Slováci snívajú o zahraničí, ale zahraniční študenti sú spokojní aj na Slovensku

  • Omar Beiruti je 21-ročný Palestínčan, ktorý už niekoľko rokov študuje medicínu na Slovensku. Zatiaľ čo mnohí z nás túžia po štúdiu, práci a živote zásadne v zahraničí, uniká im to, že aj napriek mnohým nedostatkom sú náš študijný systém a naše slobody skvelé. Vrátane intrákov v Mlynskej doline, univerzitnej nemocnice a jej príslušenstva, či nenávidenej bratislavskej MHD. My sme sa s Omarom porozprávali o jeho štúdiu, žití na Slovensku, aj o nedávnych významných udalostiach európskej spoločnosti.
image
  • Omar Beiruti je 21-ročný Palestínčan, ktorý už niekoľko rokov študuje medicínu na Slovensku. Zatiaľ čo mnohí z nás túžia po štúdiu, práci a živote zásadne v zahraničí, uniká im to, že aj napriek mnohým nedostatkom sú náš študijný systém a naše slobody skvelé. Vrátane intrákov v Mlynskej doline, univerzitnej nemocnice a jej príslušenstva, či nenávidenej bratislavskej MHD. My sme sa s Omarom porozprávali o jeho štúdiu, žití na Slovensku, aj o nedávnych významných udalostiach európskej spoločnosti.

 Veľa z nás, Slovákov, láka štúdium v zahraničí. Ty si síce tiež išiel do zahraničia, ale naopak k nám. Prečo?

Kvôli komplikovanej situácii v mojej rodnej krajine. Uchádzal som sa o veľa štipendií vo viacerých krajinách, okrem Slovenska napríklad aj v Česku, Maďarsku, Nemecku, Jordáne, Jemene, Rusku a Indonézii. Ale len na Slovensku som dostal možnosť študovať medicínu, inde by to boli bývali inžinierske smery. Takže v podstate som si ja vybral Slovensko a Slovensko – teda aspoň slovenské Ministerstvo školstva – si vybralo mňa. Bolo to obojstranné. (úsmev)

IMG_8305

Ako sa do tvojho výberu naša krajina vôbec dostala?

Na začiatku som študoval v Palestíne a vrámci tohto štúdia som bol semester aj v Indonézii. Tam som stretol jednu Slovenku, ktorá mi o Slovensku a jeho krásnych stránkach veľa rozprávala. Z jej rozprávania som mal pocit, že slovenskí ľudia sú milí a slovenská príroda nádherná. Dodnes sa s ňou vídavame, sme veľmi dobrými kamarátmi. Jej rodina ma k sebe pozýva každé Vianoce.

 

A mala o Slovensku pravdu? Nebol to pre teba kultúrny šok?

Dostať sa do slovenskej komunity pre mňa nebolo úplne ľahké. Niektorí na mňa na ulici stále zazerajú, obzerajú si ma, ale celkovo sa mi podarilo nájsť si kamarátov s podobnými záujmami. Pomáhala mi hlavne znalosť slovenčiny, ktorá sa postupne zlepšovala a teraz je na veľmi dobrej úrovni, musím priznať. Aj moje štúdium je v slovenčine. A Slovensko je síce iné ako Palestína a Blízky východ, ale čo sa týka tých Vianoc, v Palestíne predsa vždy prebývali aj kresťania.

Aj u nás sme od ostatných poznali Vianoce, akurát mám pocit, že ich ľudia prežívali viac duchovne. Tam to bolo viac o modlení a chodení do kostola než o jedení a všetkého tohto sviatočného ošiaľu, ktorý tu pozorujem. Zo Slovenska nemám počas sviatkom pocit kresťanskej krajiny, ale skôr sviatočnej nálady plnej festivít.

IMG_6487-2

A aký je teda tvoj domov?

Pochádzam zo Západného brehu, z mesta Ramallah, ktoré by som na naše pomery porovnal k malej Európe. V iných častiach obývaných Palestínčanmi napríklad o alkohole ani nepočuť, sú veľmi konzervatívne. U nás sa alkohol dá kúpiť, máme dokonca aj nejaký nočný život. Moslimské ženy u nás nosia aj nenosia zahalené vlasy, ako chcú.

 

Prečo si sa teda rozhodol odísť študovať inam? V Izraeli aj Palestíne predsa univerzity sú. 

Bohužiaľ ako Palestínčan z okupovaného územia nemôžem študovať na žiadnej izraelskej univerzite. Ak chce niekto zo Západného brehu alebo Gazy ísť do Izraela, potrebuje povolenie a nie je ľahké ho dostať. Na Západnom brehu ale máme šesť univerzít a dve sú v Pásme Gazy. Ja som jeden semester študoval zubarinu na univerzite Al-Quds, ale štúdium v takej zóne nie je jednoduché. Medzi mojím mestom a univerzitou sú ozbrojené kontrolné body, ktorými musíme prechádzať, ďalej nám izraelská armáda v školách robí razie, čo školu samozrejme fyzicky ničí. Odhliadnuc od toho boli podmienky štúdia prijateľné. Síce sme ako univerzita nemali veľa zdrojov, ale profesori boli veľmi vzdelaní ľudia.  

 

IMG_7669

 

Ako by si to porovnal s úrovňou slovenského školstva?

Nuž, už len to, že na ochranu školy netreba vysoké múry a desiatky ozbrojencov, je veľké plus. Vždy sa v škole cítim vítaný, ľudia si tu snažia pomáhať. Je náročná, ale v štúdiu nás podporujú. Viem, že veľa ľudí sa na slovenské univerzity sťažuje, ale podľa mňa má lekárska Univerzita Komenského od štátu dobrú podporu. Asi preto, lebo medicína je veľmi dôležitá. Len tak pre porovnanie, tu máme momentálne na anatómii na štúdium k dispozícii sedem tiel, zatiaľ čo v Palestíne sme nemali na pitvy ani jedno. Všetko sme sa museli učiť z nákresov a obrázkov, čiže čisto teoreticky.

Jasné, určite sa to nedá porovnávať napríklad so Švédskom, ale ja to tak ani neporovnávam. Na druhej strane, občas ako dobrovoľník pomáham na stredných a základných školách a tam je to celkom iné, miestami až zúfalé. Učitelia majú mizerné platy a zlé vybavenie. Raz som bol svedkom toho, ako jedna učiteľka nemohla vytlačiť dokumenty, lebo jednoducho nemala papier.

IMG_6424

Prekvapilo ťa u nás ešte niečo?

Možno som trochu očakával, že Slovensko bude veľmi liberálne, ako si človek bežne predstavuje Západ. Ale je skôr tradičné. Ja taktiež pochádzam z liberálneho palestínskeho mesta, ale niektoré témy sú pre nás tabu – napríklad LGBT komunita a jej práva. A tu to nie je veľmi odlišné. Vezmi si napríklad nedávne referendum, pochod za život, dva pochody neonacistov… Tie mi nahnali strach, ale našťastie sa odohrávajú len občas a dá sa im vyhnúť. V istom zmysle to ale chápem. Slovensko bolo dlho izolovanou krajinou, veď svetu sa otvorilo len pred 25 rokmi. Veľa vecí je preň cudzích a nových a momentálne je príliš zamestnané strachom zo všetkého neznámeho, preto sa podľa mňa dištancuje od nových hnutí a ideológií.

V Palestíne je to podobne, ale máte oproti nám veľkú výhodu. U nás sa na okupovaných teritóriach žije skutočne ťažko a nebezpečne, preto sa momentálne zaujímame o úplne základné veci – ľudské práva, spravodlivosť, bezpečie, prístup ku vzdelaniu, zásobám, a podobne. Vo veľa prípadoch nám ide len o prežitie. Riešiť liberálne otázky (ako napríklad LGBT komunitu) je teda úplne mimo dohľadu. Slovensko ale existenčné problémy riešiť nemusí a preto budete napredovať oveľa rýchlejšie ako my. Vo veľa smeroch, nielen v liberalizme.

 

IMG_3631

 

Aké je to byť tu na Slovensku zatiaľ čo sa v tvojej domovine častokrát dejú hrozné veci? Si v kontakte s rodinou?

Na Slovensku sa žije príjemne, lebo sa tu cítim bezpečne. Raz ma síce  v supermarkete nazvali teroristom a keď sa s niekým rozprávam po arabsky, ostatní od nás bočia, ale hneď ako sa lepšie spoznáme, vychádzame spolu bez konfliktu a s úmevom. Slovensko má rôznorodú prírodu, v ktorej rád trávim čas, pretože to sa napríklad v okupovanom území Izraela veľmi nedá. Je tu aj veľa môžností, ako pomôcť ostatným. Učím deti angličtinu v jednom detskom domove a ako dobrovoľník pracujem s bezdomovcami. Pre mňa je domovina veľmi abstraktným pojmom.

Som utečenec tretej generácie a z rozprávania predkov počúvam o miestach, z ktorých pochádzame, a kam sa jedného dňa chceme vrátiť. Dedinu, z ktorej predkovia utiekli, v roku 1948 zničili. Tak sme vlastne skončili v Betleheme. Domov nosím v sebe a kdekoľvej idem, ostáva mojou povinnosťou informovať ľudí o našej situácii a nabádať ich k diskusii. Viem, aké dôležité je vzdelanie a uvedomelosť. Vidím, čo to s ľuďmi robí, ak im chýba. Kvôli štúdiu som rodinu nevidel takmer dva roky a keďže sa tu venujem aktivizmu za Palestínu, je pre mňa riskantné sa domov vôbec vracať. Môžu ma za to zatknúť a dať do väzenia.

IMG_7867

Cítiš sa tu bezpečne aj vzhľadom na nedávne udalosti po Európe?

K tomu môžem povedať len jedno. V dnešnom svete, v roku 2015, by ľudia nemali potrebovať zbrane. Častokrát sa nimi oháňajú, vraj sú na obranu. Ale pred čím? Keby chceli západné krajiny skutočne vyriešiť násilné konflikty v iných kútoch sveta, nerobili by to násilne. Prestali by bojovníkom posielať zbrane. Arabské štáty sú rozvojové, nemajú žiadnu vlastnú produkciu, takmer žiaden vlastný priemysel. A z piesku a ihiel si zbrane nevyrobíme. My máme akurát ropu, ktorú predávame západným krajinám a oni nám za to dávajú zbrane, tanky, a podobne.

Máme ich od krajín Európy, USA, Číny, aj Ruska. Keby nám namiesto zbraní za ropu radšej ponúkli humanitárnu pomoc, jedlo, vzdelanie, pomohli s rozvojom – náš región by vyzeral úplne inak. Pre mnohé krajiny je vojna skvelý biznis, ale pokiaľ ho budú prevádzať, nemôžu sa tváriť, že im ide o mier.

 

Na Slovensko sa pozeráš celkom inými očami ako my. Je niečo, na čo by si takto chcel poukázať?

Myslím, že ľudia sú vo viacerých veciach právom nespokojní, ale vzdávajú to. Idú radšej do Rakúska alebo Nemecka, pretože tam je život lepší. Ale lepší je aj preto, lebo jeho obyvatelia sa po vojne nesmierne snažili vyhrabať z popola a vytvoriť si lepší život. Podľa mňa by Slováci mali radšej zostať na Slovensku a snažiť sa o to isté. Nie je to ľahké ani príjemné, ale nesmú za svoje práva prestať bojovať. Nemajú u seba vojnu, nemusia z nej utekať. Mali by vytvoriť silné zväzy a neprestať, dokým svoje ciele nedosiahnu.

IMG_0540-1

Čo chceš po ukočení štúdia robiť ty?

Chcem sa stať súčasťou organizácie Lekári bez hraníc a cestovať s nimi do Somálska. Tejto krajine chcem veľmi pomôcť najmä preto, lebo si toho naozaj veľa vytrpela. Občianska vojna, chudoba, hladomor, nedostatok vody, extrémistický islamisti, neúrodná pôda, korupcia… Mám pocit, že moja pomoc sa tam zíde. Okrem toho poznám pár Somálčanov a sú to skvelí ľudia.

 

A na záver to najdôležitejšie – cítiš sa tu šťastne a spokojne?

Ako by som sa mohol cítiť zle, keď tu mám halušky?! (smiech)

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá