Rýchlovlaky začínajú vážne konkurovať leteckej doprave. Amerika zaostáva

  • Čína sa stáva priekopníkom v oblasti budovania supermoderných rýchlovlakov
  • Nezaostávajú ani niektoré Európske krajiny. Zato Američania sa nikam neponáhľajú
  • Ultra-rýchle vlaky sa pomaly, ale isto stávajú alternatívou k leteckej doprave, sú ekologické a čoraz rýchlejšie
vlaky
facebook.com
  • Čína sa stáva priekopníkom v oblasti budovania supermoderných rýchlovlakov
  • Nezaostávajú ani niektoré Európske krajiny. Zato Američania sa nikam neponáhľajú
  • Ultra-rýchle vlaky sa pomaly, ale isto stávajú alternatívou k leteckej doprave, sú ekologické a čoraz rýchlejšie

V doprave nastávajú pomalé, ale nezvratné zmeny. Vlaková doprava v Číne si prešla v prebehu rokov takým obrovským technologickým pokrokom, že ju začalo uprednostňovať čoraz viac a viac ľudí. Hrozí koniec leteckej dopravy? Letecká doprava ponúka stále množstvo výhod. Prvou z nich je rýchlosť, ktorá zatiaľ zostáva neprekonaná, aj keď budúce vlaky sa sa jej pravdepodobne budú približovať rýchlejšie ako sme sa domnievali.

Druhou výhodou je možnosť zvolenia čo najkratších trás. Vo výške jednoducho nestoja v ceste žiadne prekážky. Preprava medzi kontinentmi prostredníctvom vlakov jednoducho nie je možná. Napriek týmto plusom, ktoré nebude jednoduché prekonať, majú rýchlovlaky iné pozitíva. Nielenže sú čoraz tichšie, ale ich výhoda spočíva aj v ekológii. Elektrické stroje jednoducho neznečisťujú životné prostredie tak ako to robia lietadlá.

Do rýchlovlakov najviac investuje Čína. Je tu vybudovaná najpokročilejšia infraštruktúra. Práve v tejto krajine je rýchly spôsob dopravy vlakom využívaný v hojnej miere. Je priamou konkurenciou leteckej dopravy, hlavne ak berieme do úvahy maximálnu vzdialenosť do 1000 kilometrov. Za touto hranicou však cestujúci uprednostnia predsa len leteckú dopravu, ktorá je na dlhšie vzdialenosti najvhodnejšia. Napriek tomu nemusí byť vždy rýchlejšia.

Budúcnosťou sú levitujúce vlaky

Najnovší rýchlovlak Fuxing premávajúci na preťaženej linke medzi Pekingom a Šanghajom dokáže zvládnuť vzdialenosť 1247 kilometrov len za 4 hodiny a 28 minút pri maximálnej rýchlosti 351 km/h. V Číne však funguje od roku 2004 ešte rýchlejší stroj. Je ním vlak Transrapid, ktorý je tretím na svete využívajúcim magnetickú levitáciu, ktorá funguje na princípe odporu magnetov. Môže dosiahnuť rýchlosť až 430 km/h.

Vlak nemá kolesá, ale sústavu magnetov, ktorá umožňuje jeho vznášanie sa nad koľajnicami. V priemere je to okolo 5 centimetrov, podobne ako Európe. V Japonsku je to 10 centimetrov. Rýchlosť takéhoto vlaku je prakticky neobmedzená. Čo bráni v dosiahnutí maxima je odpor vzduchu a množstvo elektrickej energie. Číňania začali pracovať na novej generácii týchto vlakov. Tie by mali atakovať rýchlosť 600 km/h. V Európe máme tiež svoje „lastovičky.“ Funguje tu vysokorýchlostný prepravca Eurostar a technologicky najpokročilejšou rýchlovlakovou traťou na starom kontinente disponuje Francúzko.

Lietadlá majú síce vyššiu rýchlosť, ale cestujúci sa často zdrží presunmi na letiská, ktoré sa nachádzajú prevažne mimo veľkomiest. Okrem toho musí na letisko prísť omnoho skôr pred samotným odletom. Po prílete sa následne musí dostať do centra mesta. Vlakové stanice prechádzajú často priamo časťami miest, takže sa ušetrí množstvo času.

V roku 2015 využilo v Číne vlakovú dopravu 910 miliónov cestujúcich. Pre porovnanie, 415 miliónov ľudí využilo leteckú dopravu. Aj napriek tomu, že vlaky sú naozaj obľúbenou formou cestovania, leteckú dopravu nedokážu úplne nahradiť. Obe tieto možnosti sa však veľmi pekne dopĺňajú. Vlaky fungujú skôr na kratšie vzdialenosti a rýchly presun do centier miest. Lietadlá zasa umožňujú presuny na obrovské vzdialenosti, často medzikontinentálne.

zdroj: traveller.com.au , wikipedia.org , wikipedia.org

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech