ba
Unsplash/Tim Chow, Kelsey Kneight, TASR/ Martin Baumann
mob
Unsplash/Tim Chow, Kelsey Kneight, TASR/ Martin Baumann

Slováci zabíjajú stres alkoholom, na jeho odbúranie pritom máme jednoduchú metódu, tvrdí expertka

  • Kvetoslava Sarvašová pôsobila viac ako dvadsať rokov na pozícii personálnej riaditeľky v nadnárodných korporáciách
  • Počas svojej kariéry pracovala s ľuďmi nielen na Slovensku, ale aj v Srbsku, Belgicku, Nemecku, na Blízkom Východe či v Indii
  • Dnes je vyhľadávanou lektorkou, mentorkou a koučkou, ktorá učí ľudí odbúravať stres
  • Pre Startitup prezradila ako zistiť, že náš život je plný stresu, ako ho odbúrať a v čom nám môže tento fenomén doby pomôcť
  • Kvetoslava Sarvašová pôsobila viac ako dvadsať rokov na pozícii personálnej riaditeľky v nadnárodných korporáciách
  • Počas svojej kariéry pracovala s ľuďmi nielen na Slovensku, ale aj v Srbsku, Belgicku, Nemecku, na Blízkom Východe či v Indii
  • Dnes je vyhľadávanou lektorkou, mentorkou a koučkou, ktorá učí ľudí odbúravať stres
  • Pre Startitup prezradila ako zistiť, že náš život je plný stresu, ako ho odbúrať a v čom nám môže tento fenomén doby pomôcť

Dnešný moderný život vníma mnoho ľudí ako stresujúci. Nezáleží pritom, kto sme, čo robíme, alebo v akej životnej fáze sa práve nachádzame. Stres majú manažéri, mamičky aj školáci.

Ako jednotlivec môžeš zažívať obdobia, kedy je tvoj život pomerne vyrovnaný, no po nich môže prísť pravý opak – hektické obdobie. Nastane nečakaná udalosť, rozchod, strata blízkej osoby, strata zamestnania alebo aj pandémia.

Slováci otvoria v Bratislave reštauráciu budúcnosti. Jedlo si tu vyskladáš v aplikácii, ich ambície sú svetové

Takzvaný chronický stres nám môže dokonca spôsobiť aj dlhodobé zotrvávanie v nefunkčnom vzťahu či zamestnaní, ktoré nás nenapĺňa. Viesť môže až k úplnej vyčerpanosti organizmu a apatii.

Stres, najmä dlhodobý, sa stal jedným z hlavných zdravotných rizík súčasnosti s priamym dopadom na pracovnú výkonnosť, rodinné vzťahy a celkovú pohodu človeka. 

zdroj: Unsplash/Alex Blăjan

Už od začiatku krízy mnohí odborníci upozorňujú na to, že protipandemické opatrenia budú mať vážne a navyše aj dlhodobé dopady na psychické zdravie každého z nás.

Čím skôr si to podľa mentorky a lektorky Kvestoslavy Sarvašovej uvedomíme, tým lepšie, pretože odstránenie následkov dlhodobého stresu môže trvať až dvakrát dlhšie ako obdobie, v ktorom chronický stres vznikal.

Objasňuje, že kto sa naučí vedome pracovať so svojím stresom a emóciami, môže urobiť veľa pre svoje zdravie a psychickú pohodu. Stres tu totiž bude vždy, úplne eliminovať ho nedokážeme, ale môžeme sa naučiť, ako s ním pracovať. Upozorňuje pritom, že žiť v permanentnom strese nie je normálne.

Mnohým sa môže naskytať otázka, ako zistiť, že to, čo práve prežívam je vlastne stres. Podľa Sarvašovej máme v živote rôzne obdobia a okolnosti, niekedy je stresu viac, niekedy menej. Každý by však mal vnímať, čo sú jeho „stresory“, čo v ňom vyvolávajú, ako sa cíti, ako sa cíti jeho telo a čo prežíva.

Nesústredenosť či nespavosť

Málokedy podľa odborníčky pozorne počúvame signály tela, ako je stuhnutosť či napätie svalov, bolesť hlavy, búšenie srdca, plytký dych, nadmerné potenie, nesústredenosť či problémy so spánkom a podobne. Tie podľa nej signalizujú, že niečo nie je v rovnováhe.

zdroj: Unsplash/Yohann LIBOT

„Stres, najmä dlhodobý tzv. zlý stres (distres) je o to škodlivejší, že ľudia na jeho potláčanie často používajú nebezpečné, nezdravé a najmä neúčinné spôsoby, ako je konzumácia alkoholu, prejedanie, fajčenie či užívanie návykových látok. Látky ako alkohol, drogy, nikotín stres iba zhoršujú. Namiesto toho, aby došlo k uvoľneniu, tieto látky vo vystresovanom tele ostávajú a spôsobujú ešte viac problémov,“ vysvetľuje Sarvašová pre Startitup.

Stretáva sa pritom aj s tým, že ľudia bežne dajú výpoveď, mysliac si, že svoj problém vyriešia tým, že si nájdu zamestnanie bez stresu.

V dnešnom hektickom svete sa ti môže javiť, že mieru stresu, ktorú ti prináša bežný deň, možno ani nezvládneš. Podľa odborníčky je nutné si uvedomiť, že stres patrí k nášmu životu.

„Akákoľvek zmena (a zmena je konštantná), spôsobí stres, pretože si vyžaduje, aby sme niečo menili, prispôsobili sa. Každý máme inú výbavu a kapacity ho zvládať. Čo vystresuje jedného človeka, môže byť pre iného vzrušujúce, a naopak.“

Pociťuješ počas pandémie COVID-19 úzkosť či depresie?

Závisí to podľa nej od vnímania, od nášho rozpoloženia, reakcie nášho mozgu na danú situáciu. Niektorí ľudia sú schopní nadobudnúť veľkú odolnosť voči stresu. Dobrá správa je, že sa na tom dá pracovať a poznáme mnoho techník, ktoré nám pomáhajú budovať tzv. rezilienciu a lepšie zvládať stres. 

„Nemusíme so stresom bojovať. Postačí, ak sa naučíme rozpoznať ho, ak si uvedomíme svoju automatickú reakciu a dokážeme z nej vystúpiť. Na to skvele fungujú techniky Mindfulness – všímavosti.“

Dokážeš sa zastaviť?

Krivka stresu počas dňa zvyčajne stúpa, po pokojnom ráne sa nám možno nakopia úlohy, niečo nestihneme, vynorí sa problém, môžeme sa dostať do konfliktu s kolegom a jeho krivka hneď letí nahor.

Tu podľa Sarvášovej funguje základná technika Mindfulness – „stop“. Jednoduché zastavenie. Zastaviť sa v strese, konflikte, zhone a urobiť si jednoduché cvičenie, ktoré trvá pár minút.

Odborníčka, ktorá pôsobila viac ako dvadsať rokov na pozícii personálnej riaditeľky v nadnárodných korporáciách radí preskúmať, ako sa cíti moje telo, kde mi lietajú myšlienky, akú emóciu prežívam a urobiť si hoci i len desať obyčajných nádychov a výdychov.

zdroj: Unsplash/dusan jovic

„Dych je zázrak, len si to neuvedomujeme. Odísť z miestnosti, ak mám možnosť, preskúmať, aké mám možnosti, ako chcem na stres odpovedať, možno vymyslieť iné riešenie. Prejsť vedome od automatickej reaktivity ku kreativite. Vrátiť sa a pokračovať v práci, až keď som úplne pokojná.“

Ak svoj stresujúci deň prešpikujeme niekoľkými „stop“ cvičeniami, krivka stresu poklesne, na konci dňa sa môžeme cítiť omnoho lepšie a ušetriť si možno pár reakcií, ktoré by nás mohli neskôr mrzieť. 

Stres, ktorý človeku pomáha

Treba si však uvedomiť, že nepoznáme len zlý (distres), primeraná miera stresu nám pomáha dosahovať výkony a udržiava nás v príjemnom nasadení. Takzvaný eustres – pozitívny stres pramení z pozitívnych zážitkov.

„Zažívame ho, keď sa učíme niečo nové, keď sa nám narodí dieťa, keď odcvičíme náročný tréning, alebo nás povýšia v práci. Eustres zažívame aj vtedy, ak cestujeme za poznaním alebo sa tešíme na oslavu.“

Ako sú na tom Slováci?

Dlhodobo platí, že najväčšiu mieru prežívaného stresu zažívajú v našej krajine mladí do 30 rokov a ľudia žijúci v domácnosti s viacerými členmi. Čím viac ľudí žije v jednej domácnosti, tým vyššiu mieru stresu zažívajú. Zároveň sa ukazuje, že najmenej stresu zažívajú osoby nad 60 rokov.

Z prieskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý iniciuje SAV, MNFORCE a Seesame vyplynulo, že mieru stresu či depresívnych pocitov neovplyvňuje pohlavie.

zdroj: Unsplash/Marcin Jozwiak

No respondenti, ktorí si myslia, že ich pracovná pozícia je ohrozená v súvislosti s epidémiou koronavírusu a tí, pre ktorých je ťažké vyjsť s rozpočtom, prežívajú oveľa častejšie depresívne pocity.

Kamila Urban z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie dodáva, že „okrem toho, že títo jedinci častejšie zažívajú pocity bezmocnosti a straty kontroly nad svojím životom, ukazuje sa tiež, že využívajú menej efektívne zvládacie stratégie, takže sa ich negatívne prežívanie ešte prehlbuje“. 

'

Najnovšie