Máme tu klub nájomných vrahov. Ale naozaj sa nezabíjame, hovorí Slovenka, ktorá študuje na Oxforde

16. októbra 2022 o 16:16

Paulína na Oxforde študuje biomedicínu a v budúcnosti chce pracovať na vývoji liekov
Náklady na školu sa však pohybujú v závratných sumách

Ilustračný obrázok, facebook/Paulina Vicenova, Pixabay/marlon rondal

Paulína na Oxforde študuje biomedicínu a v budúcnosti chce pracovať na vývoji liekov
Náklady na školu sa však pohybujú v závratných sumách

Keď Paulínu Vicenovú prijali na Oxford, narazila na veľký problém. Rok štúdia na tejto škole stojí závratných 35 000 eur. To je ako keby si každý rok kupovala nové SUV. Svojho sna sa však nemienila vzdať a tak sa rozhodla založiť zbierku. Úspešne absolvovať prijímačky na tejto univerzite sa totiž naozaj nepodarí len tak niekomu.

Príbeh mladej Slovenky je tak skutočným dôkazom niekoľkých vecí. Prvým – Slováci nie sú až takí zlí a sú ochotní spojiť sa pre dobrú vec. Druhým – je nutné nevzdávať sa svojich snov. Paulína totiž založila zbierku, na ktorú jej Slováci naďalej môžu prispievať na jej štúdium.

O tom, ako vyzerajú prednášky na Oxforde, či o tom, ako vznikla myšlienka založiť si zbierku, nám porozprávala v rozhovore.

Ako prebiehali prijímacie skúšky
Ako vnímajú cudzinci Slovákov
Čo robia študenti v Klube sériových vrahov
V čom sú Angličania lepší ako Slováci

Ľudia poznajú elitné školy, ako napríklad Oxford, len z filmov. Aké sú rozdiely v porovnaní s realitou?

Ak sa mám priznať, ja som podobné filmy nikdy nevidela, čiže si to porovnať neviem. Musím totiž uznať, že pre mňa realita tu na univerzite zodpovedá tomu, čo som očakávala. Nepredstavovala som si totiž nijaké veľké párty. Ale, samozrejme, aj to tu je. Ak sem niekto pôjde s tým, že hľadá kvalitný študentský život, našiel by ho tu.

Nemusí sa však doň zapojiť každý. Je to slobodné rozhodnutie a každý si odtiaľto odnesie takú univerzitnú skúsenosť, akú si sám vytvorí. Je tu mnoho rôznych krúžkov, kde sa dá zapojiť. Každý sa teda môže skutočne venovať tomu, čo ho baví.

Čo ti ako prvé napadlo tesne po tom, ako si sa dozvedela, že ťa sem prijali?

To bolo pomerne dávno. Verím teda, že podám autentickú výpoveď (smiech). Dozaista to bola v prvom momente radosť a zároveň veľká úľava.

Niekde tam vzadu v hlave som však mala, že dostať sa tam bude ešte veľmi ťažké. Najmä kvôli peniazom. V tom čase som nemala ani na školné, ani na životné náklady. Mail z Oxfordu bol teda pre mňa začiatkom akejsi výzvy.

Spomenieš si na to, koľko ľudí sa hlásilo a akú časť prijali?

Niekde presné čísla mám, ale z hlavy ich viem uviesť len približne. Nás totiž najskôr pozývali na interview. V tom čase nám povedali, že na toto miesto sa hlásilo viac ako 400 ľudí a na rozhovor, teda interview, pozvali okolo 100 ľudí.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM