ROZHOVOR: Vedátor je u nás najznámejším vyvracačom hoaxov. 5G žiarenie je bezpečnejšie ako svetlo zo žiarovky, hovorí

  • O fyzike, hoaxoch aj klimatickej kríze sme sa rozprávali s Vedátorom Samuelom Kováčikom
  • Tvorí obsah, v ktorom sa zameriava na vyvracanie hoaxov a popularizáciu vedy
Samuel Kováčik
Instagram/inspireacademy,Instagram/vedator
  • O fyzike, hoaxoch aj klimatickej kríze sme sa rozprávali s Vedátorom Samuelom Kováčikom
  • Tvorí obsah, v ktorom sa zameriava na vyvracanie hoaxov a popularizáciu vedy

Fyzika Samuela Kováčika mnohí poznajú najmä pod prezývkou Vedátor. Nielen prostredníctvom sociálnych sietí, ale aj blogov a podcastov sa laikom snaží objasňovať fyzikálne javy, ktoré sú bežnou súčasťou života.

Je absolventom teoretickej fyziky bratislavského MatFyzu, kde aktuálne aj pôsobí. V minulosti bol súčasťou výskumného inštitútu v Dubline.

Po návrate na Slovensko sa rozhodol zrealizovať nápad súvisiaci s napísaním vlastnej knihy, ktorej strany práve dokončuje.

Považuješ sa za influencera?

Áno, ale bez negatívnych konotácií, ktoré sa ku tomu viažu. Stane sa mi, že ak odporučím knižku, ľudia si ju kúpia. Taktiež aj to, že ak použijem nejaký argument, ľudia ho ďalej používajú.

Čo robí v realite teoretický fyzik?

Ťažko sa to zovšeobecňuje. Práca každého teoretického fyzika je trocha iná. V podstate sa ale snažíme skúmať prírodu prostredníctvom matematiky. Vo svete je veľa vecí, ktorým nerozumieme, a my sa snažíme hľadať matematické modely, ktoré ich dokážu vysvetliť.

Nevenujeme sa teda experimentom v laboratóriu. Skúšame sa hrať s rovnicami a získať z nich nové poznatky. Ja sa venujem témam, ktoré súvisia so štruktúrou priestoru. Snažím sa zistiť, či sa priestor z niečoho skladá. Taktiež to, či sa dá rozbiť, roztrhať alebo zlepiť.

Ponúka Slovensko teoretickým fyzikom vhodné podmienky na rozvoj a prácu?

Závisí to od toho, čomu sa človek venuje. V súvislosti s touto prácou by som totiž mohol robiť v úplnej izolácii. Vedel by som spolupracovať s ľuďmi po celom svete a nemusel by som vyjsť z obývačky. V tomto je teoretická fyzika dobrá. Nemusím cestovať do Japonska, aby som mohol spolupracovať s ľuďmi, ktorí tu žijú.

Je ale výhodou pôsobiť na univerzite, kde jednotlivé veci môžete konzultovať aj s inými. Na MatFyze sú ľudia, ktorí sa venujú podobnej problematike. Vieme spolu teda prebrať jednotlivé veci a diskutovať o nich.

Je známe, že fyzika ťa zaujala najmä vďaka reláciám Pod lampou. Ako ale vznikol koncept Vedátora?

Keď som pôsobil ako doktorand na MatFyze a učieval som, vyhovovalo mi mať kontakt so študentmi. Bavilo ma vysvetľovať a vymýšľať nové veci.

Už vtedy som písal blogy o fyzike na stránku Denníka N. Povedal som si ale, že by bolo fajn vybudovať si vlastnú základňu ľudí, ktorí sledujú, čo robím, a budú vedieť, čo majú očakávať od mojich textov.

Mal som vtedy ambíciu napísať knihu. Uvedomoval som si však, že bez toho, aby ma ľudia poznali, to nebude ľahké.

Ambícia napísať knihu stále žije?

Áno, žije. Tento rok vyšla detská kniha, ktorej som bol spoluautorom. Zároveň tiež dokončujem tú moju. Verím, že bude dostupná v priebehu budúceho roka.

Trochu sa to ťahá, pretože veľmi nerád po sebe čítam vlastné texty. V tomto prípade je to ale nutné. (Smiech). Tí, ktorí ma sledujú, vedia, že sa zaujímam o fyziku bežných vecí. Tušia teda aj to, o čom by kniha mohla byť.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Vedátor (@vedator_sk)

Spomenieš si na prvú tému, ktorú si sa snažil priblížiť verejnosti?

