Slovenské herné štúdia tento rok dosiahnu obrat minimálne 50 miliónov eur, tvrdí manažér SGDA Maroš Brojo

Na Slovensku sa doteraz  v 38 firmách vyrobilo 444 hier. Aj pri nemalom počte herných štúdií vznikla SGDA (Slovak Game Developer Association) až v roku 2016. Odvtedy pomáhala herným štúdiám rásť a stála aj pri vzniku podprogramu Fondu na podporu umenia, z ktorého dnes nezávislí developeri čerpajú financie.

Maroš Brojo vyštudoval Filmovú kritiku a audiovizuálne štúdiá na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Bol programovým a umeleckým riaditeľom festivalu animovaného filmu Fest Anča a momentálne okrem manažovania SGDA  je Maroš kurátorom v Slovenskom Múzeu Dizajnu, kde sa zameriava na digitálne hry a mulimediálnu históriu, archiváciu a uchovávanie.

Iné krajiny už majú svoje herné asociácie, prečo na Slovensku vznikla až teraz?

Vznikla pár rokov dozadu z úplne prirodzenej potreby združovať vývojárov na Slovensku a začať sa nejakým spôsobom zaoberať ich záujmami a agendou. Založili ju Marián Ferko zo štúdia Cauldron, Filip Fischer za Charged Monkey a Pavol Buday ako freelancer, ktorý dlhodobo pôsobil v Sectore ako šéfredaktor a neskôr začal spoluorganizovať podujatie Reboot Develop v Chorvátsku, čo je jedna z najvýznamnejších videoherných konferencií. Títo ľudia sa dali dokopy s tým, že budú riešiť agendu, ktorá by mohla byť prospešná pre herných vývojárov po celom Slovensku.

Pri 38 herných štúdiách má každé svoje špecifické potreby, s čím im pomáhaš?

Každodenne riešime komunikáciu so štátnymi organizáciami, ministerstvami, vývojármi, propagáciu a mapovanie štúdií, ktoré existujú. Jeden z najväčších úspechov je vytvorenie podprogramu na Fonde na podporu umenia na tvorbu videohier. Robíme všetko preto, aby sa hrám darilo a bolo ich čím ďalej, tým viac.

Závisí však od štúdia. Sú členovia, ktorí majú 50 zamestnancov a máme členov, ktorí sú jednotlivci, alebo majú veľmi malé štúdiá a každé z nich má unikátne potreby. Pracujeme na tom, aby mali vývojári v budúcnosti možnosť uplatniť si napríklad daňové úľavy alebo vratky, to môže zaujímať napríklad väčšie firmy, ale vieme zároveň aj o tom, že menším štúdiám pomôže návšteva zahraničných konferencií, kde môžu získať užitočnú spätnú väzbu.

Pomáhate sa dostať aj na najväčšiu hernú konferenciu na svete v hodnote 1 800 dolárov za lístky

Snažíme sa preplácať, čo sa dá a práve teraz je to vstupenka na GDC. Organizujeme SGDA meetupy, ktoré sú každé dva mesiace v Bratislave. Organizujeme aj dve podujatia a jedno z nich je Game Days Košice, ktoré bude už tento týždeň. Druhým je najväčšia herná konferencia na Slovensku, Game Days Trnava, kde sa napríklad odovzdáva aj cena Slovenská hra roka. 

zdroj: SGDA-Maroš Brojo

Odkiaľ na to všetko máte v asociácii financie?

Samotná asociácia funguje z členských poplatkov, ktoré sú vyčlenené na bežné náklady. Na výšku členského je vzorec vychádzajúci z počtu zamestnancov v danej firme. Ostatné náklady na cesty a konferencie sa financujú z rôznych grantov určených na mobility a prezentácie v zahraničí. Konferencia GDC má štipendijný program – oslovuje asociácie, ktoré pomáhajú s hľadaním vhodných adeptov v regióne. 

Pri svojej histórii a produkcii už má Slovensko v hernom svete meno?

V porovnaní s okolitými krajinami nie sme až takí známi, ak ide o Česko alebo Poľsko, ale zas napríklad v porovnaní s Rakúskom či Maďarskom sme na tom niekoľkonásobne lepšie. Na to, aká sme malá krajina, sme na tom dobre a máme mnoho šikovných ľudí.

Kedy sa začala písať história herných vývojárov na Slovensku? Vieš nám povedať o tom niečo viac.

Môj „side džob“ je kurátor v Slovenskom múzeu dizajnu, kde sa v rámci zbierky multimédií zaoberám historickým výskumom hier. Vývoj hier na Slovensku siaha až do 80. rokov, kde sa začínali vyvíjať skôr ako neoficiálna fanúšikovská aktivita. Hry neboli distribuované ani predávané, ale už vtedy na Slovensku bola tvorivá potreba. 

Už bolo len otázkou času, kedy vznikne na Slovensku prvé herné štúdio?

Veľmi skoro po páde socializmu sa na Slovensku objavila prvá distribučná spoločnosť slovenského pôvodu, Ultrasoft, ktorá začala distribuovať hry slovenského a českého pôvodu. Už v prvej polovici 90. rokov sme mali formujúci sa herný  biznis a neskôr sa na u nás objavilo prvé štúdio Cauldron, ktoré je relatívne známe ľuďom, ktorí sa o hry zaujímajú. Cauldron je historicky prvé a regulérne videoherné štúdio, ktoré fungovalo až donedávna. (pozn. red. zo štúdia Cauldron neskôr vznikla bratislavská pobočka českej Bohemia Interactive). Po nich vznikla napríklad Cypronia v Michalovciach, ktorá funguje doteraz a robí hry aj naďalej. A teraz sme tam, kde sme.

zdroj: oldgames.sk

Bavíme sa o hernom biznise. Vieš mi povedať, koľko herné štúdiá na Slovensku zarobia?

Každoročne robíme prieskum herných vývojárov, ktorí nám vypĺňajú veľké množstvo merateľov vrátane obratu, počtu zamestnancov a podobne. Za rok 2018 sme v hernom priemysle mali 45,7 milióna eur a mali sme zamestnaných 524 profesionálov. Tendencia obratu je neprestajne vzostupná. Tento rok odhadujeme obrat na 56,6 milióna eur.

zdroj: SGDA - Maroš Brojo

Čo keby sme herný priemysel porovnali s filmovým?

Čo sa týka počtu zamestnancov, je ich menej. Hry fungujú efektívnejšie. Aj keď sa nedá úplne jednoznačne povedať, koľko presne tých ľudí v skutočnosti je, nakoľko najmä v menších štúdiách nie sú všetci zamestnanci na full-time alebo pracujú na viacerých projektoch ako freelanceri. Nehovoriac o takých, ktorí sa venujú svojim projekom doma na kolene a ani o nich často nevieme.

Prii obrate je to tiež otázne, nakoľko sa filmový biznis často spája s televíziou a rozhlasom, tam sa to všetko zlieva dokopy. Keby sme sa však pozreli na kinematografickú tvorbu, tak herný priemysel už prevyšuje obraty filmového priemyslu na Slovensku. 

Viem o tom, že slovenské hry dosahujú svetové úspechy, je na Slovensku projekt, ktorý rezonuje?

Posledná hra, ktorá „vystrelila”, je naozaj zaujímavá. Volá sa Workers and Resources: Soviet Republic (2019). Na to, že ju niekoľko rokov vyvíjal jeden vývojár v Košiciach, zožala úspechy a momentálne má veľkú hráčsku základňu. Počet predaných kusov je merateľný v stotisícoch. Toto je za posledné obdobie asi najväčší úspech. Ďaleko najúspešnejšou firmou súčastnosti je ale na Slvensku Pixel Federation, ktorej hry hrajú milióny hráčov po celom svete.

Zožala hra  úspechy aj kvôli obdobiu, v ktorom sa odohráva?

Čudujem sa, že doteraz nikomu nenapadlo vytvoriť budovateľskú stratégiu s tematikou komunizmu a použiť v nej staré embéčky alebo V3Sky. Táto téma pripomína starším hráčom predchádzajúce časy a pre dladších je zasa zábavou a pripomienkou niečoho, čo už je dnes do veľkej miery absurdné a nepochopiteľné. Je to strašne trendy, ľudia to majú radi. Táto hra k tomu pristupuje s historickou presnosťou a nerobí si z toho srandu. Má teda aj edukatívny charakter a je to dosť prepracovaná budovateľská stratégia.

Ak niekto spomenie herné štúdio na Slovensku, je to asi primárne Pixel Federation, aké sú tie ďalšie, o ktorých sa nehovorí?

Pixel je ďaleko najväčšia spoločnosť aj čo sa obratu a zamestnancov týka, ale je tu viacero spoločností, ktoré majú niekde medzi 30 až 50 zamestnancami. Zaujímavá je spoločnosť Superscale. Oni síce nie sú vývojári, ale pomáhajú hry rozširovať iným vývojárom, správne to spropagovať, nastaviť monetizáciu. Superscale je momentálne jedna z najviac rastúcich firiem na Slovensku.

Máme na Slovensku aj „trojáčkové” štúdiá?

Nie, ak sa myslí pod trojáčkovými hrami počítačový, či konzolový titul za 60 eur, ale ak sa berie hra Day Z ako trojáčková, tak áno. Je to hra od štúdia Bohemia Interactive Bratislava, ktorá vzišla z Cauldronu a stojí za svetovo úspešnými titulmi ako Vigor (2019) alebo už spomínaným Day Z (2013). V Košiciach máme Gamesfarm, ktorá momentálne pracuje na veľkom neohlásenom titule v spolupráci s veľkým publisherom Funcom. Netreba zabudnúť ani na Powerplay Studio, ktorí našli na trhu špeciálnu tému a tou sú športové hry, no nejde o populárne športy ako futbal alebo hokej, ale napríklad biatlon, skoky na lyžiach a výborne im to funguje.

Dokážu si slovenské firmy udržať skúsených zamestnancov, alebo odchádzajú do zahraničných štúdií?

Ako pri všetkých iných odvetviach veľké množstvo talentu odchádza do zahraničia, keďže tie podmienky sú prijateľnejšie a pre zamestnancov s 15 až 20 rokmi skúseností aj zaujímavejšie.

Slovenské štúdiá primárne musia konkurovať platovými podmienkami, tam nie je veľmi o čom špekulovať. Väčšie a náročnejšie projekty môžu byť pre seniorských developerov výzvou, ktorá ich tu môže udržať.

Majú investori apetít dávať peniaze do herného biznisu? 

Je to veľmi podobné, ako v rôznych iných odvetviach. Skúsený investor bude hľadať skúsených vývojárov s históriou úspešných titulov a takí na Slovensku určite sú.  A do tých sa oplatí investovať. Potom je druhý typ investovorov, ktorí o hrách až tak veľa nevedia ale vývojári na nich dokážu preniesť svoje nadšenie a získať si ich dôveru. Samozrejme, nie vždy to musí končiť úspechom, takisto ako v iných biznisoch, ale určite sa oplatí investovať. Rovnako, ako v iných prípadoch, však musia mať investori aspoň nejaké skúsenosti s herným biznisom alebo jemu spríbuznenými odvetviami a nenechať sa uprosiť prísľubom ľahko a rýchlo nadobudnutého zisku.

Smeruje na Slovensku herný vývoj k príchodu trojáčkovému titulu?

Každý má inú potrebu. Nie každý chce robiť hry ako Pixel Federation, zas iní nechcú robiť hry ako robí Gamesfarm. Nemôžeme povedať, že aj keď nevidíme momentálne na Slovensku úspech v trojáčkovom developmente, nebude mať v blízkom čase niekto túto ambíciu. Ale je to proces, ku ktorému sa musí človek dopracovať. Nestačí získať miliónové investície. Momentálne je pozitívny hlavne fond, ktorý stimuluje menších a stredných vývojárov a pomáha budovať tento biznis aj na Slovensku.