia za­čala vo va­šej ro­dine už v po­lo­vici 70. ro­kov mi­nu­lého sto­ro­čia. Kto z va­šej ro­diny s ňou za­čal a ako?

S vče­lá­re­ním za­čal svo­kor už ako malý chla­pec. V ro­dine pred­tým ni­kdy ni­kto ne­vče­lá­ril, no vďaka jeho vte­daj­šiemu uči­te­ľovi sa do­stal ku vče­lám a vče­lári do­dnes.

Kedy a prečo ste sa roz­hodli dať va­šej vče­lej farme vlastnú značku?

Chceli sme sa trošku od­lí­šiť od všet­kých vče­lá­rov na­okolo, vy­tvo­riť si kli­en­telu, ktorá nás bude ve­dieť presne po­me­no­vať. Značka vznikla v máji 2013, keď sme sa roz­hodli bu­do­vať si popri svok­rov­coch (a zá­ro­veň spolu s nimi) aj vlastné vče­lá­re­nie. Pô­vodný ná­zov „Pčola – med z vý­chodu“ sme po pre­sťa­ho­vaní sa do Mar­tina zme­nili na „Vče­lia farma Pčola“. Vý­chod­niar­sky pô­vod farmy a teda aj man­žela sa ne­stra­til, ná­zov „pčola“ to­tiž vo vý­chod­niar­skom dia­lekte zna­mená včela.

Koľko včiel tvorí vaše včels­tvo a aké množ­stvo medu sú schopné ročne vy­pro­du­ko­vať?

Včels­tvo (jednu vče­liu ro­dinu) tvorí prie­merne asi 50 ti­síc včiel (v zá­vis­losti od roč­ného ob­do­bia). Máme (v Mar­tine aj v Mi­cha­lov­ciach) okolo 200 včels­tiev. Keďže ide o živý or­ga­niz­mus, ich stavy ko­líšu. Ne­po­máha tomu ani zmena pri­ro­dze­ných pod­mie­nok, ani škod­livé látky v pro­stredí, nie­kedy ná­hoda, no väč­ši­nou cel­ková čin­nosť člo­veka ako taká. A od toho všet­kého zá­visí aj pro­duk­cia medu, ktorá tiež ko­líše v zá­vis­losti od po­ča­sia. Po­sledné roky nie sú podľa na­šich pred­stáv a bez ko­čo­va­nia so vče­lami za znáš­kou by sme ur­čite ne­mali do­sta­točné množ­stvo medu pre zá­kaz­ní­kov.

Ok­rem medu spra­cú­vate aj včelí vosk a pro­po­lis. Čo všetko z nich vy­rá­bate? Ktorý pro­dukt je me­dzi zá­kaz­níkmi naj­viac ob­ľú­bený?

Sna­žíme sa po­stupne vy­užiť všetko, čo nám včielky ve­dia po­skyt­núť. Od medu, vosku, peľu, až po pro­po­lis. V pláne máme aj spra­co­va­nie ma­ter­skej ka­šičky. Keď bude viac času… :) Med je sa­moz­rejme TOP pro­dukt a aj z neho ešte ná­sledne vy­rá­bame dob­rôtky ako ochu­tené medy (ka­kao, ško­rica), me­do­vinu, me­dové pivo či ak­tu­álne naj­väč­šiu no­vinku – me­dový des­ti­lát.

Z vosku vy­rá­bame najmä rôzne od­lie­vané sviečky či oz­dôbky (via­nočné, veľ­ko­nočné, sva­dobné). Zá­ro­veň ho po­u­ží­vame ako prí­sadu do mas­ti­čiek či bal­za­mov na pery. Pro­po­lis vy­uží­vame v pr­vom rade na vý­robu pro­po­li­so­vej tink­túry a tú po­tom ďa­lej vy­uží­vame všade, kde sa dá – mas­tičky, bal­zamy, emul­zia. Práve pro­po­li­sová tink­túra a mas­tička pat­ria po me­do­vých vý­rob­koch k na­job­ľú­be­nej­ším pro­duk­tom, lebo ve­dia na­ozaj veľmi dobre po­môcť pri kož­ných prob­lé­moch, či rôz­nych in­fek­ciách.

O zá­zrač­ných zdra­vot­ných účin­koch medu sa toho po­pí­salo už veľa. Má ne­jaké zdra­votné be­ne­fity aj spo­mí­naný pro­po­lis či vosk?

Sa­moz­rejme, prak­ticky všetko od včiel ako aj včely sa­motné majú ur­čité zdra­votné be­ne­fity. Pro­po­lis je niečo ako prí­rodné an­ti­bi­oti­kum, zá­ro­veň je bak­te­ri­cídny, lo­kálne ane­ste­tický, an­ti­fun­gálny… má na­ozaj veľa priaz­ni­vých účin­kov na zdra­vie. O ňom sa há­dam po­pí­salo viac ako o mede. Včelí vosk je vy­uží­vaný v koz­me­tike najmä pre jeho hyd­ra­tačnú fun­kciu, an­ti­bak­te­riálny úči­nok, zjem­ňo­va­nie po­kožky atď.

Práca vče­lára so se­bou isto ne­sie mnoho po­vin­ností. Ako si me­dzi se­bou roz­de­ľu­jete po­vin­nosti?

Áno, práca vče­lára zo se­bou ne­sie VEĽMI veľa ča­sovo ná­roč­ných po­vin­ností, ktoré sú sa­moz­rejme prí­jemné, no sú ob­do­bia, kedy je po­vin­ností vyše hlavy. Žiaľ, mnoho ľudí vidí vče­lá­re­nie len ako veľký biz­nis, čo vie nie­kedy za­mr­zieť. No člo­vek po­chopí, až keď to za­žije…

Sta­rost­li­vosť o včely má na sta­rosti vý­hradne man­žel a ja sa ve­nu­jem ná­sled­nému spra­co­va­niu vče­lích pro­duk­tov. Na­ozaj si uží­vame tie zried­kavé chvíle, keď mô­žeme pri vče­lách pra­co­vať spolu a na­šich drob­cov si uží­vajú starí ro­di­čia, bez kto­rých by to prav­de­po­dobne ani ne­šlo. Vče­lá­re­nie je ako droga, väč­ši­nou je­den v ro­dine za­čne a os­tatní sa ani ne­naz­dajú a už sú na práci so vče­lami zá­vislí tiež.

Ako to ča­sovo zvlá­date popri va­šom bež­nom po­vo­laní a dvoch ma­lých de­ťoch? Koľko ho­dín týž­denne sa ve­nu­jete farme?

Zvlád­nuť všetko nie­kedy jed­no­du­cho nie je možné. Preto sme nie­ktoré čin­nosti (trhy, vý­robu nie­kto­rých pro­duk­tov, vče­lie krúžky, náv­števy včel­nice a pod.) mu­seli do­časne stop­núť, no ča­som sa k nim ur­čite vrá­time.

Sa­moz­rejme, o včely musí byť po­sta­rané vždy, nie­kedy aj nad rá­mec na­šich síl, no bez nich by to jed­no­du­cho ne­šlo. Veľa si od nich be­rieme, veľa im teda mu­síme a chceme aj vrá­tiť. Ni­kdy sme túto prácu ne­pre­po­čí­ta­vali na ho­diny, to jed­no­du­cho ani nie možné. Av­šak, keby mali nie­ktoré dni viac ho­dín, ur­čite by sme to uví­tali ;)

Po ro­koch ste sa z Mi­cha­lo­viec pre­sťa­ho­vali do Mar­tina. Ne­stra­tili ste tým časť stá­lych zá­kaz­ní­kov?

Nie, práve na­opak, stále máme no­vých a no­vých zá­kaz­ní­kov, ktorí k nám pri­chá­dzajú najmä na od­po­rú­ča­nia tých stá­lych. Pre­sťa­ho­va­ním do Mar­tina sa nám po­čet zá­kaz­ní­kov zná­so­bil. Mar­tin je moje rodné mesto, kde žije väč­šina zná­mych, ktorí už o naše vý­robky mali zá­u­jem aj v čase, keď sme bý­vali na vý­chode.

Zá­kaz­níci ži­júci v Mi­cha­lov­ciach a okolí stále na­ku­pujú naše pro­dukty na rov­na­kom mieste, kde aj do­te­raz – u svok­rov­cov. Nič sa ne­zme­nilo, časť včiel je stále tam, časť včiel je v Mar­tine a všetky tvo­ria jednu ro­dinnú vče­liu farmu. Nad­ne­sene po­ve­dané, my sme proste iba expan­do­vali na zá­pad :)

Akú veľkú časť va­šich príj­mov tvo­ria vý­nosy z vče­lá­re­nia a vý­roby pro­duk­tov?

Pre väč­šinu ľudí to bude znieť ne­uve­ri­teľne, no vzhľa­dom na to, že farmu od jej ofi­ciál­neho za­čiatku v roku 2013 stále roz­ši­ru­jeme, vy­lep­šu­jeme a do­la­ďu­jeme, tak príjmy ešte ne­sta­čili pre­liezť nu­lovú hra­nicu. Na­šim snom je sa­moz­rejme to, aby nás v bu­dúc­nosti do­ká­zala uži­viť a ve­ríme, že sa to aj po­darí.

Vý­robky pre­dá­vate cez stránku Sashe.sk či pro­stred­níc­tvom vášho webu. Cho­dia za vami ľu­dia aj priamo na farmu alebo väč­šinu pro­duk­tov pre­dáte cez in­ter­net?

Áno, sa­moz­rejme, zá­kaz­níci cho­dia aj priamo k nám a tento spô­sob sme vždy pre­fe­ro­vali aj vzhľa­dom na osobný kon­takt, mi­ni­ma­li­zá­ciu od­padu i ná­kla­dov a pod­poru lo­kál­nosti pro­duk­tov. Ne­máme prob­lém po­zrieť sa na­šim zá­kaz­ní­kom do očí, zre­fe­ro­vať ak­tu­álnu si­tu­áciu, vy­po­čuť po­chvalu či jed­no­du­cho pre­ho­diť pár mi­lých slov :)

Na dru­hej strane, sa­moz­rejme chá­peme, že nie každý bude k nám ces­to­vať pre naše vý­robky a teda ich po­sie­lame aj ku­ri­é­rom či po­štou po ce­lom Slo­ven­sku. Sashe nám ot­vo­rilo brány k zá­kaz­ní­kom najmä pri vý­robe svie­čok a oz­dôb z vče­lieho vosku a per­so­na­li­zo­va­ných sva­dob­ných me­dí­kov.

Zde­dia farmu aj vaše deti?

Keďže ide o ro­dinnú farmu, tak ur­čite áno. To, či ich táto zá­ľuba a práca v jed­nom bude ba­viť a či sa jej budú chcieť ve­no­vať však ukáže až čas. Za­tiaľ včiel­kam radi na­čú­vajú, radi ich po­zo­rujú a to nás mo­men­tálne teší naj­viac.

Pridať komentár (0)