Slovenka Mária žije v Saudskej Arábii: Matky vyberajú nevesty na Snapchate, koronu som už mala (Rozhovor)

  • Slovenka žije a pracuje v Saudskej Arábii, kde prekonala aj nákazu ochorením COVID-19
  • Ako hlavná letuška zažila veľa nezvyčajných situácií, svoju prácu považuje za o to zaujímavejšiu hlavne preto, v akej krajine sa odohráva
  • Kultúrny šok je v krajine obrovský, nie každý ho zvládne
 srcset
Mária Cicková/archív
  • Slovenka žije a pracuje v Saudskej Arábii, kde prekonala aj nákazu ochorením COVID-19
  • Ako hlavná letuška zažila veľa nezvyčajných situácií, svoju prácu považuje za o to zaujímavejšiu hlavne preto, v akej krajine sa odohráva
  • Kultúrny šok je v krajine obrovský, nie každý ho zvládne

Letuška Mária Cicková zo Zvolena pracuje ako hlavná letuška pre Flynas – Saudi Arabia low – cost airline od roku 2014. V súčasnosti žije v Saudskej Arábii, ktorá má povesť jednej z najneprístupnejších krajín sveta. Spočiatku mala problém s kultúrnym šokom, no postupne si zvykla. Vo voľnom čase učí tance latin dance salsa – bachata.

Mária zvyčajne lieta v rámci Saudskej Arábie a aj do krajín mimo nej ako Turecko, India, Pakistan, Egypt, Jordánsko, Sudán, Libanon, Rakúsko, Gruzínsko, Spojene emiráty a Kuvajt. Teraz kvôli pandémii koronavírusu lieta hlavne v rámci krajiny a na repatriačných letoch. 

Prečítaj si, ako sa žije v jednej z najneprístupnejších krajín sveta, ako sa vysporiadala Mária s nákazou koronavírusom a čo všetko zažíva letuška.

  • Ako sa cíti človek nakazený koronavírusom
  • Aká je Saudská Arábia z pohľadu Slovenky, ako sa vyrovnala s kultúrnym šokom
  • Čo sa v Saudskej Arábii zmenilo v posledných rokoch, aké práva majú ženy a či ešte stále Saudi trvajú na dohodnutých manželstvách
  • Ako prebieha pohovor na pozíciu letušky a čo všetko pri svojej práci zažíva

zdroj: Mária Cicková/archív

Mala si kultúrny šok, keď si začala žiť v Saudskej Arábii? 

Mala som ťažký kultúrny šok. Aj keď som prvýkrát vošla do krajiny, tak som za týždeň schudla štyri kilá. Ja som bola úplne v šoku, nevedela som to predýchať. My sme pristáli v hlavnom meste a to je ešte prísnejšie. Stávalo sa mi, že s kamarátkami  sme chodili po nákupnom centre a hádzali mi chlapi k nohám telefóne číslo. Alebo v Rijáde na semaforoch zastal chlap, otvoril dvere na aute a dal mi telefóne číslo a to by sa každý bál lebo vidíš, že chlap sa na teba nepozerá takým pekným lichotivým spôsobom, ale pozerajú sa na teba ako na dačo, čo nikdy nevideli. To bolo hlavne na začiatku, je tu aj veľa Pakistancov, čo nikdy nevideli blond vlasy alebo modré oči, čo ja síce nemám.

O mne si zas všetci myslia, že som Arabka, lebo som taká tmavšia, takže ja som dosť trpela, lebo mi všetci vykrikovali, že sa mám zahaliť. Ja som odpovedala, že nie som Arabka, ale nik mi neveril. Všetci si myslia, že som Libanonka alebo z Maroka. Takže ja som si tu vytrpela dosť. Keď som prišla sem, tak som si uvedomila, že naozaj som hrdá odkiaľ prichádzam. Jediné, čo by som Slovákom vytkla je, že sú dosť chladní a že naša angličtina je na biednej úrovni, pretože ju nemusíme používať.

zdroj: Mária Cicková/archív

Ako vnímajú Saudskú tvoje kolegyne? 

Niektoré baby sem prídu a hnevajú sa, snažia sa zmeniť svet. Pýtajú sa, prečo sú takí, a to by nemali byť takí. Ja viem, že každého to raz nahnevá, keď sem prídeš, lebo nie si nato zvyknutá, ale keď začneš vnímať aj pekné veci z tejto kultúry, napríklad, že sú štedrí a že majú v prvom rade svoje matky, ktoré zbožňujú, tak je to pekné.

My sme naozaj takí chladnejší. Tu sú ľudia sú zvyknutí si navzájom pomáhať, hocikto hocikomu hocikde. Lenže keď vidíš len to zlé, že nemôžem piť nemôžem hento a tamto, tak takí ľudia by tu nemali byť, lebo to ublíži aj im, aj ostatným ľudom. Jednoducho si v Saudskej Arábii, tak to musíš akceptovať a tolerovať to.  

Ako prebieha pandémia koronavírusu v Saudskej Arábii? 

Zrazu sa začalo všetko zatvárať a tri mesiace sme boli v podstate v karanténe.  Mali sme vychádzky. Teraz už máme len približne 800 prípadov denne, čo je v pohode.  Kde som ja koronavírus, to neviem. Možno počas letu, možno v obchode.

zdroj: Mária Cicková/archív

zdroj: Mária Cicková/archív

Ako si zistila, že máš koronavírus? 

Mala som akurát v ten deň 4. sektor, čiže odtiaľto do hlavného mesta a zas späť a ešte raz tak. A deň predtým som bola s babami von a bola som nejaká nesvoja, že mi nie je dobre. Ale bolo mi to divné, lebo bývam chorá v novembri, keď sa tu mení počasie a bývajú tu púštne búrky. Ten piesok mi sadne na pľúca a bývam z toho chorá. Cítila som, že mi je nejako zle. Na druhý deň som mala let, tak som išla lietať a vravím kamoške Slovenke v autobuse, že mi je zle. „Hádam nemáš koronu,“ povedala mi.

Ja jej vravím, ak ju mám ja, tak ju máš aj ty, lebo sme spolu stále a ona len mykla plecom. Potom na lete som vravela kapitánovi, ktorý bol Grék, že mi je zle. Bolo mi na zvracanie, nevoľno, cítila som, že mám horúčku. Kapitán mi dotykom meral horúčku. Na konci letu som už bola hotová. Potom som šla do kancelárie, kde mi zmerali teplotu a ukázalo sa, že ju mám zvýšenú, tak som radšej šla do nemocnice. Tam mi spravili hneď krvné testy a röntgen pľúc a uvideli, že tam je zapáľ. Nakoniec to bol koronavírus.

zdroj: Mária Cicková/archív

Aký si mala priebeh ochorenia? 

Mala som horúčky potom ešte deň a pol a kašeľ. Zostala som doma 14 dní, len bol problém, že po štrnástich dňoch som bola stále pozitívna. Koronavírus sa vo mne držal až mesiac. Doteraz nemám čuch, stratila som ho spolu s chuťou, ale hádam sa vráti.

Nakazila si niekoho, s kým si bola v kontakte? 

Nenakazila som nikoho. Bola som s toľkými ľuďmi a nikto to nedostal. Ľudia so mnou jedli z taniera, kapitán ma chytal, ďalšia letuška so mnou pila čaj a nikomu nič nebolo.  Nik to odo mňa nedostal, to je zázrak. Úplne sme to nechápali.  

zdroj: Mária Cicková/archív

zdroj: Mária Cicková/archív

Ako sa zmenila Saudská Arábia odkedy si tam? 

Už sa nemusíme zakrývať, ja sa nezakrývam vôbec. Dakedy žena nemohla sedieť v aute s mužom, pokiaľ to nebol jej manžel alebo brat, na čo slúžila taká rodinná karta alebo pokiaľ to nebol profesionálny šofér. Teraz je to už jedno, ženy môžu v aute sedieť s frajerom, s kým chcú. Krajina sa snaží trochu modernizovať. Vo vedení je kráľ a hneď za ním je princ, a ten je taký celkom pokrokový. Povedala by som, že sa to snažia zmeniť na taký Dubaj. Ale to bude potreba ešte veľa času, pretože tá stará škola, tie staré ženy sa stále držia svojich tradícií. Aj keď sedia v lietadle, tak 70 percent z nich je zahalených v tých obrovských plachtách ako dáky Batman.

Aké práva tam majú ženy? Došlo k nejakému zlepšeniu ich postavenia? 

Kedysi to bolo ťažké. V podstate podľa ich viery mal otec právo zabiť dcéru alebo syna, keď urobí dačo zlé. Ale už sa to mení. Už môžu ženy šoférovať, aj ja šoférujem, môžu vycestovať bez toho, aby otec alebo manžel podpísal papiere, že môžu odcestovať. Nemohli pracovať, napríklad v nákupných centrách bolo všade vidieť iba chlapov, či to bolo spodná bielizeň, či to bol make-up. Teraz sa to mení, už ženy vidíš aj u nás na security na letisku, aj v obchodoch, aj šoférovať.

zdroj: Mária Cicková/archív

Aké možnosti štúdia tam majú ženy? 

Dievčatá mohli v podstate študovať stále. Chlapci ale mali jednu obrovskú výhodu, hlavne pár rokov dozadu. Kráľ platil chlapcom štúdium v Amerike, čo my na Slovensku môžeme o tom len snívať. Chlapci sa tam chodili zabávať a užívať si. To dievčatá nemohli, žena by mala byť doma a starať sa o rodinu. Takže keď žena ide na vysokú školu, tak je to v rámci Saudskej Arábie. Tu je veľa univerzít, či už lekárskych alebo technických, ale sú stále oddelené. Stále sú zvlášť univerzity pre ženy a zvlášť pre mužov.

zdroj: Mária Cicková/archív

Je väčšina manželstiev dohodnutá? Existuje aj v tejto oblasti nejaká zmena?  

Už je to aj iné. Väčšina manželstiev funguje ešte stále ako dohodnuté manželstvo. Tam mama vygoogli nevestu. Sme sa smiali, že matky majú Snapchaty. Vraveli sme, že prečo ich majú. No preto, že na nich vyberajú nevesty pre svojich synov. Bohužiaľ, je to pravda. U nich manželstvo znamená niečo iné ako pre nás. Aj dievčatá z Európy, ktoré si tu začali vzťahy s mužmi zo Saudskej, s nimi nevydržali, máloktoré to dotiahli k manželstvu. Tá žena sa musí úplne vzdať sama seba a ešte k tomu musí aj konvertovať. Okrem toho musí sobáš schváliť aj vláda kráľovstva, ak nedostaneš povolenie, tak sa nevydáš alebo neoženíš. Kráľovstvo tieto veci ešte stále dosť kontroluje.

Alkohol je v Saudskej Arábii zakázaný, dá sa nejako zohnať? 

Alkohol oficiálne nenájdeš. Teraz pracujú na tom, aby bol dostupný aspoň na letiskách.  Ale dá sa nájsť alkohol kade-tade. Verejne nie, ale pod stolom sa nájde. Chodíme aj na ambasády, kde je alkohol normálne dostupný.

zdroj: Mária Cicková/archív

Veľa ľudí považuje arabov za neporiadnikov. Ako sú na tom s poriadkom? Separujú smeti? 

Je to veľmi bohatá krajina, ale nie sú zvyknutí sa starať. Stále vidím, ako deti z okna alebo auta vyhadzujú odpad. Tieto veci ma rozčuľujú najviac. Recyklácia je tiež biedna. Dakde nájdeš oddelené recyklačné koše, ale po prvé to nik netriedi, a po druhé aj keby to dakto triedil, tak to vozia na jednu skládku všetko, kde to aj tak pomiešajú.

Aký máš najbizarnejší zážitok zo Saudskej?

Takých zážitkov mám veľa za sedem rokov, čo som tu. Každý deň sa niečo stane, ale zážitok, na ktorý nezabudnem, je z lietadla. Mali sme tam pána, čo ho bolela hlava. Sa mi zdá, že bol z Egypta a my sme mu dali panadol. On si ho vzal, položil na hlavu a napil sa vody. Namiesto toho, aby ho prehltol, ho mal celý čas na hlave. Spýtala som sa ho, či mu je lepšie a on mi odpovedal, že oveľa lepšie (smiech).

zdroj: Mária Cicková/archív

Letuška nie je práve zvyčajná profesia. Ako ťa napadla myšlienka, že chceš byť letuškou?

Ja som človek, ktorý je hurikán. Nikdy som sa necítila dobre na Slovensku. Milujem Latinskú Ameriku, od malička som chcela tancovať a bola som úplne iná než všetci. V devätnástich som odišla z domu, nechcela som ísť na vysokú školu. Potom som videla inzerát na letušku pre Emirates. Povedala som si, že to skúsim, aj keď som nikdy predtým neletela. Na konkurze ale bolo milión dievčat, a povedala som si, že čakať tam nejdem. Ja som hyperaktívna, nedokážem len tak sedieť.

Tak po teste, ktorý som našťastie prešla, som ušla. Stále mi to ale vŕtalo v hlave, že ja chcem byť asi letuška, to môže byť zábava. Lietať dole hore a pekná uniforma. Potom som videla inzerát pre Flynas – Saudi Arabia low – cost airline. Ale ak mám pravdu povedať, ja som to len videla, poslala som tam životopis a oni ma pozvali na pohovor.  Potom pozerám, že Saudská Arábia, to je celé zle. Ľudia chodia kompletne zahalení, ale povedala som si, že je tam pekné počasie a stále teplo. Ja mám rada teplo, tak vyskúšam a zobrali ma.

Niektoré letušky tvrdia, že pohovor na túto pozíciu je veľmi ťažký. Ako to vnímaš ty?

Robili tam prezentáciu, kde nám povedali, že sa budeme musieť zahaľovať aj my. Ja som sa vtedy postavila a chcela som ísť domov. Jedna baba, čo vedľa mňa sedela, ma stiahla a povedala mi, aby som počkala aspoň do konca. Tak som vydržala teda až do posledného kola. Bolo nás 130 a 30 nás akceptovali. Trinásti sme potom prišli sem (do Saudskej Arábie). Test sme nepísali, lebo nás bolo veľa, tak bola len prezentácia, potom sme robili nejaké skupinové úlohy, ktoré sme museli riešiť. Potom sme prešli prísnym vizuálnym testom, ktorý vykonal manažér spoločnosti. A potom bol už len posledný finálny rozhovor, kde sme sa manažérky mohli pýtať otázky. Nebolo to nejaké ťažké, ale dalo sa tam vidieť veľa osobností, veľa dievčat, ktoré to hrozne chceli. Bola som prekvapená, že ma vzali.

zdroj: Mária Cicková/archív

Veľa ľudí si myslí, že letušky len lietajú sem a tam a nič nerobia. Aká je pravda?

Práca letušky je zaujímavá. Každý deň je iný, vždy lietam s niekým iným. My nemáme Layover, čo je trošku ťažšie. Ale zas na druhej strane je dobré, že vždy na konci dňa spím v tej istej posteli. Letieť ja neviem do Ameriky, 13 hodín tam byť, dva dni ísť späť, to nie je nič pre mňa. Zistila som, že ja také veci nemám rada, radšej si odrobím svoju robotu a potom sa vrátim domov. Niekedy som unavená kvôli časovým posunom, niekedy idem späť o štvrtej, potom zas o štvrtej vstávam.

Niekedy neviem či je ráno, či je noc, ale je to zaujímavé. Stretávaš veľa ľudí rôznych kultúr. Zo začiatku sme mali aj problémy, lebo ľudia nás nechceli, že sa máme zahaliť, pretože my máme normálne uniformy, vesty a nohavice. Oni boli takí, že nie, to tak nemôže byť. Si nahá, zakry si tvár a neviem čo. Postupne sa to ale zlepšuje, keď porovnám začiatky, keď som prišla a teraz, tak sa to o 50 percent zmenilo.    

zdroj: Mária Cicková/archív

Zažila si aj nejakú nebezpečnú situáciu počas letu, keď si sa bála? 

Nezažila som nič také, iba ťažké turbulencie, keď je v lete 40 stupňov a lietadlo ide do turbulencií, tak si robí, čo chce. Všetko hádže a lieta. Raz mi volal kapitán, že asi máme oheň v cargu, že senzor na to upozorňuje. Nič také zvláštne alebo zlé sa mi nestalo, ale občas sa to stáva. Jednej Slovenke niekto umrel počas letu.

Boja sa aj pasažieri počas letu?

Majú, robia paniku zo všetkého. Veľkú paniku. Toto je krajina, kde ľudia veria v Boha a dakedy tvrdia, že všetko je v rukách Alaha a nie sú ochotní urobiť nič navyše. Napríklad poviem pasažierovi, že sa má zapásať a on mi odpovie, že keď pán Boh dá, nič sa nestane. Ja by som sa na to nespoliehala, ale ako chcete. Daktorí sú aj takí nevzdelaní, takí tí beduíni. Strúhajú zo seba frajerov, že ja sa nezapášem, ale keď sa niečo deje, tak najviac kričia a panikária. Ja sa vtedy najviac smejem, že karma prišla.

zdroj: Mária Cicková/archív

Potrebuje letuška na svoju prácu pevné nervy? 

Pevné nervy sú to jediné, čo letuška potrebuje. Hlavne tu, v Saudskej Arábii. Je iné byť letuškou v Saudskej, ako byť letuškou všade inde na svete. Tým, že je tu kultúra iná, aj náboženstvom aj všetkým, tak to bolo ťažké. Bolo veľa ťažkých chvíľ. Ja som plakala na mojom prvom lete, to som bola úplne v šoku a chcela som ísť domov, ale potom, keď sa časom naučíš limity čo môžeš a čo nie, tak je to sranda. Zvykneš si na všetko.

Počas pandémie bola letecká doprava väčšinou odstavená, dotklo sa to aj vás? 

Nelietali sme asi štyri mesiace, teraz sme začali lietať tri mesiace dozadu, aj to len domáce lety a repatriačné do Egypta, do Indie a podobných krajín. V podstate cudzinci lietame a domáci Saudania sú pod programom, ktorí im dáva finančnú podporu, aby nás naša spoločnosť mohla platiť. Aby nemuseli nikoho prepustiť. Teraz sa v letectve masívne prepúšťa. U nás, a zato im musíme byť vďační, ešte nevyhodili nikoho.

Väčšina dopravcov už ohlásila prepúšťanie. Nebojíš sa o svoju prácu?

Balí sme sa o prácu, lebo sme si mysleli, že určite si nechajú domácich, lebo už aj dievčatá majú povolenie na prácu, takže už máme aj kolegyne. Dakedy ženám nebolo dovolené pracovať, tak už aj to sa zmenilo. Ale teraz sa už nebojíme, oni to ustoja, Saudská je veľmi bohatá krajina.

zdroj: Mária Cicková/archív

Aké sú opatrenia na palube? Podávate jedlo alebo nápoje? 

Rúška sa musia nosiť všade vonku, aj v lietadle. Stredné sedadlo musí byť prázdne. Dezinfikujeme lietadlo, špeciálnym sprejom. Daktorí ľudia si nechcú dávať rúška, tak ich musím napomínať, dakedy aj štyri razy. Normálne robievame aj low cost servis, ale ten je pozastavený a teraz dávame pasažierom iba vodu vo fľaši.

Najnovšie video