Zakladateľ Surf Office Peter Fabor: Šikovní ľudia majú podobný profil

  • Peter Fabor je skvelý príklad toho, ako sa dá spojiť príjemné s užitočným, ak človek naozaj chce. Chcel robiť to, čo ho baví (dizajn a surfing) na mieste, ktoré ho baví ešte viac (rozumej - dá sa tam surfovať a je tam stále super). Na celoročne slnečnej Gran Canarii si preto v roku 2013 založil Surf Office - coworking, kde môžu freelanceri, digitálni nomádi, ale aj ľudia, ktorí si chcú vyskúšať niečo odlišné, pracovať vedľa podobne naladených jednotlivcov a zároveň sa učiť surfovať.
image_1400667299.jpeg
  • Peter Fabor je skvelý príklad toho, ako sa dá spojiť príjemné s užitočným, ak človek naozaj chce. Chcel robiť to, čo ho baví (dizajn a surfing) na mieste, ktoré ho baví ešte viac (rozumej - dá sa tam surfovať a je tam stále super). Na celoročne slnečnej Gran Canarii si preto v roku 2013 založil Surf Office - coworking, kde môžu freelanceri, digitálni nomádi, ale aj ľudia, ktorí si chcú vyskúšať niečo odlišné, pracovať vedľa podobne naladených jednotlivcov a zároveň sa učiť surfovať.

 

Vracajúci sa zákazníci, noví, prichádzajúci na základe pozitívnych referencií, a kopa článkov na internete naznačujú, že koncept má úspech.

Prišla som sa preto pozrieť, či je Surf Office naozaj taký cool ako sa zdá (áno, je), a vyspovedať trochu Peťa o tom, ako vyzerali počiatky Surf Officu, čo hovorí na domácu a globálnu startupovú scénu, a aké má plány do budúcna.

 

Ako vyzerá taký bežný deň surf officera?

Väčšina ľudí, ktorí prídu do Surf Office sa chce naučiť surfovať. Spravidla si zoberú kurz surfovania doobeda, potom prídu do office a pracujú na svojich veciach. Je to veľmi individuálne – niekto päť, iný osem hodín denne. Večer ideme väčšinou spolu na večeru alebo na pivko. Často organizujeme meetupy, grilovačky alebo movie nights. Kto chce, pridá sa. Občas má niekto veľa práce alebo sa mu nechce socializovať sa, tak ostane makať v office.

Môj deň vyzerá veľmi podobne. Väčšinu dňa riešim veci okolo surf office alebo pracujem na svojich freelance projektoch. Okolo piatej-šiestej chodievam surfovať, to závisí hlavne od vĺn. Večer sa zvyčajne pridám k ostatným na pivko.

 

Koľko ľudí teraz Surf Office využíva?

V tomto momente šesť, kapacita je približne dvanásť ľudí. Pre mňa je, samozrejme, ideálne, ak príde nejaký firemný tím, alebo rovno celý startup. Je to jednoduchšie na organizáciu. Väčšina ľudí prichádza individuálne na dva týždne až mesiac.

 

 

Vráťme sa na začiatok celého Surf Officu. Aké bolo zakladanie coworkingu na španielskom ostrove?

Keďže nie som rodený Španiel, bolo to pre mňa, samozrejme, o niečo komplikovanejšie. Domáci až tak neveria ľudom zo zahraničia. Myslia si, že si chceš prenajať priestory na leto a potom zase zdrhnúť na iné miesto.

Všetko tu trvá dlhšie. Od zavedenia internetu až po vytvorenie bankového účtu. Na druhej strane si nemyslím, že na Slovensku tieto veci fungujú nejak výrazne lepšie, ale povedzme, že tam mám viac kontaktov a slovenčinu ovládam lepšie ako španielčinu.

Okrem nevyhnutnej komunikácie sa snažím vyhýbať stretu so štátnymi inštitúciami. Angličina tu tiež nie je veľmi užitočná, keďže Las Palmas nie je až taká turistická oblasť a po anglicky tu hovorí minimum ľudí.

 

Zvykol si aj ty sám v minulosti využívať coworkingy? Inšpiroval si sa nejakými pri zakladaní toho svojho?

Inšpirácia skôr pochádzala z toho, že som niekoľko rokov chodieval cez leto surfovať a s kamarátom sme zvykli organizovať pre ľudí zo Slovenska letné surf campy. Posledné dva roky sme ich robili na Gran Canarii a z toho to potom nejak vyplynulo. Ako dizajnér som zistil, že môžem pracovať aj na diaľku a chcel som si vytvoriť miesto, kde budú dobré podmienky na prácu a zároveň môžem každý deň surfovať. Zrodil sa nápad coworkingu s ubytovaním na pláži, ktorý teraz môže navštíviť ktokoľvek.

Koncept coworkingu je fajn, ale nie je to zisková záležitosť. Jednoduchá matematika – hodíš si do Excelu koľko môžeš pýtať za členstvo, koľko musíš mať členov a aké máš náklady. Ak máš ešte zaplatiť ďalších ľudí, ťažko z toho spravíš ziskovú záležitosť. Preto som to spojil aj s ubytovaním – kombinácia coworkingu a ubytovania je hodnota, za ktorú sú ľudia ochotní zaplatiť.

Navštívil som niekoľko coworkingov. Páči sa mi Hub v Prahe, nejaký čas som pracoval z bratislavského BrainHouse. MOB v Barcelone je super, Betahouse v Berlíne je tiež pekná inšpirácia.

 

 

Kto všetko vlastne teraz pracuje na prevádzke Surf Officu? Je to celé iba na tebe alebo máš okolo seba nejaký tím?

Našťastie tu mám okolo seba niekoľko šikovných ľudí, ktorí mi pomáhajú hlavne s administratívou a operatívou. Ja sa môžem venovať rozvoju značky, biznis developmentu a rôznym bočným projektom.

 

Ako vyzerá typický surf officer?

Všetkých ľudí, ktorí prichádzajú do surf office, spája to, že dokážu pracovať na diaľku. Asi 50 percent z nich sú programátori, ostatní sú dizajnéri, copywriteri, social media marketéri, novinári a podobne. Mali sme tu aj traderov a účtovníkov. Približne polovicu ľudí tvoria zamestnanci, druhá polovica sú freelanceri.

Vekovo sa to zaškatuľkovať nedá – najmladší surf officer mal dvadsať rokov, najstaršiu sme tu mali asi päťdesiatročnú pani z Nemecka. Na veku fakt nezáleží, všetko su to “open-minded” ľudia.

 

Od založenia Surf Officu uplynie čoskoro rok. Vieš popísať, ako si sa posunul ďalej a čo by si dnes urobil inak?

Zo začiatku som sa snažil mať čo najnižšie náklady a investovať do toho čo najmenej. Jednoducho som nevedel, či to vyjde. Terajší office je už taká výrazne “upgradnutá verzia.” Keby som začínal znova, asi by som zo začiatku trochu viac investoval. Teraz sa to ľahko hovorí, keď už veci poznám. Vtedy to bol úplne nový koncept a väčšinu vecí som robil spontánne. Postupom čas som zistil, aké dôležité sú detaily a začal som na nich pracovať.

Na úplnom začiatku som vytvoril webstránku v Bloggeri, kde som dal fotky zo surf tripov, ktoré som spomínal a story o Surf Office. Potom som zapol nejaké Facebook reklamy a čakal, či si to niekto objedná. To bolo asi pred rokom, v marci alebo apríli, vtedy som sa nachádzal v Prahe. Prihlásili sa nejakí ľudia, ktorým som povedal, že prvé miesta máme voľné až v auguste. Keď súhlasili a zaplatili, vedel som, že tento koncept môže fungovať. Odletel som na Kanárske, aby som to na ten august mohol pripraviť.

Oproti môjmu postupu vidím kopec startupov a biznisov, ktoré začínajú tým, že budujú produkt. Až keď ho majú hotový, rozmýšľajú, komu ho predať a nakoniec ho nikto nechce kúpiť.

 

Takže čo sa týka propagácie, fungoval si najprv iba na Facebook reklame a „word-of-mouth“?

Používal som hlavne Facebook reklamy a posielal veľa personalizovaných emailov – snažil som sa nakontaktovať na ľudí, ktorí majú coworkingy v iných mestách, alebo majú blog, ktorý sa tejto téme venuje. Nesnažil som sa im predávať svoj nápad, ale skôr sa ich spýtať na feedback. Veľa z nich o tom tweetlo, a to bol vlastne ten prvotný marketing. Stál minimum peňazí a fungoval. Teraz fungujem hlavne na odporúčaniach, komunite a obsahovom marketingu.

 

 

Čo ti viac pomáha prilákať ľudí do Surf officu – surfovanie alebo coworking na takom super mieste, ako je Gran Canaria?

Myslím, že je to práve tá kombinácia a nedá sa to oddeliť. Na Gran Canarii je niekoľko coworkingov. Nestoja viac ako v Bratislave, môžeš si k nim zaplatiť ubytovanie a surfovú školu, a môžeš mať teoreticky to isté čo ponúka Surf Office. Ale sem prídu ľudia práve kvôli tej kombinácii, kvôli tomu, že majú všetko na jednom mieste pripravené a stretnú tu podobných ľudí.

 

V istom období sa na Slovensku celkom dosť hovorilo o startupe Foretaster, na ktorom si pracoval. Aký bol v krátkosti jeho príbeh a čo si sa z neho naučil?

Foretaster bol projekt, ktorý som začal s Maťom Boťťánkom. Obaja sme mali background vo webovej analytike, organizovali sme Web Analytics Wednesday. Mali sme nápad na analytický produkt, ktorý podrobne sledoval ľudí, ktorí sa zaregistrovali alebo nakúpili na tvojom webe. Robili sme také pekné vizualizácie nákupných ciest jednotlivých zákazníkov vo forme infografík, ktoré ti prišli do emailu.

Problém bol, že na začiatku ani jeden z nás nevedel programovať. Boli sme online marketéri, ktorí chceli robiť startup, čo je predurčené na fail. Veľmi dlho sme sa motali, mysleli sme si, že nájdeme nejakého programátora. Nakoniec sa Maťo naučil programovať a ja som sa naučil základy dizajnu. Nakreslil som wireframy, ako to má celé fungovať a s Maťom sme zbúchali prvú funkčnú verziu. Potom sa k nám pridal Jakub Ptačin, ktorý tomu dal parádny vizuálny upgrade a pomohol nám aj s webom.

Mali sme asi 400 užívateľov, keď sme sa na tri mesiace dostali do Sillicon Valley. Tam sme zistili, že to možno nie je také cool ako sme si mysleli a trh, na ktorý cielime, je relatívne malý. Bol to príliš sofistikovaný produkt a ťažko sa to vysvetľovalo. Alebo sme to nevedeli vysvetľovať. Museli by sme ho zmeniť a na to sme už nemali energiu – po návrate z USA bol už  každý v inom meste s novými výzvami, takže sme to už ďalej neriešili.

Ale Foretaster stále funguje, používam ho na Surf Office webe a máme pár platiacich zákazníkov, hoci ho nijak nepropagujeme a na webe sa nedá zaregistrovať.

Cez Foretaster som sa ale dostal k dizajnovaniu, na základe čoho som sa potom zamestnal v AVASTe a mohol som redizajnovať ich hlavný produkt, ktorý používa 200 miliónov ľudí. To bola pre mňa brutálna skúsenosť a nikdy by som sa k nej nedostal, keby som nemal predchádzajúce skúsenosti s Foretasterom.

 

 

Sleduješ ešte startupovú scénu na Slovensku? Ktorým startupom fandíš?

Trocha to sledujem, ale nie je tam toho veľa, čo by ma v poslednej dobe zaujalo. Páči sa mi, čo robia chalani zo Sli.do, Datamolino a Getgoldee.

 

A čo startupy vo svete? Máš niektoré fakt obľúbené?

Bavia ma Zapier, Shopify, Fitbit, Sketch a Source.

 

Spolupracuješ na projektoch s ľuďmi z celého sveta – vieš sa podeliť o nejaké zaujímavé pozorovania ohľadom práce s ľuďmi iných národností?

Väčšinou pracujem so Slovákmi, Čechmi a Španielmi, hoci sú všade možne po svete. V Surf Office pekne vidieť to, že neexistuje niečo také ako “lenivý Talian”, sú to iba predsudky. Šikovní ľudia majú približne rovnaký profil. Dobrý dizajnér z Nórska pracuje veľmi podobne ako dobrý dizajnér zo Slovenska.

 

Jedným z tvojich početných side projektov sú aj nálepky na pračku, ktoré majú mužom uľahčiť pranie. Nejaké novinky v tomto projekte? Neprihlásil sa nejaký nadčasový výrobca pračiek, ktorý by chcel tvoj nápad použiť?

Priznám sa, že nie. Malo to veľký ohlas na Facebooku a na Twitteri, článok mal doteraz nejakých 80-tisíc čítaní. Stále si žije svojím životom a skôr funguje ako môj osobný branding – ľudia sa mi niekedy ozývajú, že čítali článok o pračke a potom zistili, že robím aj užívateľské rozhrania appiek. Nedávno som bol na konferencii v Prahe, kde som hovoril o redizajne AVASTu a po konferencii za mnou prišiel jeden chalan z Budapešti, ktorý mi povedal, že konferenciu objavil náhodou a videl ma medzi spíkrami. Keď si uvedomil, že som ten človek, čo napísal článok o pračke pre chlapov, presvedčilo ho to prísť konferenciu. To bolo milé. Ale o ďalších fanúšikoch neviem a nemám vďaka tomuto článku nejaké ponuky od výrobcov pračiek :) Myslím, že všetci títo výrobcovia sú natoľko konzervatívni, že sa to k nim ani nedostalo.    

 

Nejaké iné zaujímavé side projekty, ktoré by si mohol predstaviť?

Robím práve s Martinom Boťťánkom na iPhone aplikácii pre Surf Office. Je to appka pre ľudí, ktorí prídu do Surf Officu a mala by im zlepšiť celú experience – poradiť, ako sa dostanú z letiska do Surf Officu, poradiť praktické veci, ako funguje surfová škola, aké ďalšie aktivity sa tu dajú robiť, kam sa ísť na výlet v okolí, alebo kde ísť večer na tapa. Od januára som ju testoval, teraz pracujem už na druhej verzii, a keď bude appka hotová, chceme ju postupne predávať ako službu ďalším hostelom, hotelom a apartmánom.

 

Keby sme sa preniesli o 5-10 rokov ďalej – vidíš svoju budúcnosť tu na Gran Canarii alebo by si sa rád presunul niekam inam? Prípadne chystáš sa niekedy vrátiť trvalo na Slovensko?

To je veľmi ťažká otázka, vôbec neviem. Pred rokom som napríklad vôbec nevedel, že budem tu. Rozmýšľal som, že by som chcel založiť Surf Office, ale stále som bol v Prahe. Ani teraz netuším, čo bude o rok, o päť rokov. Mám nejaké vízie o tom, čo by som chcel robiť, ale nerobím si presné plány. Baví ma redizajnovať zaužité veci, ako pri tej pračke. Baví ma experimentovať, testovať a vymýšlať nové veci.

 

 

A čo sa týka budúcnosti Surf Officu?

Teraz a v najbližších mesiacoch sa snažím vyladiť procesy, branding a rozbehnúť nejaké dlhodobé spolupráce. Následne sa budem musieť rozhodnúť, čo so Surf Office ďalej. Či to mať ako len taký lifestyle biznis a venovať sa ďalej dizajnu, alebo sa to rozhodnem nejak seriózne škálovať – či už kapacitne, alebo do iných krajín. Raz by som chcel otvoriť Surf Office v Santa Cruz v Kalifornii.

 

Petra Fabora spovedala Sim. Druhú časť rozhovoru, zameranú na tech vychytávky a cestovanie na Gran Canarii si môžete prečítať na jej blogu.

 

 

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá