Moji spolužiaci sú budúci ministri. S bifľovaním tu nezaboduješ, hovorí Slovenka, ktorá vyštudovala Cambridge

Cambridge je britské univerzitné mesto, ktoré je známe najmä vďaka univerzite. Tá je po Oxforde druhou najstaršou univerzitou v anglicky hovoriacich krajinách. Dlhodobo patrí medzi 5 najlepších univerzít sveta.

Univerzita má 31 fakúlt, ktoré sa o svojich študentov starajú. Dostať možnosť študovať na tejto škole nemá každý, len tí najšikovnejší, medzi ktorými sa nájde aj niekoľko Slovákov.

Jednou z nich je aj Lenka Eleková z Nových Zámkov, ktorá sa pre Cambridge rozhodla náhodou. Lenka nám povedala o prijímačkách, štúdiu a škole, ktorá sa stala jej domovom na 3 roky.

zdroj: Unsplash/Markus Leo

Nedostala víza

Pôvodným plánom mladej ženy bolo štúdium v New Yorku. Dostať víza je však veľmi náročné a Lenke sa to, žiaľ, nepodarilo. „Papiere som nedostala kvôli financiám. Myslela som si, že dostanem väčšie štipendium, ale mýlila som sa,“ hovorí. Lenkina budúcnosť tak visela na vlásku, pretože všetky prihlášky si poslala len do New Yorku. Slovenské školy neprichádzali do úvahy.

„Nápad s Cambridge prišiel úplnou náhodou,“ smeje sa. „Otec raz pozeral súťaž v člnkovaní, kde súťažil Cambridge proti Oxfordu. Hneď sa ma opýtal, prečo som si prihlášku neposlala aj tam.“ Lenka to považuje za znamenie z vesmíru. O zaslaní prihlášky na britskú univerzitu však začala rozmýšľať až po odmietnutí z New Yorku.

Oxford podľa Lenky neprichádzal do úvahy. „Bola som na open day a okamžite som sa do mestečka zamilovala,“ tvrdí. Oxford síce nenavštívila, no Cambridge na ňu urobil lepší dojem svojím webom. Tvrdí, že bol prehľadnejší. Zaujímavosťou je, že uchádzač si nemôže poslať prihlášku na obidve školy. Musí sa rozhodnúť pre jednu. 

zdroj: Lenka Eleková

Prijímacie pohovory boli podľa Lenky veľmi náročné, pretože slovenský vzdelávací systém nepokrýva požadované oblasti. Lenka musela poslať motivačný list, referencie učiteľov zo strednej školy, svoje práve v anglickom a nemeckom jazyku, a, samozrejme, aj výpis známok.

„Vďaka výsledkom zo strednej ma pozvali na interview. Nepozývajú každého. Prihlási sa napríklad 100 ľudí a z nich si pozvú len nejakých 30,“ hovorí.

„Na pohovore som musela absolvovať test v nemčine. Druhý pohovor bol v angličtine. Ten sa týkal španielčiny. Dali mi text, ktorý som mala analyzovať a následne to odprezentovať.“ 

Lenka hovorí, že mnoho otázok sa týkalo kritického myslenia. S tým mala trochu problém, keďže slovenské školy fungujú na bifľovaní. Mladá žena to ale zvládla a mohla sa pripravovať na štúdium.

Študentské pôžičky

Štúdium na vysokých školách je finančne náročné a iné to nie je ani v zahraničí. Študenti Cambridge majú možnosť do 31.10. poslať žiadosť o študentskú pôžičku. Tá dokáže pokryť celé trojročné štúdium. Výhodou pôžičky je, že ju študent začne splácať, až keď bude zamestnaný.

„Úroky sú veľmi nízke, takže sa to oplatí. Je to jednoduché, pretože ide o nebankové pôžičky. Táto pôžička nemá vplyv na tie ďalšie v budúcnosti. Ak by som si teraz chcela vziať hypotéku, dali by mi ju,“ konštatuje. 

Univerzita ponúka taktiež štipendium vo výške 3 000 libier, ktoré pokryje náklady za ubytovanie. Študent si teda sám musí financovať len stravu a voľný čas. „Myslím si, že študenti v Bratislave minú omnoho viac peňazí. Oni ich ale míňajú na iné veci,“ hovorí Lenka. 

zdroj: Unsplash/Divyansh Jain

Súkromné hodiny

Systém vzdelávania je na svetových univerzitách odlišný od tých slovenských. Zatiaľ čo je na Slovensku v jednej triede viac než 20 študentov, na Cambridge to je rarita.

„Všetky lekcie sú riadené fakultami. Na väčších prednáškach je približne 20 ľudí. Ostatná výučba prebieha v skupinkách, v ktorých je učiteľ a maximálne 2 študenti,“ hovorí Lenka.

Na univerzite fungujú aj menšie triedy, v ktorých je len 5 – 8 študentov. Výsledky bolo vidieť po skúškach. Na tie Lenka spomína s úsmevom. „Opisovať sa nedalo. V priebehu troch hodín sme mali napísať tri eseje. A nie na počítači, ale rukou,“ smeje sa. 

Študenti na Cambridge majú podľa Lenky vysoké ciele a sú súťaživí. „Učenie sa tu považuje za prácu. Za týždeň musia študenti napísať  esej a prečítať približne 6 kníh. Brigády sú tu zakázané, pretože študenti majú študovať. Nad knihami tak vedia presedieť aj celé dni,“ spomína.

Hoci je to časovo náročnejšie, mnohí zo študentov mali záľuby vo voľnom čase. Niektorí chodili na rugby, iní hrali futbal. Lenka mala vo svojom okolí aj ľudí, ktorí chodili na herecké krúžky a dnes sú z nich svetoví herci.

„Ja som v prvom ročníku chodila na člnkovanie, no nepovažujem to za záľubu. Nemôžem mať predsa rada niečo, kvôli čomu vstávam o šiestej ráno. Nebolo príjemné ísť v mrazoch do vody a tráviť v nej dosť času,“ smeje sa.

Okrem toho však Lenka veľa času trávila s priateľmi, ktorých spoznala na internáte. Hovorí, že často sa spolu len učili, no aspoň trikrát do týždňa si našla čas vybehnúť do mesta. 

zdroj: Unsplash/K. Mitch Hodge

Kamaráti z celého sveta

Na univerzitu v Cambridge sa dostane veľmi málo Slovákov. Veľa študentov pochádza z Ázie, konkrétne z Číny. Predstavujú takmer 20 – 30 % celkového počtu. Lenka hovorí, že slovenských kamarátov mala vždy málo.

„Väčšina mojich priateľov boli Angličania. Jedna kamarátka pochádzala zo Singapuru a jedna z Cypru,“ hovorí. Zároveň tvrdí, že kamaráti z iných krajín jej veľmi pomohli zlepšiť jazykové schopnosti. „Vďaka škole mám veľa kontaktov aj v Londýne. Myslím si, že niektorí z týchto ľudí budú v budúcnosti ministrami.“

Väčšinu kamarátov Lenka spoznala na internáte. Práve na toto miesto spomína v dobrom. „Internáty boli na inej úrovni. Videla som slovenské a české, a nedá sa to ani porovnať. Študenti bývajú sami, takže majú dostatok súkromia. Zdieľajú len sociálne zariadenie a kuchyňu.“ Lenka mala počas prvých dvoch rokov šťastie a mala aj vlastnú kúpeľňu.

zdroj: Lenka Eleková

Bývať na internáte je na univerzite povinné počas prvého roka štúdia. Potom sa študenti môžu rozhodnúť, či chcú ísť na privát alebo ostať. „Myslím si, že je dobré využiť možnosť ostať. V blízkosti máte všetko, či knižnicu, či školu. Na iných školách sa z internátu musia študenti po prvom roku vysťahovať,“ konštatuje Lenka. 

Slovákom chýba kritické myslenie

„Mladým Slovákom by som odporučila, aby sa učili a nebifľovali. Taktiež by sa mali naučiť kriticky myslieť, pretože im to pomôže dostať sa na najlepšie školy sveta,“ radí Lenka.

Kriticky myslieť sa dá naučiť veľmi ľahko, pretože na internete nájdeš mnoho zdrojov, ktoré ti s tým pomôžu. Lenka zároveň tvrdí, že je potrebné vystúpiť z komfortnej zóny a dokázať sa integrovať. „Ak chceš, aby ťa prijali, musíš byť flexibilný a otvorený.“

Lenka je ochotná pomôcť mladým ľuďom, ktorí sa chcú dostať na Cambridge. „Ak to naozaj myslia vážne, pokojne sa mi môžu ozvať. Veľmi rada im pomôžem s prípravou,“ hovorí.

Na štúdium Lenka spomína len v tom najlepšom a dokonca zvažuje možnosť vrátenia sa na univerzitu. „Teraz však prišiel čas pracovať,“ uzatvára.

Text sme zrevidovali, upravili, doplnili o nové informácie a vydali nanovo. Článok bol pôvodne publikovaný 7. novembra 2020.