SaS chce odluku cirkvi od štátu, aby Slovensko ušetrilo desiatky miliónov eur. Matovič ihneď reagoval

Podľa strany Sloboda a Solidarita nastal čas na debatu o reforme financovania cirkví, ktoré by malo byť dobrovoľné. „V SaS sme presvedčení, že každý sa dokáže rozhodnúť slobodne, či zo svojich daní cirkev podporí, alebo nie. Takouto zmenou by sme v rozpočte ušetrili 52 miliónov eur,“ tvrdí SaS. 

Ako ďalej povedala, uznáva význam náboženstva a cirkví v morálno-etických otázkach, ako aj v oblastiach týkajúcich sa rôznych verejnoprospešných aktivít, avšak je na mieste začať celospoločenskú debatu, či by sa tieto peniaze nedali využiť lepšie. Strana však prízvukuje, že nie je reč o zrušení finančnej podpory pre sakrálne pamiatky, ktoré sú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva. „Riešením odluky cirkvi od štátu by bolo financovanie cirkví prostredníctvom dobrovoľných príspevkov občanov. 

„Za najvhodnejší model financovania cirkví považujeme asignačný model v prospech registrovanej cirkvi z dane z príjmov občanov,” Miroslav Žiak.

Tento model podľa poslanca umožňuje slobodu rozhodovať, koho chce daňovník svojimi daňami podporiť. Na druhej strane to znamená slobodu aj pre tých daňovníkov, ktorí aktivity cirkvi nevyužívajú či odmietajú. Tento model by mal pritom vychádzať priamo z Ústavy, ktorá definuje Slovensko ako nábožensky neutrálny štát.

Zámer presadiť odluku cirkví od štátu, za ktorým je strana Sloboda a solidarita, považuje premiér Igor Matovič len za prvoplánový marketing. Podľa premiéra ide o mimoriadne citlivú otázku, pri ktorej by sa mali akékoľvek zmeny robiť až po poctivej celospoločenskej diskusii.

„Spôsob, kedy SaS akúkoľvek cirkev (ako spoločenstvo veriacich), vyhlási najprv de facto za príživníkov, je najhorší možný spôsob ako poctivú diskusiu začať … až mám pocit, že ani nejde o odluku samotnú, ale prvoplánový marketing využívajúci najprízemnejšie pudy,“ napísal Matovič na sociálnej sieti.

Premiér uviedol, že si uvedomuje historickú úlohu cirkví pri šírení vzdelanosti, kultúry či písma. Rovnako si mimoriadne váži milióny hodín obetavej práce členov cirkví pre dobro ľudí v núdzi.

„Nedovolím preto, aby diskusiu na túto tému viedol niekto, pre koho svet začína a končí v jeho peňaženke. Vážim si liberálne zmýšľajúcich ľudí v našom poslaneckom klube, ktorí na túto tému diskutujú aj s predstaviteľmi cirkví bez prízemných emócií. Len to je cesta k poznaniu, že veriaci ako aj neveriaci sa vzájomne potrebujeme … lebo sme jedno. Jedno Slovensko,“ napísal premiér.

Šéf parlamentu a líder Sme rodina Boris Kollár považuje tému za relevantnú, no nie dobre načasovanú.

„SaS sa správa rovnako populisticky ako ĽSNS, len to berie z opačného konca,“ uviedol Kollár na sociálnej sieti. Poukázal pritom na to, že ide o citlivú kultúrno-etickú otázku. „Preto nerozumiem tomuto populistickému kroku Richarda Sulíka, ktorý musí vedieť, že to bude opäť rozdeľovať spoločnosť,“ skonštatoval.

Remišová: Vyjadrenia Kollára sú ako strieľať si do vlastného kolena. Strana Za ľudí nie je fackovacím panákom

Vicepremiérka a predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová si myslí, že otázka odluky cirkvi od štátu vôbec nepatrí medzi témy, ktoré trápia súčasné Slovensko a ktorým by sa mala spoločnosť aktuálne venovať. „Túto otázku sme ani nemali v programe a navrhli sme ju neotvárať,“ pripomenula.

K odluke cirkvi od štátu sa na dnešnej tlačovej konferencii vyjadril aj Robert Fico. Ten konštatoval, že SaS len „nevie kam s konope“ a nabudúce bude chcieť zachraňovať zvieratá či legalizovať drogy.

„To je tak, keď neviete kam, tak prichádzate so zástupnými témami. My napríklad vôbec nevedieme na Slovensku tému, čo budeme robiť s obrovským hospodárskym prepadom. Pýtam sa, kto pracuje na pláne obnovy, ktorý musí byť predložený Európskej komisii, aby sme mohli čerpať zdroje, ktoré boli pridelené v rámci ostatného summitu EÚ. Nikto na ničom nerobí… To si myslí Matovič, že traja úradníci mu to spíšu s nejakými ministrami? To je nemožné,“ dodal Fico.

Grécka pravoslávna cirkev: Joga je absolútne nezlučiteľná s našou vierou

Ministerstvo kultúry SR upozornilo, že pred otvorením takejto debaty je potrebné doriešiť otázky reštitúcií a finančných nárokov cirkví, pripomenulo tiež, že finálna odluka nie je možná počas platnosti Vatikánskej zmluvy.

Od januára 2020 platí nový zákon o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností, ktorý zohľadňuje aj počet veriacich a rozširuje takisto možnosti použitia štátneho príspevku. Zákon zachováva systém priamej podpory zo strany štátu, o tom, že jeho ponechanie v aktualizovanej podobe je najlepším riešením, rozhodla expertná skupina, zložená zo zástupcov štátu a cirkví, informuje TASR.