Slováci v Zázrivej zachraňujú medvedie mláďatá. Na ich nový, unikátny projekt im ľudia poslali už tisíce eur

  • Záchranná stanica v Zázrivej zachránila už vyše 2000 živočíchov z voľnej prírody
  • Teraz sa znovu rozširuje, aby pomohla ešte väčšiemu počtu zranených zvierat a dobudovala ekocentrum pre návštevníkov
won
WWF Slovensko
  • Záchranná stanica v Zázrivej zachránila už vyše 2000 živočíchov z voľnej prírody
  • Teraz sa znovu rozširuje, aby pomohla ešte väčšiemu počtu zranených zvierat a dobudovala ekocentrum pre návštevníkov

Aby to bolo možné, WWF Slovensko, spoločne so Záchrannou stanicou v Zázrivej spustilo crowdfundingovú kampaň, vďaka ktorej už vyzbierali viac ako 5 000 eur z potrebných 6 500 eur.

Záchranná stanica funguje v Zázrivej na Orave od roku 2001 a zameriava sa na záchranu poranených či chorých voľne žijúcich zvierat a opustených mláďat, ich rehabilitáciu a návrat do prírody.  Starali sa tu už o zranené vydry, veveričky, ale aj o dve vĺčatá, rysa či medvedie mláďatá.

Uverejnil používateľ WWF Slovakia Streda 7. apríla 2021

Práve dve mláďatá medveďov museli zachrániť z holorubu, v ktorom prebiehala ťažba.

„Medvedica zrejme pod tlakom padania stromov, motorových píl, traktorov a kriku robotníkov odtiaľ utiekla. Je to dosť drsné byť v takom priestore, tak to jednoducho nezvládla a ušla a asi už nemala guráž vrátiť sa k nim. Takže zostali v brlohu samé,“ objasnil okolnosti záchrannej akcie Metod Macek, zakladateľ Záchrannej stanice v Zázrivej.

Uverejnil používateľ WWF Slovakia Streda 7. apríla 2021

Môžu za to ľudia

Vo viac ako 90 % percentách prípadov je príčinou toho, že stanica dostane zranené zviera, práve človek a ľudská aktivita.

„Vznikli sme ako stanica zameraná na záchranu orla skalného. Dnes vieme prijať každé zviera a situácia u nás kopíruje prírodu – s príchodom zimy dominujú vtáky, ktoré nemohli odletieť. Na jar zase mláďatá rôzneho druhu. A celý rok zvieratá, ktoré sa zranili kvôli nám ľuďom – pri náraze do presklených budov, pri dopravných nehodách či pri zásahu elektrickým prúdom,“ objasnil Metod Macek.

Špeciálnym obdobím v stanici je podľa Maceka práve jar, keď k nim prichádza množstvo mláďat, ktoré niekedy ľudia odnášajú z prírody zbytočne.

Uverejnil používateľ Záchranná stanica pre zranené živočíchy Zázrivá Streda 28. októbra 2020

Vyzbierané peniaze z kampane budú použité na rozšírenie stanice o malý les, ktorý poskytne vhodný priestor najmä väčším druhom zvierat v čase rehabilitácie. Priestor je potrebné oplotiť a vybudovať prístrešok. Časť peňazí bude použitá aj na dokončenie návštevnej zóny, kde pribudnú náučne prvky pre deti. Každoročne stanicu navštívi viac ako dvetisíc návštevníkov, najmä rodín s deťmi a školské triedy.

Uverejnil používateľ Záchranná stanica pre zranené živočíchy Zázrivá Štvrtok 3. septembra 2020

V prípade, že sa vyzbiera vyššia ako predpokladaná cieľová suma, peniaze budú použité na opravy voliér a potravu pre zvieratá.

„Naša planéta závratnou rýchlosťou stráca lesy, mokrade, rastliny a živočíchy. Náš vzťah k prírode je nebezpečne nevyvážený. Je jasnejšie ako kedykoľvek predtým, že naša budúcnosť a budúcnosť našej planéty sú spojené nádoby,“ hovorí riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.

Uverejnil používateľ Záchranná stanica pre zranené živočíchy Zázrivá Pondelok 29. júna 2020

Prispieť k zmene môže podľa jej slov každý z nás svojou voľbou dopravy, nákupu, ale aj priamo podporou tých, ktorí sa svojou prácou pričiňujú o záchranu prírody každý deň. 

Envirokiminalita ako lukratívny špinavý biznis

Tím WWF Slovensko má dlhodobo plné ruky práce. Málokto vie, že práve trestné činy proti životnému prostrediu sú treťou najlukratívnejšou organizovanou trestnou činnosťou na svete po pašovaní drog a zbraní.

Podľa poslednej správy Interpolu predstihli pašovanie ľudí. Europol upozorňuje, že envirokriminalita je rovnako lukratívna ako pašovanie drog, no je ťažšie ju odhaľovať a páchatelia čelia výrazne nižším trestom.

Takúto skúsenosť potvrdzujú aj slovenskí prokurátori a vyšetrovatelia. Aj posledná správa o činnosti Generálnej prokuratúry SR hovorí, že „napriek zvyšujúcim sa počtom stíhaných osôb za trestné činy proti životnému prostrediu, dosiahnuté hodnoty nezodpovedajú reálnemu stavu kriminality v tejto oblasti.“

Uverejnil používateľ TRAFFIC – the wildlife trade monitoring network Streda 21. augusta 2019

Pokiaľ ide o pytliactvo, týka sa napr. rýb, dravých vtákov, ale i šeliem či poľovnej zveri. Pri ilegálnom obchode si zase verejnosť predstaví najmä exotické druhy, no hoci je Európa významným importérom najmä exotického dreva, papagájov, plazov či obojživelníkov, je tiež významným exportérom, a to napríklad úhorov či ikier jeseterov. Europol odhaduje, že najmä do Číny je ročne pašovaných viac ako 100 ton úhorov.

Medzinárodná pozornosť sa ušla i Slovensku, ktoré sa dostalo do správy WWF A TRAFFIC o medzinárodnom obchode s mačkovitými šelmami a ich časťami. Správa naznačovala, že môžeme byť jednou zo zdrojových krajín, najmä pokiaľ ide o časti mŕtvych tigrov. Enviro rezort v reakcii na tieto podozrenia pozastavil vydávanie povolení na vývoz tigrov, leopardov, rysov, gepardov a púm zo Slovenska.

 „Celý rozsah a dopady pytliactva či nelegálneho obchodovania s chránenými druhmi rastlín a živočíchov nie sú známe ani v Európe ani u nás. Mnohé prípady totiž zostávajú nepovšimnuté a nenahlásené, údaje o týchto druhoch trestných činov proti životnému prostrediu nie sú systematicky zbierané a chýba aj efektívne vyhodnocovanie spôsobu ich postihovania. Spoločenské dopady envirokriminality sú stále podceňované, aj preto sa WWF Slovensko rozhodlo zapojiť do medzinárodného projektu SWiPE,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.

Zdroje: WWF Slovensko, Startlab, zachranazvierat.sk

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech