Sladké prešporské koláče, ktoré prežili dobu a dnes sú zaslúžene bratislavským pokladom

Bratislavské rožky, v starom Pressburgu známe aj pod familiárnym názvom „bajgle“ či oficiálnejšie Pressburger Kipfel alebo Pozsonyi kifli, už úspešne prežili niekoľko storočí. Už v 16. sotorčí ich pekár Viliam Schauermann alebo neskôr Gustáv Wandler spopularizovali tak, že čoskoro putovali poštou po celom Rakúsko-Uhorsku vrátane Viedne a Budapešte,ale aj do Paríža. Môžeme len hádať, či je to vďaka skvelej chuti, dokonalému tvaru, „návykovosti“ orechov a maku či jednoducho vďaka lokálpatriotizmu hrdých Prešporčanov a Bratislavčanov.

Foto: bratislavskerozky.sk

Tradičné a chránené

Dnes lokálne a „made in Slovakia“ výrobky propagujeme na každom kroku, vďaka čomu majú šancu prežiť aj nepriaznivé a ekonomicky nestabilné obdobia či nové trendy a stať sa nadčasovými. Do karát rožtekom hrá aj to, že sú pomerne zdravou sladkosťou a sú vyrobené len z poctivých surovín. K uchovaniu tej pravej autentickej chuti produktov však pomáha aj niečo iné, ako len šikovné ruky gazdiniek a pekárov a tradovanie z generácie na generáciu.

Je to zoznam kvality Európskej únie, kde má Slovensko registrovaných 17 potravinárskych a poľnohospodárskych produktov s bohatou tradíciou, ktorých označenie a zloženie sú chránené. Okrem rožtekov sú to napríklad Klenovecký syrec, Spišské párky, Skalický trdelník, Slovenská bryndza či Slovenská parenica. Bratislavský rožok má tiež označenie Zaručená Tradičná Špecialita a pre Bratislavu je niečo ako pre Viedeň preslávený Sacher a pre Budapešť Somloi galuska.

Foto: geni.sk

Nesmrteľný recept

Čo to v prípade Bratislavských rožkov znamená? Že každý jeden poctivý rožtek, ktorý si kúpiš, by mal byť pripravený podľa rovnakého receptu. Rozdiel v chuti môže spôsobiť len kvalitatívna odlišnosť surovín či (ne)šikovnosť pekára. :) Receptúra sa zachováva od čias, keď sa prvé rožky vyrábali v prešporskom pekárstve U Schauermana. To môžeme v dnešnej dobe povedať o máloktorom potravinovom produkte. Bratislavský rožok je skrátka istota. Ak by si totiž niekto chcel receptúru pozmeniť a vyrábať „fejkové“ rožky, musel by zmeniť aj názov výrobku.

Foto: facebook.com/FantastiCo – Art Of Food

Aké sú základné pravidlá výroby tohto sladkého pokladu? Rožtek musí byť predovšetkým vyrobený ručne a z prírodných surovín bez pridania umelých látok. Musí tiež obsahovať najmenej 30 percent tuku či masla oproti množstvu múky. Náplň môže byť len varená – orechová a maková a musí tvoriť najmenej 40 percent z hmotnosti rožka. Ďalšou podmienkou je, že makový rožok má tvar podkovy a orechový tvar písmena C, čo pomáha najmä pri rozlišovaní dvoch typov rožkov. A napokon povrch každého rožka musí byť lesklý a zlatý vďaka žĺtkom a mlieku a typicky mramorovaný.

Foto: facebook.com/FantastiCo – Art Of Food

Kam za poctivým bajglom?

Napriek sláve Bratislavských rožkov bolo ešte pred pár rokmi pomerne ťažké na ne natrafiť. Dlho ich vytláčali lákavejšie krémové zákusky a celkovo výroba rožkov bola veľmi pracná. Dnes sú v Bratislave rozšírenejšie a môžeš ich nájsť v mnohých lokálnych kaviarňach, napríklad v Dobre & Dobré. Určite však dávaj pozor, aby boli skutočne také aké majú byť.

Jednou z pekární, kde vyrábajú tie najlepšie, je pekáreň Pressburg Bajgel, ktorá zaručuje tradičnú receptúru jej rožkov pochádzajúcu z roku 1890 až 1900. Cestou tradičnej výroby Bratislavských rožkov ide aj bratislavská pekáreň FantastiCo, kde nájdeš jedine dokonale zlaté a chrumkavé bajgle. Dodávajú do viacerých lokálnych kaviarní, ale aj do Trnavy a pravidelne ich nájdeš na farmárskych trhoch.

Dostal si aj ty chuť na chrumkavý zlatistý rožtek? Tak šup poň do pekárne a podporiť slovenskú tradíciu!

Foto: facebook.com/FantastiCo – Art Of Food