Slováci patria medzi najohrozenejších v Európe. Obľúbený zlozvyk nenápadne poškodzuje mozog

Alkohol si nachádza cestu k čoraz väčšiemu počtu Slovákov. Podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorú citovala agentúra TASR, ho pravidelne konzumuje až 74 % Slovákov nad 15 rokov.

Nejde len o kultúrne zakorenený zvyk či rekreačný stimulant. Alkohol aj v miernom množstve zasahuje do integrity centrálneho nervového systému. Podľa vedeckých poznatkov priamo koreluje so zvýšeným rizikom neurodegeneratívnych porúch, vrátane Alzheimerovej choroby.

Úmrtia súvisiace s alkoholom na Slovensku

Slovensko sa v európskom rebríčku umiestnilo na nelichotivom šiestom mieste v počte úmrtí súvisiacich s alkoholom. „Takmer osem percent úmrtí je spôsobených vplyvom alkoholu. Patria sem tragické nehody, zranenia či utopenia v dôsledku pitia alkoholu, ale aj alkoholická choroba pečene a intoxikácie,“ uviedol riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica.

Správa WHO ďalej uvádza, že Slováci najčastejšie siahajú po liehovinách, čím zvyšujú riziko akútnej intoxikácie a dlhodobého poškodenia orgánov. „Tie sú z hľadiska rizika úmrtia, či už toxickým vplyvom na pečeň, alebo otravou alkoholom, veľmi nebezpečné,“ varuje Okruhlica.

Výskumný tím zo spoločnosti Atrium Health v roku 2023 publikoval štúdiu, v ktorej testoval účinky chronickej konzumácie alkoholu na laboratórnych myšiach. Zistilo sa, že už mierna dávka etanolu stačí na spustenie atrofie mozgového tkaniva a zvýšeného výskytu toxických amyloidných plakov, ktoré sa spájajú s patogenézou Alzheimerovej choroby.

Alkohol poškodzuje mozog

Alkohol sa aj v roku 2024 ocitol v centre vedeckej pozornosti, tentoraz ako významný faktor kognitívneho úpadku. Výskumníci z Oxfordskej univerzity vykonali jednu z najrozsiahlejších neurozobrazovacích štúdií súčasnosti, pri ktorej analyzovali mozgové skeny viac než 40 000 ľudí.

Štúdia vedená profesorkou Gwenaëlle Douaud rozobrala komplexnú sieť mozgových oblastí, ktoré začínajú strácať svoju funkčnosť už v raných fázach demencie.

„Vieme, že určitá skupina oblastí mozgu začína starnutím degenerovať skôr, a v tejto novej štúdii sme ukázali, že práve tieto špecifické časti mozgu najviac ohrozuje cukrovka, znečistené ovzdušie spôsobené dopravou – ktoré čoraz výraznejšie prispieva k rozvoju demencie – a zo všetkých bežných rizikových faktorov aj alkohol,“ uviedla Douaud.

Štúdia z Oxfordu tak opäť posilnila vedecký konsenzus, že aj tzv. „mierna“ konzumácia alkoholu môže zanechať trvalé stopy v oblastiach mozgu, ktoré sú zodpovedné za pamäť, pozornosť či rozhodovanie.

Červené víno ako výnimka

Zdá sa, že červené víno sa vymyká tomuto vzorcu. Ako uvádza Affinity Health, okrem alkoholu obsahuje bioaktívne zlúčeniny, najmä resveratrol a flavonoidy, ktoré majú výrazný neuroprotektívny potenciál a znižujú riziko vývoja neurodegeneratívnych ochorení, vrátane Alzheimerovej choroby a rôznych foriem demencie.

Resveratrol patrí medzi zlúčeniny, ktoré aktívne zasahujú do nádorového mikroprostredia, keďže zmierňuje zápalové procesy a spomaľuje množenie malígnych buniek. Vedci tiež pripisujú tejto látke schopnosť aktivovať „gény dlhovekosti“.

Červené víno zároveň podporuje kardiovaskulárne zdravie. Pomáha optimalizovať lipidový profil znížením hladiny LDL („zlého“ cholesterolu) a súčasným zvýšením hladiny HDL („dobrého“ cholesterolu). Polyfenoly obsiahnuté vo víne stimulujú rast zdraviu prospešných črevných baktérií, ktoré ovplyvňujú nielen trávenie a imunitu, ale aj náladu či kognitívne funkcie.

A na záver, červené víno obsahuje melatonín, ktorý harmonizuje spánkové cykly a uľahčuje nástup spánku. Nie je to výzva k pitiu, ale dôkaz, že červené víno v miernom množstve dokáže prispieť k rovnováhe tela i mysle.

Čítajte viac z kategórie: Lifehacking