Áno. Bol to blog, ktorý niesol názov „Aký veľký je vesmír?“ Ľudia majú informáciu o tom, že vieme, aký starý vesmír je a vieme aj to, kam zhruba dovidíme. Otázka je, ako vieme, že bodka, na ktorú sa pozeráme, je vzdialená približne 10 miliárd svetelných rokov.

Ja sa k tejto téme rád vraciam, aby som nadobudol určitý feedback voči sebe samému. Ako som spomenul, rozoberal som ju vo svojom prvom blogu, a o dva roky som sa téme venoval znova. Tretíkrát som ju analyzoval v rámci Vedátorského podcastu.

Pred chvíľou si spomínal aj fyziku bežných vecí. Tá je všade okolo nás. V ktorých momentoch si ju počas dňa všimneš ty?

Nad mnohými vecami som sa už dostatočne poudivoval. Preto sa zväčša nad jednotlivými javmi nanovo nepozastavujem.

Medzi veci, ktoré ma ale neustále fascinujú, no pre iných ľudí sú úplne všedné, patrí napríklad to, ako fungujú stromy. Z čoho rastú a kde sa berú. Strom je niekoľko tonový masív, pod ktorým neubúda hlina. Evidentne teda rastú z niečoho iného.

Z týchto vecí sa vysomáriť je celkom pekná výzva. Ďalej napríklad to, prečo je horúce železo červené. Respektíve, prečo horúce veci svietia.

V súvislosti s tým som sa zas pozastavil nad tým, ako ľudia vnímajú teplo a chlad. Je to tak trocha paradox. Od nepamäti sa totiž učíme, že energia prúdi z teplejšieho telesa na studené. Keď sa chytíme niečoho studeného, energia by mala vychádzať zo mňa do chladnejšieho telesa. Pýtam sa teda, ako je možné, že moje telo zaregistruje, že mu mizne energia?

Si len premenené slnečné svetlo. Je to HOAX?

Aké fyzikálne javy môžeme pozorovať napríklad pri rannom varení a pití kávy?

Je toho pomerne veľa. Ak má niekto priehľadnú kanvicu, môže pozorovať, čo sa vlastne deje počas toho, ako zovrie voda. Ako vznikajú bubliny, ktoré sú najskôr malinké, a potom začnú narastať.

Tiež môžu skúmať, prečo bubliny stúpajú. Je to vec, na ktorú sú ľudia zvyknutí, ale nie je im úplne jasná. V súvislosti s bublinami sa mi vybaví, ako som vŕtal do steny a používal vodováhu. Toto si ľudia môžu vyskúšať ako test, či rozumejú bublinám.

Keď sa pohne vodováha, ktorým smerom sa pohne bublina? Rovnako ako vodováhu nakloním, alebo opačným smerom? Okolo nás je veľa hravej fyziky, nad ktorou stojí za to zamyslieť sa.

Existujú javy, ktoré vieme označiť za také, ktoré idú proti fyzikálnym zákonom?

Myslím si, že ak by sme niečo také poznali, fyzici by sa na to hneď vrhli. Skôr je viacero vecí, o ktorých máme predstavu ako fungujú, ale je ťažké ich dotiahnuť do podrobných detailov.

Potom sú aj také veci, ktorým nerozumieme. Je ich o dosť menej, a sú to akoby hrany fyzikálneho poznania, ktoré sa snažíme posúvať. Niektorým nerozumieme po matematickej stránke a nevieme pre ne napísať rovnicu, iné zas nechápeme po tej ľudskej.

Znamená to, že vieme napísať rovnice pre kvantovú mechaniku, ale intuitívne im nie úplne rozumieme. Dávajú nám správne výsledky, ale nevieme prečo. To ale nie je chybou rovníc, ale toho, že máme mozgy, ktoré sa vyvinuli pre život v džungli, a nie na to, aby rozumeli tomu fungovaniu atómov. Sú rôzne formy neporozumenia.

Je teda možné, že aj napriek tomu, že výpočty vychádzajú, fyzik úplne nerozumie podstate?

V kvantovej mechanike sa objavuje veta: „Shut up and calculate,“ teda buď ticho a počítaj. Tak, aby ti vyšli presné výsledky experimentov. Tak presné, že budú na 12 desatinných miest.

Keď sa to ale snažíme ľudsky pochopiť a interpretovať, čo sa deje počas experimentov, tak sa nám to nedarí. Veľa známych nobelistov sa preslávilo výrokmi, že ak niekto tvrdí, že rozumie kvantovej fyzike, tak nerozumie tomu, čo znamená slovo rozumieť.

Sme si teda vedomí toho, že ľudské poznanie má svoje limity. To ale neznamená, že veciam nemôžeme porozumieť po matematickej stránke. Je to teda iba forma poznania.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Vedátor (@vedator_sk)

V každom povolaní majú ľudia nejaké vzory. Kto je tým tvojím?

Vo všeobecnosti sa nesnažím mať nejaké vzory. V súvislosti s nimi často nastáva problém, že ich občas začíname vnímať nekriticky, často aj v oblastiach, ktoré nemajú súvis s činnosťou, v ktorej ich obdivujeme.

Ak máme nejakého obľúbeného futbalistu, nemôžeme tolerovať to, že doma bije manželku. Snažím sa teda nemať veľmi explicitné vzory.

Vlado Černý, ktorý sa často objavoval v reláciách Pod lampou, je pre mňa vzor človeka v tom, že ho dokáže veda celý život nadchýnať. Bol súčasťou výskumnej skupiny, ktorá spoluobjavila jeden z kvarkov, a on sám vymyslel výpočtovú metódu používanú vo fyzike. 

Zároveň je ale typom človeka, ktorý sa nechá fascinovať aj úplnou drobnosťou. Rozmýšľa o nej týždne a každému, koho stretne, o nej hovorí. To je veľmi milé.

Čo taký Steve Hawking? Mnohí sa stretli s fyzikou práve po zakúpení jeho kníh, o ktorých tvrdili, že boli príliš komplikované.

To je pochopiteľné. Je totiž rozdiel medzi slovom teória a hypotéza. Práve Hawking hovorí o hypotézach.

Rozpráva o veciach, ktoré nie sú potvrdené a opisuje, ako by to mohlo vo vesmíre fungovať. Je to zmysluplná forma premýšľania, no nie dokázaná.

Ak by už aj človek porozumel tomu, čo sa v jeho knihách píše, naskytá sa otázka, či sa skutočne dozvedel, ako to naozaj vo vesmíre funguje. Na druhej strane je to absolútne korektné zmýšľanie. Je fascinujúce a na hrane ľudského poznania.

Je teda možné vnímať ho tak, že nedáva odpovede na otázky. Ukazuje skôr, v čom sú tie otázky záludné, a aké zložité odpovede si od nás vyžadujú.

Potom sú veci, ktorým by sme mohli porozumieť ako laici, no nechceme. Ako napríklad 5G siete, o ktorých sa šíria hoaxy. Sú spôsobené nedostatočnou informovanosťou?

Dá sa povedať, že máme krízu školstva. Ide teda nielen o nedostatočné porozumenie, ale aj o absenciu kritického myslenia. Je to vidieť aj pri 5G sieťach, a aj pri celej koronakríze.

Priemerné poznatky v oblasti fyziky, biológie ale aj dejepisu sú nedostačujúce na to, aby sa ľudia dokázali zorientovať v okolitom svete, a nenaleteli triviálnym hoaxom.

Vieš v súvislosti s 5G sieťami vysvetliť, prečo sa ich naozaj nemusíme báť?

Je dôležité objasniť pár vecí. Pri pohľade na dúhu vidíme, že farby idú od červenej po fialovú – teda to je viditeľná časť spektra.

Jedným smerom to pokračuje od infračerveného svetla, cez mikrovlnné a rádiové vlny. Týmto smerom klesá energia svetla. Je teda slabšie a slabšie.

Opačným smerom máme zas spomínanú fialovú farbu, odkiaľ ide ultrafialové, za ním nasleduje röntgenové žiarenie a gama žiarenie, ktoré je vysoko energetické. Týmto smerom teda energia, naopak, prudko stúpa.

Energia fotónov svetla stúpa jedným smerom, a klesá tým opačným. Také, ktorému sme my vystavovaní, je viditeľné svetlo, a občas UV žiarenie.

Dostávam sa teda k meritu veci, nakoľko 5G siete sú prudko v bezpečnej zóne, a ďaleko od hranice ionizujúceho žiarenia.

Ionizujúce je také, ktoré má dostatočnú energiu na to, aby dokázalo meniť chemické väzby. 5G žiarenie je bezpečnejšie ako svetlo zo slnka alebo žiarovky. Má totiž menšiu energiu. Dokonca tak nízku, že nie je schopné meniť chemické reakcie v našom tele.

Nehrozí nám teda, že by nám spôsobovalo rakovinu, ako to robí napríklad dlhodobé opaľovanie.

 

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Vedátor (@vedator_sk)

Máš aj ty vo svojom okolí ľudí, ktorí podliehajú hoaxom?

Otázka je, čo nazývame okolím. V úzkom kruhu sa takí ľudia nevyskytujú. Niektoré hoaxy sa občas nalepia na určitých priateľov na Facebooku, ktorí už ale predstavujú širšie okolie. Takých je ale tiež veľmi málo, a musím ísť výrazne mimo svoju bublinu, aby som sa informoval o nových hoaxoch, ktoré sa šíria.

Existuje však šedá zóna, do ktorej patria veci, ktoré nie sú vyslovene hoaxom, ale zdeformovanou pravdou. Tá má za cieľ napríklad odplašiť ľudí od očkovaní.

Vieš nám uviesť nejaký konkrétny príklad takto zdeformovanej pravdy?

Na Facebooku sa šírilo video sestričky, ktorá po zaočkovaní na koronavírus dostala anafylaktický šok. Video je, pokiaľ viem, skutočné. Jeho problémom však je, že nám poskytuje extrémne pokrivený obraz reality.

Momentálne, v čase nahrávania rozhovoru, bolo zaočkovaných približne milión ľudí, a pokiaľ viem, iba v troch prípadoch došlo k takejto alergickej reakcii. Za ten istý čas malo omnoho viac ľudí alergickú reakciu na oriešky alebo čokoľvek iné.

Po zhliadnutí tohto videa majú však mnohí pocit, že po pichnutí vakcíny ich čaká niečo podobné. Toto je problém deformovaného vnímania reality.

Máme limitovanú pozornosť a keď si vyberáme správy, ktoré šokujú, nezostane nám miesto na iné informácie. Keby sa pozrieme na počet ľudí, ktorým sa nič nestalo, vnímame to inak.

Podobne je to aj pri téme klimatických zmien. Vedecký konsenzus je úplne jasný. Iba dvaja alebo traja zo sto vedcov povedia niečo iné. Problémom je, že ak do televíznej relácie zavoláme jedného odporcu, divák nadobúda pocit, že téma je názorovo 50/50. Pôsobí to ako nerozhodnutá téma s rozpoltenými názormi.

Hoax, čísla zo športky, vymyslený vírus. Zdravotníci musia okrem vírusu čeliť aj zlobe na Facebooku

Tvrdíš, že čo sa klímy týka, vedci sa v názoroch zhodujú. Čo nás teda podľa nich čaká o niekoľko desiatok rokov?

Ťažko predvídať. Je nutné povedať, že ľudia si začínajú uvedomovať, že predpovede sú vážne a začína sa konečne hovoriť o tom, že treba niečo robiť.

Pravdepodobne sa nevyhneme tomu, že teplota klímy sa zvýši o viac než  jeden stupeň. Znie to zanedbateľne, ale je to priemerná hodnota. Dôležité je povedať to, že pôjde o extrémnejšie výkyvy počasia oboma smermi. Môžeme čakať väčšie mrazy a extrémnejšie horúčavy.

Mnohým ale nesedí kombinácia, že aj napriek tomu, že priemerná teplota stúpne, môžeme očakávať extrémnejšie mrazy. Môžeš to objasniť?

Klíma je komplexný systém, ktorý sme my vyhodili z rovnováhy. Extrémov sa bude vyskytovať viac a viac. Síce sa priemer posunie iba o trochu vyššie, extrémy budú oveľa drsnejšie.

Je to ako keď človek ochorie. Jeho priemerná teplota počas dňa stúpne o jeden stupeň, no keď to vyskočí na štyridsiatky a občas to znova klesne, je to omnoho výraznejšia zmena v porovnaní s tým, že by sa teplota len o niečo málo zmenila.

Ľudské telo je dobrou ukážkou aj v tom, že zmena o 1 či 2 stupne môže mať brutálny dopad na človeka a na to, ako sa cíti.

Takže aj zmena klímy o 1 či 2 stupne papierovo pôsobí ako malá zmena, no v skutočnosti bude sprevádzaná extrémnymi výchylkami. To, mimochodom, vidíme už teraz.

Pozrime sa na Californiu alebo Austráliu, kde zhoreli veľké územia. Otázkou zostáva, ako veľmi zlé to bude. Tu začínam byť trochu optimistickejší v tom, že ľudia si podobnú hrozbu začínajú uvedomovať, a začínajú vyvíjať tlak na politikov, ktorí zas ďalej môžu vyvíjať tlak na spoločnosti.

Problém s klímou má však obrovskú zotrvačnosť. Aj keby sme teda hneď usekli všetko vypúšťanie oxidu uhličitého, bude trvať veľmi dlho, kým sa zmena prejaví. Preto musíme myslieť na ďalšie generácie. Je nutné týmto faktom prispôsobiť životný štýl.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Inspire Academy (@inspireacademy_sk)

Ako si ho tomuto faktu prispôsobil ty a ako ho radíš prispôsobiť aj iným ľuďom?

Je toho veľmi veľa. Asi najdôležitejšie je prestať lietať. Ak niekam letíme lietadlom, vyprodukujeme toľko emisií oxidu uhličitého, ako pripadá na priemerného Inda.

Keď si totiž pozrieme tabuľky, máme pocit, že v Indii produkujú veľmi veľa emisií. V skutočnosti je to tak, že je tam veľmi veľa obyvateľov, a z toho dôvodu produkujú tak veľké emisie – mnohé z nich inak aj kvôli tomu, že vyrábajú tovar pre západný svet. Na západe máme osobnú spotrebu omnoho väčšiu.

Je teda dôležité prestať lietať, alebo to aspoň minimalizovať a odpustiť si nákupy v Paríži len preto, že boli lacné letenky. Druhou vecou je menej cestovať autom. Ak už ním cestovať, je najlepšie, aby bolo plné, a nešiel v ňom jeden človek.

Taktiež je dobré šetriť energiu doma. Ak si môžem dať sveter, nebudem kvôli tomu vykurovať celý dom. Osobne som tiež obmedzil nákup oblečenia. Samotné oblečenie síce nevytvára emisie, ale jeho výroba áno.

Čo konzumácia mäsa?

Odporúča sa ho konzumovať menej. Môžeme si napríklad povedať, že mäso nebudeme jedávať každý deň v týždni, ale iba dvakrát. Namiesto toho, aby sme si kúpili lacné mäso z nešetrných chovov, si kúpme mäso z tých miestnych a kvalitných.

Tieto veci sú tak poprepletané, že sa v tom človek ťažko vyzná. Napríklad, ľudia si dajú vo fastfoode kuracie mäso. Nevidia za tým ale to, že kurence boli kŕmené sójou, ktorú pestovali v Brazílii, kde bol predtým prales, ktorý kvôli pestovaniu sóje vyklčovali. Tieto nitky sa ľuďom ťažko rozpletajú.

Sú veci, ktoré neležia na pleciach jednotlivcov. Ide o problém, ktorý je nutné riešiť globálne. Je potrebné tlačiť na politikov a vytváranie zákonov, ktoré by problém riešili.

Je dôležité riešiť napríklad aj emisné clo na produkty, pri ktorých výrobe sa vytvára veľa emisií. Clo by tam malo byť navýšené. 

Nie je našou výhovorkou, že my ako jednotlivci nič nezmeníme?

Jeden človek môže zmeniť správanie svojho okolia. Keď som býval v Dubline, raz za mesiac sme šli do parku zbierať odpadky. Keď sa človek takto nastaví, iní si to začnú všímať.

Moja priateľka tam robila vo firme, kde prišla ako prvá s tým, že nie je nutné používať plastové varianty, a lepšie je vlastniť KeepCup. Kým z práce odišla, všetci už boli nastavení na podobný model, a tieto hrnčeky vlastnili.

Predstavme si teda desať ľudí, každý po dvesto káv za rok – to už je veľký rozdiel. V skutočnosti sa teda pozitívny vzor jednotlivcov ďalej rozširuje v spoločnosti.

Druhá vec je, že ľudia svojimi peňaženkami hlasujú o tom, čo od spoločností chcú. Tie sú na to citlivé a keď vidia, že ľuďom na planéte záleží, začnú robiť určité zmeny.

Samozrejme, niektoré firmy predstierajú, že sú ekologickými, volá sa to greenwashing. Toto sú ale bubliny, ktoré postupne prasknú, a ľudí znechutia ešte viac. Vo vedení firiem sú predsa často ľudia, ktorí už majú svoje deti, a chcú im planétu zanechať v čo najlepšom stave.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech