Si múdrejší, ako si o sebe myslíš. Týchto 5 znakov to dokazuje

Henrieta Balázsová / 10. októbra 2018 / Lifehacking

zdroj: Unsplash
  • Ako už vieš, in­te­li­gen­cia ne­vy­jad­ruje množ­stvo in­for­má­cií, ktoré ovlá­daš, ale spô­sob, akým s nimi do­ká­žeš pra­co­vať.
  • Via­cero ved­cov do­konca tvrdí, že hod­nota in­te­li­genč­ného kvo­cientu (IQ) sa ur­čuje už v ra­nom veku.
  • Naj­novší vý­skum sa však za­me­ral na to, čo majú ľu­dia s naj­vyš­ším IQ spo­ločné.
  • Vý­sled­kom bolo týchto 5 veľmi zau­jí­ma­vých zna­kov.

Si ner­vóz­nejší než os­tatní

O úz­kosti a ner­vo­zite je ťažké ho­vo­riť v po­zi­tív­nom zmysle slova, no v tomto prí­pade si to po­kojne mô­žeme do­vo­liť. Psy­chia­ter Je­remy Cop­lan dl­ho­dobo sle­do­val pa­cien­tov vy­ka­zu­jú­cich úz­kostné po­ru­chy sprá­va­nia sa a zis­til, že ľu­dia tr­piaci z me­di­cín­skeho hľa­diska tými naj­hor­šími prí­znakmi, majú oveľa vyš­šie IQ než ľu­dia, kto­rých su­žujú mier­nej­šie prí­znaky. Veľmi zau­jí­ma­vým „expe­ri­men­tom“ bol aj vý­skum zre­a­li­zo­vaný v in­ter­dis­cip­li­nár­nom cen­tre Herz­liya v Iz­ra­eli.

Vý­skum­níci po­sa­dili účast­ní­kov k po­čí­ta­čom a pop­ro­sili ich, aby vy­hod­no­tili kresbu po­nú­kanú is­tým prog­ram z hľa­diska po­ci­tov, ktoré v nich evo­kuje. Vý­skum­níci však na­prog­ra­mo­vali po­čí­tače tak, aby sa po­čas práce účast­ní­kov vý­skumu spus­til prog­ram si­mu­lu­júci po­čí­ta­čový ví­rus. Ten pô­so­bil doj­mom, že všetko vy­ze­ralo tak, akoby bol ví­rus vý­sled­kom ne­ja­kého ne­správ­neho „kliku“, ktorý uchá­dzač omy­lom uro­bil.

Ner­vo­zitu spô­so­benú „po­ka­ze­ním po­čí­tača“ zná­so­bili vý­skum­níci u účast­ní­kov ešte tým, že na­lie­hali, aby prob­lém, ktorý „spô­so­bili“ okam­žite vy­rie­šili. Zis­te­nie však bolo veľmi prek­va­pivé. Ho­vo­rilo to­tiž, že účast­níci, kto­rých celá si­tu­ácia zner­vóz­nila naj­viac, boli zá­ro­veň naj­viac sú­stre­dení na rie­še­nie prob­lému a sú­časne ho aj vy­rie­šili na­je­fek­tív­nej­šie. Ak ti teda najb­liž­šie nie­kto po­vie, aby si sa toľko ne­stre­so­val, po­kojne sa naňho len po­us­mej.

1

Čí­tať si sa na­učil ne­zvy­čajne skoro

Brit­ská štú­dia 2 000 pá­rov jed­no­va­ječ­ných dvoj­čiat do­ká­zala, že na­priek rov­na­kým gé­nom malo vyš­šie IQ to dieťa z dvo­j­ice sú­ro­den­cov, ktoré sa na­učilo čí­tať skôr. Vý­skum­níci na zá­klade ako tohto, tak aj mno­hých iných štú­dií do­speli k pre­sved­če­niu, že na­učiť dieťa čí­tať čím skôr naň má veľmi vý­razný vý­vo­jový do­pad. Platí teda zá­zračná for­mulka – ne­nau­čil si sa čí­tať tak skoro, pre­tože si bol chytrý, ale si chytrý, pre­tože si sa na­učil čí­tať skoro.

Si ľa­vák

V pr­vom rade po­ďa­kujme za to, že časy, kedy uči­teľky nú­tili ľa­vá­kov pí­sať a kres­liť pra­vou ru­kou, sú preč. Byť ľa­vá­kom to­tiž nie je žiadna cho­roba, práve na­opak. Jedna veľká štú­dia do­ká­zala, že za ľa­vác­tvo môže schop­nosť di­ver­gent­ného mys­le­nia vy­sky­tu­júca sa pre­dov­šet­kým u mu­žov. Je to je­di­nečná schop­nosť kom­bi­no­vať dva na­vzá­jom ne­sú­vi­siace ob­jekty zmys­lu­pl­ným spô­so­bom – čo je ne­spo­chyb­ni­teľ­ným zna­kom vy­so­kej in­te­li­gen­cie.

left-hand-drawing

Ako dieťa si nav­šte­vo­val „hu­dobnú“

Štú­dia vy­ko­naná psy­cho­ló­gom Syl­vai­nom Mo­re­nom jasne pre­uká­zala spo­ji­tosť me­dzi hu­dob­ným na­da­ním die­ťaťa a hod­no­tou jeho IQ. Mo­reno re­a­li­zo­val svoj vý­skum na 48 de­ťoch vo veku od 4 do 6 ro­kov. Deti roz­de­lil na 2 rov­naké sku­piny, kde jedna ab­sol­vo­vala pod ve­de­ním uči­teľa kurz vý­tvar­nej vý­chovy a druhá kurz hu­dob­nej vý­chovy.

Oba kurzy sa ko­nali 5x do týždňa (každý deň v trvaní jed­nej ho­diny) po dobu 4 týž­dňov. Po 4 týžd­ňoch sa uká­zalo, že hod­nota IQ sa mierne zvý­šila až u 90% detí, ktoré nav­šte­vo­vali kurz hu­dob­nej vý­chovy.

Si zá­bavný

Vý­skumy pre­uká­zali aj spo­ji­tosť me­dzi hod­no­tou IQ a pri­ro­dze­ným zmys­lom pre hu­mor. Vtipní ľu­dia majú to­tiž vo vše­obec­nosti hod­notu IQ vyš­šiu. Zdá sa teda, že aj vtipné „pod­pi­cho­va­nie“ môže byť pro­duk­tom bys­trej mysle.

Zdroj: thin­king-minds.net

Pridať komentár (0)